Re: Emise a nebo silná sluneční aktivita způsobuje oteplování?
08. 05. 2008 21:48
SLNKO....A ty mas aky dokaz?CO2?ty co tu neustale omielas?na zaklade novych poznatkou sa prichadza na to ze s najvacou pravdepodobnostou to nie je sposobene CO2.Ani co2 teoria nie je vobec dokazana,ti co tvrdia ze ano klamu.pan lapin mi tu moze vypisovat vedecke fakty,no tak isto mozem ja na zaklade vedeckych faktov jeho pravdu popriet.teplota v minulosti kolisala aj 10x rychlejsie ako teraz,vobec nie je pravda ze kolisala pomalsie ako tu castokrat pisete.planeta pocas svojej existencie bol po vacsinu casu teplejsia ako teraz ,zijeme v pomerne chladnej dobe ,ak boli poly bez ladu preco by nemohli byt aj teraz.ak si niekto mysli ze za to moze clovek,velmi sa myli.
Re: Emise a nebo silná sluneční aktivita způsobuje oteplování?
08. 05. 2008 21:59
Geolog Patterson: Za globální oteplování může Slunce
Vydáno dne 25.06.2007 v rubrice Sluneční aktivita (1740 přečtení)
Ačkoli mezi vědci zcela jednoznačně převažuje názor, že hlavní příčinou globálního oteplování jsou skleníkové plyny, najdou se i tací, kteří s tímto vysvětlením nesouhlasí. Někteří z nich dokonce tvrdí, že průměrné teploty nebudou v 21. století stoupat ale spíše klesat. Jedním z nich je i Dr. R. Timothy Patterson, profesor geologie na univerzitě v kanadském Carletonu. Wikipedie řadí Pattersona mezi dvaadvacetičlennou skupinu expertů, kteří se domnívají, že globální oteplování je způsobeno přírodními procesy.
Patterson považuje klimatické změny za zcela normální. "Klimatická stabilita nebyla nikdy charakteristickým rysem planety Země," napsal Patterson v článku pro kanadský deník Financial Post. "Jedinou konstantou v klimatu je změna; mění se neustále a někdy i docela rychle. Mnohokrát v minulosti byly teploty daleko vyšší, než jsou dnes, a občas byly teploty chladnější. Také nedávno, před 6 tisíci lety, bylo asi o 3 stupně tepleji, než je teď. Před 10 tisíci lety, když končil po tisíciletí chladného období mladší dryas, teplota během jedné dekády stoupla až o 6 stupňů, 100 krát rychleji než v minulém století."
"Nezdá se, že by se naši vůdci nějak trápili faktem, že věda je od řádného porozumění globálnímu podnebí vzdálená ještě mnoho let. Žádají si svědectví pouze od těch, kteří v této záležitosti nezpochybňují politické pravověří," pokračoval Patterson a dodal, že snaha zastavit změny klimatu je drahý a neuskutečnitelný cíl. Tato předem ztracená křížová výprava nás bude stát obrovské peníze.
"Neexistuje žádná smysluplná korelace mezi úrovní oxidu uhličitého a teplotou během tohoto geologického časového rámce. Ve skutečnosti, když byla koncentrace CO2 desetkrát vyšší, než je právě teď, před asi 450 miliony lety, se planeta nacházela uprostřed absolutně nejchladnější periody za poslední miliardu roků. Jak by někdo mohl na základě tohoto důkazu věřit, že současné relativně malé zvýšení úrovně CO2 by mohlo být hlavní příčinou mírného oteplení v minulém století?"
"Toto je největší vědecká mystifikace spáchaná na lidstvu. Neexistuje žádné oteplování kvůli antropogenním aktivitám. 280 milionů let se atmosféra přiliš neměnila a vždycky tady byly cykly oteplování a ochlazování. V období Křídy bylo na Zemi nejtepleji. Daly by se pěstovat rajčata na severním pólu."
