Emise a nebo silná sluneční aktivita způsobuje oteplování?

"jbraun" píše ....Zalednění nabírá na síle...
http://boingboing.net/2009/01/07/sea-ic ... turns.html[/quote]

Mě se to tak ale nejeví:
http://nsidc.org/data/seaice_index/imag ... series.png
http://nsidc.org/data/seaice_index/imag ... series.png
Výkyvy zalednění jsou v běžných mezích. Důležitá je ale i tlouštka sladkého severského plovoucího ledu a to na těchto obrázcích není vidět.

Ale s tou přibržděnou sluneční aktivitou je to neobvyklé. Celkový sluneční tok však stagnuje už od roku 1950. Přesto jsem i na vývoj aktivity zvědav - ta patrně nejvíc ovlivní stratosférické děje. Možná se přiblížil konec dvousetleté Sluneční periody. Zdá se, že erupční aktivita Slunce souvisí s postavením nejhmotnějších planet, které vychylují společné barycentrum a to ovlivnuje vnitřní dynamiku Slunce podobně jak slapové síly rozhýbávají Zemský příliv a odliv. Nebude to ale asi vliv jediný. Cesta energie ze slunečního nitra k povrchu se počítá na tisíciletí a jednoznačný model Slunce ještě není k dispozici. Proto asi chybějí i spolehlivé prognozy.

Para, na plávajúci polárny ľad v Arktíde sa treba pozerať z aspektu dlhodobého vývoja. Už priemer plochy z obdobia 1979-2000 je dosť hlboko pod priemerom z obdobia 1901-1960 http://arctic.atmos.uiuc.edu/cryosphere ... 0-2007.jpg a v posledných rokoch je stále aj pod týmto normálom z obdobia 1979-2000. Na druhej strane, dôležitá je aj hrúbka a vek plávajúceho ľadu, to ale uvidíme lepšie až v auguste a septembri. Antarktída sa vyvíja odlišne, škoda, že nemáme spoľahlivé údaje spred roku 1980.
Zoslabenie slnečnej aktivity je zaujímavé a viac-menej sa čakalo. Aj tak je ale priemer toku prichádzajúceho slnečného žiarenia teraz vysoký aj v čase minima v 11-ročnom cykle, ako je vidieť aj na obrázku 2 v mojomm článku http://www.dmc.fmph.uniba.sk/public_htm ... DOM_08.doc Určite prejde najmenej 100 rokov, kým sa dostane na úroveň spred roku 1930. Na tom sa zhodujú takmer všetci astronómovia zaoberajúci sa Slnkom. Teda, obavy z prichádzajúcej novej Malej ľadovej doby ešte nie sú opodstatnené. Nakoniec sa to ukázalo aj v práve skončenej zime. Podľa aktivity Slnka mala byť chladnejšia ako zima 2007/08 a v skutočnosti bola teplejšia o 0,2 °C globálne a takmer o 0,3 °C na kontinentoch severnej pologule, čo je dosť veľa. Hlavnú úlohu tu určite malo striedanie javov ElNiňo a LaNiňa. Uvidíme ešte, že ako sa prejaví globálna ekonomická kríza na emisii skleníkových plynov, zatiaľ to vyzerá tak, že sa rast koncentrácie CO2 v atmosfére nespomalil. Zaujímavý bude aj vývoj po skončení terajšej dlhšej studenej periódy LaNiňa, za ktorou určite bude nasledovať teplejšie ElNiňo.

Ano pane Lapin ten globální pohled je něco docela jiného jak místní a momentální trendy.
Jakmile člověk podlehne pokušení už už být vlajkonošem na nějaké straně jen proto, že se momentálně někde něco viditelně změnilo ... vede to na scestí. Arktida je oblastí citlivou jak na proudění vyduchu tak vodních mas a přitom její měnící se albedo působí spětnovazebně. Také tam vedou námořní cesty velmocí... Proto je asi také tolik v pozornosti a zajímavým indikátorem zároven. Všímat si trendů je dobré ale nelze jen s krátkého úseku usuzovat na perspektivu i když právě ta nás všechny asi zajímá.

pán Lapin,

Zaujíma ma jedna vec, viete mi povedať, prečo sa priemerná denná teplota počíta podľa vzorca (T7+T14+2xT21)/4???
Nech sa na to dívam akokoľvek, nezdá sa mi, že je to šťastné riešenie. Počul som už os systéme výpočtu (T6+T14+T22)/3, ten mi príde rozumnejší, nakoľko je rozdelený pekne po 8 hod...
Vo vzorci (1) je jasný nepomer medzi dňom a nocou, keď v zimnom polroku dá sa povedať, sú tam až tri teploty nočné, čiže vôbec nezohľadňuje deň ako taký.
Ja len tak, pre zaujímavosť:)

Re:RisingStar
Souhlas tenhle počet průměrné teploty mi přijde jako naprosto nesmyslný a kdybych ji měl počítat tak z mnohem víc průběžných hodnot během dne od/do půlnoci a tímhle způsobem jedině jako doplněk pro srovnání s jinými.

