Emise a nebo silná sluneční aktivita způsobuje oteplování?

Otázku ktora bude zároveň resumé tohoto mojho príspevku by som chcel adresovať hlavne na greena.

V príspevkoch vyššie sa pýtaš, prečo ľudia strkajú hlavu do piesku. Z ďalších je všeobecne známe, že ekologickejšia politika prinesie to čo sa píše tu , tj zvýšenie nákladov, ľudia by sa museli uskromniť, lebo treba si priznať, že zvyšovanie životnej úrovne je na úkor ekológie a teda ak sa chceme správať ekologickejšie, v dnešnom ponímaní života by to znamenalo aj určitý pokles životnej úrovne. Určite za to môže aj rast populácie svetovo...

No a teraz sa ťa spýtam, keby si mal ty začať zrazu žiť z ruky do úst prípadne obetovať polovicu rodiny lebo je veľa ľudí na zemi, aby si prispel k zlepšovaniu živ. prostredia, urobil by si to? Určite nie, a to je dôvod, prečo ľudia majú hlavu v piesku, potrebujú záruku, že pri ekologickejšej politike sa im nezníži životná úroveň... myslím teraz zo soc-eko hľadiska. Keď budú tieto záruky garantované, možno sa s tým bude dať niečo robiť. Vieš ako, k pudu sebazáchovy ťa nabudí skôr to, že si nemáš za čo kúpiť jesť ako to, že sa mení klíma a možno sa o 100 rokov zaplavia pobrežia....
Napísal som to síce komplikovane, ale dúfam, že to bude pochopené, gro je totiž zvýraznené hrubou farbou, aby ma zasa niekto účelne necitoval....

Tvoju odpoveď hodnotím v podstate kladne, skúsim teda pokračovať v nastavenej diskusii ďalej.

Treba si uvedomiť, že to, že chce niekto žiť obyčajný život so všednými starosťami neznamená ,že ho možeme nazývať menej inteligentným. Takisto som si položil otázku: môžeme obyčajnému priemernému človeku vyčítať, že si hľadí seba a svojej rodiny? Podľa mňa nie, my mladí, častokrát študujúci ľudia to vidíme inak, to 45 ročný robotník či ekonóm, ktorí živí rodinu nehľadí na to čo bude o 100 rokov, vidí to čo je teraz, či sú deti zdravé a či majú čo žiť. Nemožno mu to ale zazlievať. Je to prirodzená ľudská vlastnosť, to je akoby sme chceli prekopať ľudskú psychiku od základu, čo je nemožné. Preto hovorím, že ekologickým nápravám musí predchádzať dôkladná výchova a presviedčanie ľudí, no v prvom rade je to úloha svetpvých ekonomík, zabezpečiť svojim ľudom solídny život pri dodržiavaní ekologických zásad. dnes sa však riešia úplne iné veci, ukrajina kradne plyn a rusko je zlé... a pod... vojna o peniaze... trocha som teda odbočil od klim. zmien, ale myslí si ,že toto je koreň, koreň sú ľudia a ich myslenie