Patterson působil v minulých letech jako vedoucí vládního vědeckého projektu na podporu rybářského průmyslu v Kanadě. Výzkum zahrnující i analýzy usazenin z fjordů na západě Kanady podle něj ukázal, že pro oscilaci podnebí je rozhodující sluneční aktivita. K témuž závěru se prý přiklonily i stovky dalších studií z celého světa. "Skutečnost, že Slunce je nyní nejaktivnější za posledních 8 tisíc let, by měla mít na podnebí velký dopad," uzavřel kanadský profesor.
Vydáno dne 25.06.2007 v rubrice Sluneční aktivita (1740 přečtení)
Ačkoli mezi vědci zcela jednoznačně převažuje názor, že hlavní příčinou globálního oteplování jsou skleníkové plyny, najdou se i tací, kteří s tímto vysvětlením nesouhlasí. Někteří z nich dokonce tvrdí, že průměrné teploty nebudou v 21. století stoupat ale spíše klesat. Jedním z nich je i Dr. R. Timothy Patterson, profesor geologie na univerzitě v kanadském Carletonu. Wikipedie řadí Pattersona mezi dvaadvacetičlennou skupinu expertů, kteří se domnívají, že globální oteplování je způsobeno přírodními procesy.
Patterson považuje klimatické změny za zcela normální. "Klimatická stabilita nebyla nikdy charakteristickým rysem planety Země," napsal Patterson v článku pro kanadský deník Financial Post. "Jedinou konstantou v klimatu je změna; mění se neustále a někdy i docela rychle. Mnohokrát v minulosti byly teploty daleko vyšší, než jsou dnes, a občas byly teploty chladnější. Také nedávno, před 6 tisíci lety, bylo asi o 3 stupně tepleji, než je teď. Před 10 tisíci lety, když končil po tisíciletí chladného období mladší dryas, teplota během jedné dekády stoupla až o 6 stupňů, 100 krát rychleji než v minulém století."
"Nezdá se, že by se naši vůdci nějak trápili faktem, že věda je od řádného porozumění globálnímu podnebí vzdálená ještě mnoho let. Žádají si svědectví pouze od těch, kteří v této záležitosti nezpochybňují politické pravověří," pokračoval Patterson a dodal, že snaha zastavit změny klimatu je drahý a neuskutečnitelný cíl. Tato předem ztracená křížová výprava nás bude stát obrovské peníze.
"Neexistuje žádná smysluplná korelace mezi úrovní oxidu uhličitého a teplotou během tohoto geologického časového rámce. Ve skutečnosti, když byla koncentrace CO2 desetkrát vyšší, než je právě teď, před asi 450 miliony lety, se planeta nacházela uprostřed absolutně nejchladnější periody za poslední miliardu roků. Jak by někdo mohl na základě tohoto důkazu věřit, že současné relativně malé zvýšení úrovně CO2 by mohlo být hlavní příčinou mírného oteplení v minulém století?"
"Toto je největší vědecká mystifikace spáchaná na lidstvu. Neexistuje žádné oteplování kvůli antropogenním aktivitám. 280 milionů let se atmosféra přiliš neměnila a vždycky tady byly cykly oteplování a ochlazování. V období Křídy bylo na Zemi nejtepleji. Daly by se pěstovat rajčata na severním pólu."
Patterson působil v minulých letech jako vedoucí vládního vědeckého projektu na podporu rybářského průmyslu v Kanadě. Výzkum zahrnující i analýzy usazenin z fjordů na západě Kanady podle něj ukázal, že pro oscilaci podnebí je rozhodující sluneční aktivita. K témuž závěru se prý přiklonily i stovky dalších studií z celého světa. "Skutečnost, že Slunce je nyní nejaktivnější za posledních 8 tisíc let, by měla mít na podnebí velký dopad," uzavřel kanadský profesor.
Re: Emise a nebo silná sluneční aktivita způsobuje oteplování?
08. 05. 2008 22:03
lukas
Souhlasím s tebou. Teplota na zemi kolísala o mnohem více než v současnosti a za mnohem kratší dobu se tu měnilo klima akorát v dnešní době hodně lidí je zfanatatizovaných globálním oteplování a s naším vlivem.
