28. 11. 2008 21:31
Po anglicky
Medieval Climatic OptimumMnohí klimaskeptici argumentujú podobne, ako pán profesor Kutílek:
V stredoveku, v čase stredovekého klimatického optima bolo na Zemi oveľa teplejšie, ako je dnes a pritom koncentrácia CO2 bola len 280 ppm. Táto argumentácia je zdanlivo neškodná, lenže. Lenže toto tvrdenie by mohlo zavádzať k nasledovnej úvahe:
Ak bolo vtedy teplejšie, ako je dnes a bola koncentrácia CO2 len 280 ppm, potom načo robiť nejaké opatrenia na znižovanie emisií CO2 ? Veď je to úplne zbytočné. CO2, nemá taký vplyv na zvyšovanie teploty, ako tvrdia vedci a súčasné otepľovanie je len nejakou fluktuáciou, ktorá nesúvisí s nárastom koncentrácie CO2.
Ako to teda je v skutočnosti so stredovekým klimatickým optimom ? Klimaskeptici hovoria, že toto stredoveké oteplenie klímy (Medieval Warm Epoch = MWE) bolo spôsobené zvýšenou slnečnou aktivitou v tom období. Pri analyzovaní MWE treba odpovedať na tieto tri otázky:
a) Aké bolo načasovanie tejto údajnej teplotnej anomálie ?
b) Aký bol geografický rozsah MWE ?
c) Aká bola relatívna veľkosť MWE ?
S konceptom MWE prvý raz prišiel Lamb v roku 1965
H. H. Lamb, Palaeogr. Palaeoclimatol. Palaeoecol. 1, 13 (1965).
Lamb založil svoju argumentáciu na údajoch z histórie a paleoklimatologických údajoch zo západnej Európy. Z týchto údajov odvodil, že v období 1100 až 1200 nášho letopočtu boli horúce a suché letá a mierne teplé zimy. Lamb odhadol, že v priemere sa oteplilo o 1 až 2 °C. Tentojeho odhad bol ale pomerne subjektívny. Vtedy ešte neexistovalo kalibrovanie paleoklimatologických proxy dát pomocou porovnania s prístrojovými meraniami. Lamb porovnával MWE s obdobím 1900 až 1939. Toto obdobie však bolo o cca 0,3°C chladnejšie, ako je posledných 30 rokov v súčasnosti.
Od čias Lamba výskum MWE na základe moderných paleoklimatologických metód značne pokročil. Skúmali sa rôzne proxy údaje z vrtov v ľadovcoch, letokruhy stromov, speleodáta, sedimenty a dokumentárne údaje. Ale len málo z nich bolo z tropických oblastí a ešte menej z južnej pologule. Navyše niektoré mali len sezónny charakter, takže bolo problematické ich porovnať s inými sezónne odlišnými dátami. S takouto obmedzenou databázou údajov bolo veľmi problematické určiť, či v prípade MWE došlo k celosvetovému otepleniu. Ďalší problém bol s vedeckými štúdiami, ktoré termín "Medieval Warm Period" používali pre anomálie zistené v širšom časovom rozmedzí: 500 až 1500 nášho letopočtu.
Aké bolo teda stredoveké klimatické optimum (MWE) v skutočnosti ?
Analýzou paleoklimatologických dát sa zistilo, že obdobie MWE bolo teplejšie, ako obdobie, ktoré nasledovalo potom, čiže od roku 1400 do roku 1900, ktoré sa volá Malá doba ľadová a ktoré je najchladnejším obdobím za posledných 12000 rokov od skončenia poslednej doby ľadovej. Rekonštrukcia priemerných ročných teplôt, alebo priemerných letných teplôt na severnej pologuli z paleodát hovorí, že od roku 1000 nášho letopočtu sa postupne ochladzovalo až do konca 19. storočia, potom došlo k náhlemu nárastu teploty. Ak robíme porovnanie historických dát zo stredoveku a dát zo súčasnosti rovnakými metódami, aké boli použité na rekonštrukciu teplôt zo stredoveku (teda nie prístrojové merania) tak zistíme nasledovné:
Teploty od roku 1000 až 1200 nášho letopočtu (alebo 1100 až 1200 nášho letopočtu)
boli takmer rovnaké (alebo 0,03 ° C chladnejšie), ako 1901 - 1970 nášho letopočtu. Toto stredoveké obdobie bolo v priemere ~ 0.35 ° C chladnejšie, ako v posledných 30 rokov 20. storočia. Dáta z južnej pologule sú príliš riedke, aby sa dali vyvodiť spoľahlivé závery o
celkovej teplote v čase stredoveku.
Inými slovami, stredoveké teplé obdobie na severnej pologuli bolo asi rovnako teplé, ako obdobie 1901 až 1970 a chladnejšie, ako posledných 30 rokov 20. storočia. MWE je teda mýtus. MWE neexistovalo. Isté oteplenie bolo pozorované len v oblasti severného Atlantiku, kam spadá napríklad Grónsko, alebo Veľká Británia. Toto oteplenie súviselo s Golfským prúdom, ktorý v tomto období prinášal do oblasti Severného Atlantiku viac tepla.
Tieto informácie pochádzajú zo zdroja:
Climate in Medieval Time Raymond S. Bradley, Malcolm K. Hughes, Henry F. Diaz
http://www.sciencemag.org SCIENCE VOL 302 17 OCTOBER 2003