Green, tak teraz musím s vami nesúhlasiť. Ľudstvo má veľa možností ako znížiť emisiu skleníkových plynov do atmosféry a aj iných škodlivín do prostredia bez akéhokoľvek zníženia životnej úrovne. Dá sa to tak trochu prirovnať k dobe keď si ľudia začali pravidelne umývať ruky pod tečúcou vodou a používať bezpečné toalety. Vznikli s tým síce určité náklady, no tie boli vykompenzované lepším štandardom života a kvalitnejším zdravím.
Neskôr vznikol podobný problém pri používaní palív bohatých na síru, automobilov s vysokou spotrebou pohonných zmesí bohatých na olovo, recyklovania odpadu a používania halohgenovaných uhľovodíkov (freóny a halóny). Ja som starší človek, takže si pamätám veľmi dobre argumenty ekonómov a politikov, ktorí hovorili o tom, že tieto problémy sú neriešiteľné, lebo sú drahé a budú znamenať ohrozenie ekonomického rozvoja. Nič podobného sa nestalo, problémy sa podarilo vyriešiť bez akéhokoľvek zastavenia ekonomického rozvoja, no životné prostredie sa významne zlepšilo.
Ak sa pozriem iba na svoju spotrebu, tak vidím, že zateplením domu, používaním pákových vodovodných batérií, nových spotrebičov a žiaroviek, kupovaním kvalitných tovarov s dlhou životnosťou, rozumným využívaním individuálnej a hromadnej dopravy atď. sa mi podarilo dosť výrazne znížiť spotrebovanú energiu a tovary. To v konečnom dôsledku znamená v prípade mojej rodiny zníženie emisie skleníkových plynov najmenej o 50% za posledných 10 rokov. Na druhej strane ale veľmi dobre viem, že sa životná úroveň mojej rodiny výrazne zvýšila. Samozrejme, je k tomu potrebná aj určitá discipína, ku ktorej treba vychovávať predovšetkým mladšiu generáciu, lebo starších ľudí tak ľahko nezmeníte.
Takže netreba hneď argumentovať tým, čo sa zmeniť dá iba ťažko, ale začať tým, čo ide celkom jednoducho.
Nepopieram ale ani to, že existujú nové technológie v priemysle, generovaní energií, doprave, službách, poľnohospodárstve ai., ktoré pri zachovaní vysokej produktivity a ekonomickej výhodnosti radikálne znižujú emisiu skleníkových plynov. Ekonomická a sociálna sféra je tak trochu konzervatívna a radšej zotrváva na starších technológiách ako investovať do nových. Videl som to najmä v USA, kde sa používajú prekvapujúco zastaralé techológie a systémy dopravy, bývania, stravovania, vykurovania a klimatizácie. Aj preto je v USA na jedného obyvateľa emisia fosílneho uhlíka 5,6 tony ročne a v EÚ iba 2,2 tony ročne.

[quote="Milan Lapin"]..... Ľudstvo má veľa možností ako znížiť emisiu skleníkových plynov do atmosféry....

Pane Lapine velmi si Vážím Vaší erudice a rozhledu v klimatologii ale ohledně persperspektiv emisí to nevypadá optimisticky - spíše naopak.

Bohužel nevidím žádnou jednoduchou cestu, jak nahradit relativně velmi vysoké ERoEI fosilních paliv nějakou s těch technologií které jsou lidstvu známé. Ilustruje to bublinový graf C. Halla http://www.esf.edu/EFB/hall Je z něj patrné, že náhradní zdroj za fosily není ani ve státech zatím znám. Halad po energiích tedy ke spotřebovávání fpsilů nutně povede a pokud už né u nás zjevně to bude v tzv třetím světě i kdybychom v unii zvládli svůj ambiciozní záměr 20%/20let.

Vámi zminované nenaplnění pesimistických scénářů dříve bylo oddáleno nacházením nových zdrojů paliv a surovin. Dnes už se ale dostáváme na druhou stranu "kopce" http://www.energybulletin.cz/?q=clanek/ ... -informace a i když zásoby uhlí jsou ještě na cca stovku let - někde déle pak propad energetického zisku i energetického množství bude zřejmě mnohonásobný. To by šlo sice překonat ve společnostech bez armád, policie, zdravotnictví.... atd ale kdo z nás si takovou společnost dokáže představit?
Nové technologie sice přicházejí a umějí i takřka kouzelné věci ale obvykle stojej víc a víc energie. Jedině snad informatika a pár dalších oborů se rozvinuly tak, že nám pomůže hledat cestičky jak dál. Obávám se ale že to nebude nic snadného - ba právě naopak. Současná krize v bankovnictví USA a celosvětová recese je předzvěstí toho co nám klepe na dveře a situace na atředním východě zas dokladem toho jak obtížné je najít mezi lidmi konsensus bez kterého jsou i dobře míněné projekty a ideály nereálnou vizí.
Rád bych se mýlil.