Souhlasím s tebou. Teplota na zemi kolísala o mnohem více než v současnosti a za mnohem kratší dobu se tu měnilo klima akorát v dnešní době hodně lidí je zfanatatizovaných globálním oteplování a s naším vlivem.
Re: Emise a nebo silná sluneční aktivita způsobuje oteplování?
08. 05. 2008 23:25
No, zaujimavy clanocek, ale blby zdroj: dennik financial post. Ako asi verite podobnym clankom v nasich dennikoch? Veril by som skor odbornej literature. Niekto moze namietat, ze nic take by ziadny odborny casopis nezverejnil(AGW lobby), ale nie je to pravda. Ak by to mal podlozene faktami, dostal by priestor. Teplota na zemi 450 milionov rokov dozadu, to snad nie. To, ze teplota rastla aj rychlejsie v minulosti nevyvracia teoriu o AGW. A lukas : skus teda napisat njaky strucny vedecky clanok s grafmi a tvojim vysvetlenim nech vsetci vieme ako to naozaj s tym oteplovanim je.
Re: Emise a nebo silná sluneční aktivita způsobuje oteplování?
10. 05. 2008 22:41
to nemyslis asi vazne?? Blby zdroj?cokolvek by som tam napisal by bol podla teba blby zdroj.!
„Včera zverejnil Medzinárodný panel OSN o klimatických zmenách (IPCC) už tretiu správu v poradí. (...) Prvá správa začiatkom roka pripísala vinu za otepľovanie človeku a druhá naznačila možný vplyv klimatických zmien na jednotlivé kontinenty. Predpovedala zaplavenie niektorých území, napríklad aj Maďarska či južného Slovenska, a rozšírenie chorôb a sociálny chaos.“ SME, 6.3. 2001
Tlak dnešnej mediálnej doby na ľudskú psychiku je neúprosný. Verejná mienka je predovšetkým v posledných desaťročiach programovo deštruovaná „zaručenými“ výkladmi najrôznejších odrôd ideológov. Práve problematika životného prostredia a nášho vzťahu k nemu sa stali nesmierne vďačným sústom pre ambicióznych ideológov-ekoaktivistov a nimi vedenú pojašenú „antiglobalizačnú“ mlaď .Od samého odporu k civilizácii „zozelenaní“ intelektuáli správne vytušili citlivé miesta na duši našinca a zaplavili ho prúdom svojich katastrofických vízií a správ o konci sveta. Krotitelia ich neurotických výplodov však proti nim veľa šancí v serióznej diskusii nemajú. Jednak preto, že ekoaktivisti o takúto diskusiu nestoja, pretože ich fantazmagórie by tak stratili zmysel, jednak preto, že katastrofické scenáre zožínali u väčšinovej populácie tradične väčšie úspechy, než kritické a vecné hodnotenia situácie. Príčiny sú v skratke asi tieto :
1) prirodzený sklon človeka vidieť svet okolo seba a jeho postavenie v ňom pesimisticky. Veď strach z blížiacich sa katakliziem je starý ako ľudstvo samo a z dnešného pohľadu je až úsmevné sledovať zlovestné a nám nie nepodobné predtuchy našich predkov z blížiacej sa, no stále sa nedostavujúcej katastrofy.
2) Okrem tohto čisto psychologického aspektu sa k tomuto pesimizmu pridružuje sociologický jav zvaný „katastrofická obsesia“, akási masívna panika spojená s túžbou po jednote pred hroziacou pohromou. Takto vybudený pocit ohrozenia je jedom spoločnosti – vytvára v nej falošný pocit spolupatričnosti zničujúco pôsobiaci na každú snahu o objektívne poznanie.
