Emise a nebo silná sluneční aktivita způsobuje oteplování?

Kapr
Ahoj taky zdravím.Já jsem se podíval do TV programu tak jsem to sem ještě "za tepla" napsal.Dnes jsem se díval na Zázračnou planetu,byl to závěrečný díl s názvem od vyhynutí do znovuzrození.Díval jsi se taky?

K tomu dokumentu je tu i zajímavý článek.Dám sem odkaz na něj:http://www.ceskatelevize.cz/program/10169743251.html?nzv=Horko+v+%C8esku

Táto vizualizácia je výsledkom počítačového modelovania. Ráta s kolapsom termohalinnej cirkulácie, ku ktorému by malo dôjsť asi o 50 rokov. Svet sa najskôr prudko oteplí a niekedy okolo roku 2180 sa začne ochladzovať (začne klesať koncentrácia CO2 - fosílne palivá budú spálené).
Svet zostane teplý ešte dlhú dobu, ale priestor severného Atlantiku a Grónska sa výrazne ochladí.
V roku 3000 bude južná pologuľa teplejšia o 2 až 4 °C, ako dnes, ale v priestore severného Atlantiku sa ochladí o 4 až 6 °C oproti súčasnosti. Časť Strednej Európy, kde žijeme aj my bude na tom teplotne asi rovnako, ako bola v roku 1970, čiže sa mierne ochladí oproti súčasnému stavu. Škandinávia a severovýchod Ameriky sa ochladia a zrejme začne rásť pevninský ľadovec vplyvom zvýšeného množstva zrážok a nízkej teploty. To zrejme po roko 3000 vyvolá príchod novej veľkej doby ľadovej. Svet po drastickom oteplení o 6°C, kedy stúpnu hladiny oceánov o niekoľko metrov bude postupne vrhnutý do novej veľkej doby ľadovej. O 1000 rokov z našej civilizácie nezostane kameň na kameni.
http://www.pik-potsdam.de/~stefan/Movies/warming.mpg
bližšie vysvetlenie k animácii je tu:
http://www.pik-potsdam.de/~stefan/Movie ... rming.html
.
Život na Zemi o 1000 rokov bude značne komplikovaný. Väčšina rastlinných a živočíšnych druhov vyhynie, alebo bude zdecimovaná. Ľudstvo príde o potravinové zdroje a o pitnú vodu, ktorá bude vzácnosťou. Hladina mora bude možno o 7 až 10 metrov (možno aj viac) vyššia, ako je dnes, New York sa ocitne pod hladinou. Holandsko a Bangladéš budú z veľkej časti zaplavené morom. Nedostatok potravín, vody aj energie povedie ku konflikotom. Hlad, choroby a konflikty zdecimujú ľudskú populáciu, ktorá bude čeliť po roku 3000 novej hrozbe - príchodu veľkej doby ľadovej.

green: závěry jakých vědců na základě jakých výzkumů? Promiň, ale ta zpráva má nulovou hodnotu a vůbec já se k tomu článku nikterak nevyjádřil, čili si zase laskavě nevymýšlej. Nemůžeš vědět, co si o něm myslím. A jsi velmi naivní. Vždyť ty doslova visíš na těch modelech a jestli si vážně myslíš, že se to takhle stane, pak máš pravdu, žijeme v době blbých.

green,

no teraz neviem kto je klimaskeptik, tvoja posledná reprodukcia určitej animácie bez výpovednej hodnoty je hodná ozajstného klimaskeptika. tá animácia má asi takú výpovednú hodnotu ako keď Jano Slota povie niečo v TV.
zaujímavé je, že dnešné modely nedokážu poriadne predpovedať počasie na 7 a viac dní, a ty tu zverejníš predpoveď na 1000 rokov... ale ono to ani nie je predpoveď ako skôr dohad, či účelové strašenie ľudstva, ktoré však nevyvolá fakt, že sa zrazu zastaví priemysel a vrátime sa do dôb okolo roku 1500 n. l. , jediné čo to vyvoláva je ešte väčšie pobavenie.
ak by existovala moderne vybavená veda okolo roku 950 n.l. teda za čias Veľkej Moravy, určite by predpovedali podobné kataklizmy na rok 2000, proste takí sú vedci, musia byť za niečo platení, tí čo naozaj niečo vedia, nepotrebujú robiť kataklizmické závery, aby sa zviditeľnili.
Úprimne povedané, ja byť klimatológom, tiež by sim také dačo robil, veď ako inak sa možno v danom obore zviditeľniť? Serióznou prácou? Koho by zaujímala...? Radšej poďme na kataklizmy.

RisingStar, obdobie 1961-1990 bolo už dobre pokryté pozorovacími stanicami na celom svete. ja mám normály z 4400 staníc, ktoré publikovala WMO, v skutočnosti ich bolo viac a CRU vybral z nich za obdobie 1951-2000 až 3000 s dobrou kvalitou. Od roku 1979 sa dajú kombinovať aj so satelitnými meraniami, podľa toho boli urobené reanalýzy spätne od roku 1948. Nemám dôvod pochybovať o spoľahlivosti normálov 1961-1990. Pracoval som v tejto problematike pre WMO dosť dlho na to, aby som mal o tom prehľad.