Každopádne, narážal som na to preto, že práve tento marec vyjde takýmto výpočtom priemerný, avšak keby mali denné teploty väčší priestor (resp teploty boli inak rozložené) nebolo by tomu tak. Vyslovil som preto domnienku, že to môže niekedy pre daný deň skresľovať, čo ste mi v každom prípade aj potvrdili. V prípade tohto mesiaca bude vplyvom minima Slnka skreslenie podstatne väčšie ako 0,1 stupňa.
Samozrejme som predpokladal, že tomuto predchádzali určité experimenty a že to bolo stanovené na základe toho, že práve tento vzorec vykazoval dlhodobo najnižšiu odchýlku.
Bol testovaný aj vzorec (T6+T14+T22)/3??

RisingStar, predviedol ste určitú špekuláciu. Dôležité je, aby sa priemery počítali rovnako za veľmi dlhé obdobie a približne rovnako na celom svete. Na Slovensku máme aj 25 profesionálnych a niekoľko desiatok automatických meteorologických staníc. Nie je žiadnym problémom spočítať na týchto staniciach aj pravé priemery z minútových meraní. Takéto priemery sú síce o málo presnejšie, no nemôžeme ich aplikovať 100 rokov dozadu, lebo vtedy sme také merania nemali. Mali sme ale merania o 7., 14. a 21. hodine stredného miestneho času. Samozrejme, že sa skúmali rôzne kombinácie pozorovacích termínov, nakoniec sa museli prikloniť k takým termínom, kde bol predpoklad systematického dodržiavania od pozorovateľov. Večerný termín o 21. hodine takým je, ale o 22. hodine už nie, veľa ľudí vtedy už spí (tak to bolo najmä pred viac ako 50 rokmi). Presnejšie výpočty priemerov za jednotlivé dni sa robia iba pre špeciálne účely. Pri mesačných priemeroch to nemá praktický význam, lebo sa tým presnosť priemerov badateľne nezlepší.

pán Lapin, ešte by som sa rád popýtal na to ako sa počíta priemerný tlak, respektíve ostatné údaje. Je to tak, že sa vyberie určitá smerodajná hodnota pre daný deň a potom sa urobí mesačný priemer alebo inak?
Ja napríklad s ľuďmi, ktorí mi pomáhajú merať, keďže sám na to nemám veľa času, počítam napr. priemerný tlak tak, že každý deň zoberieme najnižšiu a najvyššiu hodnotu a vydelíme dvomi, dostaneme takto pre každý deň jedno číslo, čiže na konci mesiaca podalíme počtom dní. Ako sa to robí na profi staniciach?
Samozrejme teplotu meriame zaužívaným vzorcom 7,14,21, nakoľko však tento mesiac mali chalani viac času dali si námahu a snímali údaje z presného ortuťového teplomeru pomocou kamery každú hodinu, pričom len predvčerom ich porovnali s mojim priemerom počítaným z hodnôt 7,14,21, po iné mesiace námatkovo nebývala odchýlka viac ako +-0,1 event. 0,2 stupňa C, tento mesiac je predbežne až +0,4 , len preto som trocha špekuloval.
Ešte jednu vec som chcel, existujú údaje zrážok za jednotlivé mesiace od roku 2000 pre regióny Slovenska, resp. je jasné, že existujú, ale sú niekde k dispozícii? Rád by som ich porovnal s našimi meraniami, resp. doplnil údaje tam kde chýbajú.

RisingStar, všetky ostatné meteorologické prvky (okrem teploty vzduchu) majú denný priemer podľa vzorca (X7+X14+X21)/3. Ak máte polohu stanice na vyvýšenom mieste, tak je tam relatívne teplejší večer (teplota začne klesať neskôr ako v dolinách a na rovine), preto tam môže byť mesačný priemer teploty vypočítaný podľa vzorca (T7+T14+2*T21)/4 v niektorých mesiacoch vyšší aj viac ako 0,5 °C v porovnaní s pravým priemerom vypočítaným z hodinových hodnôt. Ide najmä o polohy, kde je výraznejšie prevýšenie oproti okoliu aspoň o 100 m (strmé svahy alebo vrcholy izolovaných kopcov).
Všetky podkladové údaje o denných úhrnoch, tvare, druhu a výskyte zrážok (z asi 700 staníc na Slovensku) sú iba v SHMÚ. Je možné dostať sa k nim na základe žiadosti, poskytovanie je ale spoplatnené, ak ide o súkromné aktivity alebo komerčnú činnosť. SHMÚ poskytuje informácie bezplatne iba pre štátom dotované aktivity a projekty.

http://www.nasa.gov/topics/earth/featur ... iance.html

Nedal som to sem preto, ale aspoň som si potvrdil, že go fanatici sú uštipační komunisti.

Vulkanická oblačnost postupuje k Evropě
http://www.spaceweather.com/

Hm, když tu Green rozebíral kdysi vliv CO2, 1-2W/m2 zesílení byly ohromné, oteplující. Zajímavé, v jiné situaci se místo 1-2W/m2 použije 0,1% - a už je to zanedbatelné nic