Dnešná ekologická obsesia má na spoločnosť dvojnásobne deštruktívny charakter. Je totiž nezničiteľná asi ako marxistická dialektika. Za svoju nezničiteľnosť však ani za mak nevďačí svojej vierohodnosti, ale veľmi šikovnej a vynaliezavej metodológii, privádzajúcej spoludiskutujúcich až na hranicu definitívneho zblbnutia. Po každej triezvej kritike ekologických téz narazíte na nepriepustný múr neprehľadnej a vnútorne nie príliš konzistentnej spleti „akožeargumentov“. Navyše, základné ekologické „brainwashingové“ pravidlo: po každej neuskutočnenej katastrofe si namiesto úľavy vymyslite ďalšiu, je proti rozumu dostatočne imúnne. Ak ste neoblomný a posmeľujete zanieteného ekológa k postaveniu alternatívy voči dnešnému škaredému a od emisií smradľavému svetu, s hrôzou zistíte, že ekologické „Endlösung“ by sa vo svojich domyslených dôsledkoch ani tak nelíšilo od toho „Führerovho“. Ekológovia totiž svojimi zhubnými a nerealistickými požiadavkami útočia na samotný základ slobodnej spoločnosti. Čo by asi tak spôsobili hromadné priemyselné odbúravanie, totálna regulácia hospodárskeho a spoločenského života, odstránenie voľného trhu, a to všetko len pre uskutočnenie bláznivých snov hŕstky zakomplexovaných dobrodruhov? Na polemiku s ekológmi treba pred verejnosťou vytasiť zbrane najsilnejšieho kalibru – fakty a poznatky získané vedou. I napriek tomu, že seriózni vedci sotva prekričia na mediálnom výslní sa rozťahujúcich katastrofistov, len precízne a nebojácne formulovanými vedeckými dôkazmi o nezmyselnosti šarlatánskych bludov si získajú tých najdôležitejších spojencov z radov politikov a ekonómov. Politikov a ekonómov, ktorí nepodľahnú hysterickému pokriku rôznych Greenpeacov, Detí Zeme, či v neposlednom rade „správ“ OSN o klimatických zmenách.
V tomto netreba byť pesimistom
„Včera zverejnil Medzinárodný panel OSN o klimatických zmenách (IPCC) už tretiu správu v poradí. (...) Prvá správa začiatkom roka pripísala vinu za otepľovanie človeku a druhá naznačila možný vplyv klimatických zmien na jednotlivé kontinenty. Predpovedala zaplavenie niektorých území, napríklad aj Maďarska či južného Slovenska, a rozšírenie chorôb a sociálny chaos.“ SME, 6.3. 2001
Tlak dnešnej mediálnej doby na ľudskú psychiku je neúprosný. Verejná mienka je predovšetkým v posledných desaťročiach programovo deštruovaná „zaručenými“ výkladmi najrôznejších odrôd ideológov. Práve problematika životného prostredia a nášho vzťahu k nemu sa stali nesmierne vďačným sústom pre ambicióznych ideológov-ekoaktivistov a nimi vedenú pojašenú „antiglobalizačnú“ mlaď .Od samého odporu k civilizácii „zozelenaní“ intelektuáli správne vytušili citlivé miesta na duši našinca a zaplavili ho prúdom svojich katastrofických vízií a správ o konci sveta. Krotitelia ich neurotických výplodov však proti nim veľa šancí v serióznej diskusii nemajú. Jednak preto, že ekoaktivisti o takúto diskusiu nestoja, pretože ich fantazmagórie by tak stratili zmysel, jednak preto, že katastrofické scenáre zožínali u väčšinovej populácie tradične väčšie úspechy, než kritické a vecné hodnotenia situácie. Príčiny sú v skratke asi tieto :
1) prirodzený sklon človeka vidieť svet okolo seba a jeho postavenie v ňom pesimisticky. Veď strach z blížiacich sa katakliziem je starý ako ľudstvo samo a z dnešného pohľadu je až úsmevné sledovať zlovestné a nám nie nepodobné predtuchy našich predkov z blížiacej sa, no stále sa nedostavujúcej katastrofy.
2) Okrem tohto čisto psychologického aspektu sa k tomuto pesimizmu pridružuje sociologický jav zvaný „katastrofická obsesia“, akási masívna panika spojená s túžbou po jednote pred hroziacou pohromou. Takto vybudený pocit ohrozenia je jedom spoločnosti – vytvára v nej falošný pocit spolupatričnosti zničujúco pôsobiaci na každú snahu o objektívne poznanie.