K problematike topenia ľadovcov dodávam: Rast hladiny svetového oceánu sa skladá z 3 zložiek. 1) Tektonika, teda zmena orografie morského dna a kontinentov - ide ale o proces veľmi pomalý, teraz nepredstavuje viac ako 0,5 mm ročne obidvomi smermi; 2) Teplotná dilatácia, teda s rastom teploty horných vrstiev oceánu sa zvyšuje aj jeho hladina - teraz to predstavuje najmenej 70% zvyšovania hladiny oceánov (od roku 1901 doteraz); 3) Zmena objemu vody na kontinentoch, ide prevažne o zmenu objemu vody v pevninských a šelfových ľadovcoch, iba málo prispievajú horské ľadovce, nejakú úlohu tu hrá aj podzemná voda a voda v pôde - v posledných rokoch evidentne klesá objem vody na kontinentoch predovšetkým v súvislosti s topením nízkoležiacich pevninských a šelfových ľadovcov, malý rast objemu ľadovcov vo väčšej nadmorskej výške východnej Antarktídy a Grónska to nemôže vykompenzovať. Netreba veľa fyzikálneho kumštu, aby si aj amatér dokázal približne vypočítať, že čo stane po oteplení o 2 alebo 4 °C, samozrejme, vedci majú na to zložitejšie modely, ktoré sa môžu mýliť len nepatrne. Dôležité je to, že o koľko sa v kritických oblastiach Zeme oteplí. Vidíme aj u nás, že rozdiel teploty v zime o 1 °C znamená často posunutie hranice sneženia a snehovej pokrývky aj o 300 m výšky nad morom. Teda, ak pripustíme, že sa v priestore okolo Grónska oteplí do roku 2100 o 5 °C a okolo západnej Antarktídy o 3 °C (čo je dosť pravdepodobné), tak je odhad vedcov správny. Ak sa roztopí polovica Grónskeho ľadovca a polovica západnej Antarktídy, tak stúpne hladina svetového oceánu asi o 6 m. To sa ale asi nestane skôr ako za 500 rokov, no dosť záleží na tom, že ako sa bude meniť teplota v týchto oblastiach po roku 2100. Je možné, že bude naďalej stúpať, potom sa tento proces ešte urýchli.

prof. Lapin,

v poriadku, Váš názor beriem. No aj tak merania sú každopádne iné dnes ako boli vtedy, do sumárnej odchýlky je vnesená nejaká nepresnosť, o ktorej sa nikdy nič nepíše. Teraz pozor, nepíšem to v zmysle, že táto nepresnosť urobí z odchýlky +0,5 odchýlku +0,01, píšem to v zmysle, že by mala byť uvádzaná, resp. stanovená. Na toto som dosť puntičkár, nakoľko pracujem v oblasti, kde jedna tisícina narobí "šarapatu" a práve v neosídlených oblastiach,kde sa merania aproximujú pre veľké oblasti alebo sú satelitné a teda nepriame, by mohla odchýlka urobiť percentuálne už číslo k 5%.
Tento príspevok nie je spochybňovací, čo sa týka tendencie teplôt, skôr narážam na nepresnosť meraní, v ktorom sám aktivne pôsobím (i keď nie meteorologickom).
Je nemysliteľné, že by som si ja dovolil zmerať pevnosť a statiku konštrukcie v jednom uzle a prehlásiť, že podobná je o pol metra ďalej. Preto na mňa tie klimatologické merania pôsobia dosť fušersky, i keď uznávam, že vnesená nepresnosť nemusí byť vysoká, ale preda len, keď NOAA zverejní odchýlku 0,51, mohli by dodať (+- x%)

RisingStar, to máte tak, ak meriate nejaké prostredie snímačom, ktorý je naciachovaný s presnosťou na 0,1 °C, pričom chyba ciachovania a aj chyba merania má rozptyl v tvare Gausovej krivky, čo je tu splnené, tak pri použití 3000 meraní v rovnakom čase na celej Zemi môžete priemer stanoviť s presnosťou na 0,01 °C celkom spoľahlivo. To je v súlade s teóriou merania. Keďže ešte s lepšou presnosťou sa stanovuje dlhodobý priemer (ide tu navyše o priemer z 30 rokov) ako priemer z aktuálnálneho mesiaca (vypočítaný z 90 meraní na každej stanici za mesiac) a zaujíma nás len ich rozdiel, tak nakoniec ani nezáleží na tom či nami vypočítaný priemer vyjadruje presne skutočný priemer teploty na celej Zemi. Dôležité je to, že odchýlka od dlhodobého priemeru je určite v poriadku aj s presnosťou na 0,01 °C. Vyskúšali sme to viackrát pri použití rôznej hustoty pozorovacích staníc a platí to celkom spoľahlivo.

prof. Lapin,

Rozumiem, ono je hlavné porovnávať "jablká a jablká", ak teda sú odchýlky normálu a odchýlky dneška rovnaké, potom je to OK. Ešte stále by som sa ale pozastavoval nad tým, ako sú do normálu použíté roky 1961 až 1978, keď neexistovali satelitné merania. Ako sa to prepočítalo alebo zohľadnilo? (Zaujíma ma to čisto z neklimatologického hľadiska, pretože meraniu sa sám venujem)
A touto cestou by som vyslovil ešte jednu otázku na fakt, ktorý som nikde nenašiel, existuje porovnanie priemeru 1931 až 1960 s priemerom 1961 až 1990? Ak hej (aspoň lokálne), aké sú to čísla?