pán Lapin,
osobne si myslím, že zužovať problémy, do ktorých sa ľudstvo vlastnou vinou začína dostávať len na emisie skleníkových plynov nie je najšťastnejší nápad. Podľa môjho názoru je problém emisií skleníkových plynov len jedným z mnohých nie menej závažných problémov. Problém zavádzania nových druhov úspornejších technológií a úspor všeobecne je v tom, že na vyrobenie nových plastových okien, nových kondenzačných kotlov, nových izolačných materiálov, nových svetelných zdrojov, pákových batérií a podobne je opäť potrebná energia, práca a materiály. Čiže vlastne dôjde k dodatočnému zaťaženiu emisiami a k dodatočnému odčerpaniu ďalších prírodných zdrojov. Skutočnú bilanciu je potrebné preto vypočítať rozdielom toho, čo sa ušetrí a toho, čo sa dodatočne spotrebovalo, či emitovalo do ovzdušia. Možno by Ste bol po tomto výpočte prekvapený, že sa Vaša ekologická stopa vlastne zväčšila. Termín ekologická stopa zahŕňa nielen emisie skleníkových plynov, na ktoré sa sústreďujete, ale ďaleko širší problém zdrojov, ktoré má táto planéta k dispozícii. Vo vyspelých krajinách, medzi ktoré sa môže počítať aj Slovensko je naša ekologická stopa väčšia, ako je schopnosť planéty produkovať zdroje (po prepočte na jedného obyvateľa):

.

Ještě pro Greena a další k jeho otázce: ..."Položme si otázku fyzika: Čo môže ohriať túto guľu zvanú planéta Zem ?"...
Jen pro zajímavost je tu ještě jeden byt hypotetický vliv - patrně ale ochlazovací. Totiž průchod sluneční soustavy prachoplynými rameny galaxie. V posledním období ale není taková anomálie pozorována. Některé změny klimatu v hluboké minulosti Země by ale mohli mít i tuto příčinu.

Green, s tým opäť nemôžem súhlasiť. Ak investujem do zateplenia domu sumu, ktorá sa mi vráti v cene ušetrenej energie za 4 roky, tak potom evidentne už ďalej šetrím energiu a aj znižujem emisiu skleníkových plynov. Podobne je to aj v iných prípadoch. Konečným cieľom je kvalitný život pri nízkej spotrebe energie z fosílnych palív a nízkej spotrebe takých tovarov, pri výrobe ktorých sa používajú neobnoviteľné suroviny a energia z neobnoviteľných zdrojov. Znovu opakujem: existujú a vyvíjajú sa technológie na kvalitné prežitie oveľa väčšieho počtu ľudí na Zemi ako v súčasnosti. Je to jediné riešenie ako uchovať zdroje na Zemi pre budúce generácie. Dôležité je ale to, aby sa eliminovala zbytočná spotreba tovarov na najnižšiu možnú mieru a aby sa motivovali výrobcovia a spotrebitelia na používanie moderných šetrnejších technológií.

můžu se zeptat jaký je váš názor na přidávání bio složky do pohoných hmot? Podle mě je to totiž jedna velká pakárna z dílny zelených

Biosložka do pohoných hmot je z hlediska energetické efektivity ztrátovou položkou. Ve chvíly když má ale společnost energií dost tak se to může hodit jako transformační prvek na překlenutí krátkodobého problému. Je to ale vykoupeno vysokou celkovou ztrátou. Podívejte kde jsou biopaliva a další na bublinovém grafu - sotva2. Sami o sobě by nemohli uživit ani tu nejprimitivnější společnost která potřebuje mít EROEI alespon 5! Dnešní američan si žije na úrovni 50 my v evropě cca 40 a primitivní národy 5 až 20.

V správe WWF z apríla 2008 sa dočítate, že ekologická stopa ľudskej populácie prevyšuje o 25% produkčnú kapacitu biosféry, inými slovami, že na pokrytie všetkých zdrojov a absorbovanie všetkých odpadov by sme potrebovali 1,25 planéty.

Toto globálne prečerpávanie sme schopní „ustáť“ len dočasne vďaka tomu, že siahame čoraz hlbšie do „kapitálových zásob“ lesov, úrodnej pôdy a vôd (rybolov), čo nie je udržateľné v dlhodobom rámci. Jediné dlhodobo udržateľné riešenie je žiť v rámci biologicky produktívnej kapacity Zeme.

ekologicka-stopa-potreba-vs-biologicka-kapacita.gif (7.08 KiB) Zobrazeno 1627 krát