Dnešná ekologická obsesia má na spoločnosť dvojnásobne deštruktívny charakter. Je totiž nezničiteľná asi ako marxistická dialektika. Za svoju nezničiteľnosť však ani za mak nevďačí svojej vierohodnosti, ale veľmi šikovnej a vynaliezavej metodológii, privádzajúcej spoludiskutujúcich až na hranicu definitívneho zblbnutia. Po každej triezvej kritike ekologických téz narazíte na nepriepustný múr neprehľadnej a vnútorne nie príliš konzistentnej spleti „akožeargumentov“. Navyše, základné ekologické „brainwashingové“ pravidlo: po každej neuskutočnenej katastrofe si namiesto úľavy vymyslite ďalšiu, je proti rozumu dostatočne imúnne. Ak ste neoblomný a posmeľujete zanieteného ekológa k postaveniu alternatívy voči dnešnému škaredému a od emisií smradľavému svetu, s hrôzou zistíte, že ekologické „Endlösung“ by sa vo svojich domyslených dôsledkoch ani tak nelíšilo od toho „Führerovho“. Ekológovia totiž svojimi zhubnými a nerealistickými požiadavkami útočia na samotný základ slobodnej spoločnosti. Čo by asi tak spôsobili hromadné priemyselné odbúravanie, totálna regulácia hospodárskeho a spoločenského života, odstránenie voľného trhu, a to všetko len pre uskutočnenie bláznivých snov hŕstky zakomplexovaných dobrodruhov? Na polemiku s ekológmi treba pred verejnosťou vytasiť zbrane najsilnejšieho kalibru – fakty a poznatky získané vedou. I napriek tomu, že seriózni vedci sotva prekričia na mediálnom výslní sa rozťahujúcich katastrofistov, len precízne a nebojácne formulovanými vedeckými dôkazmi o nezmyselnosti šarlatánskych bludov si získajú tých najdôležitejších spojencov z radov politikov a ekonómov. Politikov a ekonómov, ktorí nepodľahnú hysterickému pokriku rôznych Greenpeacov, Detí Zeme, či v neposlednom rade „správ“ OSN o klimatických zmenách.
V tomto netreba byť pesimistom
Re: Emise a nebo silná sluneční aktivita způsobuje oteplování?
10. 05. 2008 22:47
V mediálnej prietrži emocionálnych pokrikov na adresu najväčších priemyselných krajín jednohlasom zaznieva stále dookola jedno a to isté: dnešný konzumný človek ako pôvodca všetkého ekologického zla musí obmedziť svoje potreby. V celom huriavku však zaniká to podstatné. Pri obrane pred jednou z dnes najnebezpečnejších ideológií, akou je ekologizmus, totiž nejde o konflikt človeka verzus prírody, ako sa nám snažia nahovoriť vierozvesti blížiacej sa ekologickej katastrofy. Konflikt sa už po stáročia vedie po rovnakej línii: sloboda verzus nesloboda. Menia sa len premenné. Tentoraz sa tou premennou stal akýsi pseudoboj o prírodu, „zašifrovaný“ do zdanlivo objektivistického hávu kvót a čísel. O nič iné než o takýto pseudoboj nešlo ani na poslednej bonnskej óesenáckej konferencii venovanej globálnemu otepľovaniu, plnej nezmyselných hesiel a virtuálnych dogiem. Úplne odlišný pohľad na problematiku globálneho otepľovania priniesol článok z pera Claudie Ehrenstein v nemeckom denníku DIE WELT, ktorý uverejňujeme preložený v neskrátenej podobe.
Na konferencii OSN o globálnom otepľovaní sa sporia účastnícke štáty o redukciu celosvetovej produkcie CO². Vedci ako Ulrich Berner pritom otepľovanie Zeme odôvodňujú činnosťou slnka.
Človek vypúšťa do atmosféry oxid uhličitý (CO²), zemská klíma sa mení. Tieto fakty nespochybňuje ani Ulrich Berner. A predsa je to on, zástupca vedeckej menšiny, ktorého väčšina jeho kolegov nazýva nenapraviteľným skeptikom. Popiera, že by medzi nárastom emisií CO² a globálnym otepľovaním jestvoval nejaký priamy súvis. Geológ Berner (48) koordinujúci klimatológiu na hannoverskom Geozentrum vydal práve knihu. „Fakty o klíme“ (v nemeckom origináli „Klimafakten“, pozn. M.H.) sú geologickou retrospektívou, ktorá nám dáva kľúč k budúcnosti svetovej klímy. Na základe analýzy jadier ľadovcov a morských usadenín Berner dokazuje, že Zem sa ochladzuje a otepľuje s priam kozmickou pravidelnosťou. A tak tomu bolo, prv než človek otvoril prvé ložiská a spálil prvé uhlie. „Určujúcim klimatickým faktorom je slnko“, tvrdí Berner. Len slnko totiž dodáva planéte životodarnú energiu. Ak slnečná aktivita kolíše, kolíšu aj teploty na zemi. Táto závislosť je zjavná, možno ju celkom zreteľne vyčítať z kriviek na znázornenom grafe. Zvyšovanie a znižovanie slnečnej aktivity prebieha kvázi v súlade s globálnymi teplotnými výkyvmi. Pozorovania zo satelitov navyše ukázali, že spolu s aktivitou slnka sa mení aj vlnová dĺžka slnečného svetla, čo nezostáva bez dopadov na naše podnebie. Ľudský vplyv CO² na klímu Zeme je teda „totálne preceňovaný“, domnieva sa Berner. Príliš často sa zabúda, že „najdôležitejším skleníkovým plynom je vodná para“. V rámci uplynulých storočí a tisícročí sa síce dá rekonštruovať niekdajší obsah CO² v zemskej atmosfére. „Nič však nevieme o vodnej pare, ktorá rozhoduje o všetkom“, hovorí Berner. Tak vzniká zo spätného pohľadu do minulosti dojem, že jedine CO² určuje zemskú klímu. To je podľa Bernera hlboký omyl. V skutočnosti kolíše prúd slnečnej energie v hodnotách promile. To potvrdili merania realizované v posledných dvoch desaťročiach. Pre predchádzajúce obdobie sú poruke len odhady na základe slnečných škvŕn a magnetického poľa Zeme. Už len na prvý pohľad nepatrné výkyvy dokážu na Zemi zanechať klimatické stopy. Čím je slnečné žiarenie intenzívnejšie, tým viac sa ohrieva zemeguľa, tým viac vody sa vyparuje z oceánov.
Na konferencii OSN o globálnom otepľovaní sa sporia účastnícke štáty o redukciu celosvetovej produkcie CO². Vedci ako Ulrich Berner pritom otepľovanie Zeme odôvodňujú činnosťou slnka.
Človek vypúšťa do atmosféry oxid uhličitý (CO²), zemská klíma sa mení. Tieto fakty nespochybňuje ani Ulrich Berner. A predsa je to on, zástupca vedeckej menšiny, ktorého väčšina jeho kolegov nazýva nenapraviteľným skeptikom. Popiera, že by medzi nárastom emisií CO² a globálnym otepľovaním jestvoval nejaký priamy súvis. Geológ Berner (48) koordinujúci klimatológiu na hannoverskom Geozentrum vydal práve knihu. „Fakty o klíme“ (v nemeckom origináli „Klimafakten“, pozn. M.H.) sú geologickou retrospektívou, ktorá nám dáva kľúč k budúcnosti svetovej klímy. Na základe analýzy jadier ľadovcov a morských usadenín Berner dokazuje, že Zem sa ochladzuje a otepľuje s priam kozmickou pravidelnosťou. A tak tomu bolo, prv než človek otvoril prvé ložiská a spálil prvé uhlie. „Určujúcim klimatickým faktorom je slnko“, tvrdí Berner. Len slnko totiž dodáva planéte životodarnú energiu. Ak slnečná aktivita kolíše, kolíšu aj teploty na zemi. Táto závislosť je zjavná, možno ju celkom zreteľne vyčítať z kriviek na znázornenom grafe. Zvyšovanie a znižovanie slnečnej aktivity prebieha kvázi v súlade s globálnymi teplotnými výkyvmi. Pozorovania zo satelitov navyše ukázali, že spolu s aktivitou slnka sa mení aj vlnová dĺžka slnečného svetla, čo nezostáva bez dopadov na naše podnebie. Ľudský vplyv CO² na klímu Zeme je teda „totálne preceňovaný“, domnieva sa Berner. Príliš často sa zabúda, že „najdôležitejším skleníkovým plynom je vodná para“. V rámci uplynulých storočí a tisícročí sa síce dá rekonštruovať niekdajší obsah CO² v zemskej atmosfére. „Nič však nevieme o vodnej pare, ktorá rozhoduje o všetkom“, hovorí Berner. Tak vzniká zo spätného pohľadu do minulosti dojem, že jedine CO² určuje zemskú klímu. To je podľa Bernera hlboký omyl. V skutočnosti kolíše prúd slnečnej energie v hodnotách promile. To potvrdili merania realizované v posledných dvoch desaťročiach. Pre predchádzajúce obdobie sú poruke len odhady na základe slnečných škvŕn a magnetického poľa Zeme. Už len na prvý pohľad nepatrné výkyvy dokážu na Zemi zanechať klimatické stopy. Čím je slnečné žiarenie intenzívnejšie, tým viac sa ohrieva zemeguľa, tým viac vody sa vyparuje z oceánov.
Re: Emise a nebo silná sluneční aktivita způsobuje oteplování?
10. 05. 2008 22:57
Pokiaľ mal niekto nepríjemné pocity z toho, že už dlho nezaznamenal výraznejšiu aktivitu environmentalistov, môže opäť nadobudnúť svoju stratenú duševnú rovnováhu. Zelení si zorganizovali rendez-vous na mieste najpríhodnejšom – v Paríži, aby nám oznámili, že apokalypsa (v podobe globálneho otepľovania) je TENTORAZ UŽ NAOZAJ, za dverami ( www.sme.sk/c/3127769/Chirac-vyzval-na-r ... anety.html ).
Pazvuky elít
Politické elity sa navzájom predháňali v deklarovaní svojej zodpovednosti za naše osudy a výzvy na okamžité a nevyhnutné opatrenia padali ako na bežiacom páse. Francúzsky prezident Jacques Chirac burcuje na ekonomickú a politickú revolúciu za záchranu planéty. Taliansky minister životného prostredia Scanio vyzval na globálnu daň na uhlíkové emisie a „silnú“ organizáciu pre životné prostredie v rámci OSN.
V tomto kontexte vyznievajú takmer nevinne slová indonézskeho ministra životného prostredia o potrebe „drastických krokov“. Jednoduchšie a bezprostredne povedané – náš zodpovedný a starostlivý štát má začať konať...
Skutočne, takú unisono jednotu chóru politických lídrov málokedy vídať. Dúfajme, že im to vydrží aj pri rokovaní o liberalizácii svetového obchodu, postoju k sankciám voči Iránu a Severnej Kórei, ochrane ľudských práv a podobne. Tieto sóla zatiaľ naši lídri tak skvele odspievať nevedia. Na skvelom výkone celého zboru v parte o globálnom otepľovaní má leví podiel výnimočne schopní dirigent - Medzinárodný panel pre klimatické zmeny (IPCC a spol.) Koncert sa skončil a na následnej recepcii sa dirigent vyhrieva v pozornosti médií (sprostredkovane aj nás) a pozvaných hostí (politikov). Ako väčšina umelcov je zrejme trochu samoľúbi, a preto mu obdiv dobre padne. Žiaľbohu, vždy sa nájde nejaký kverulant, čo počuje aj pár falošných tónov...
Ale odpusťme si tú iróniu, v tejto hre ide predsa o osud sveta (a taktiež prinajmenšom o našu peňaženku). Skôr než sa zamyslíme nad dopadom diskutovaných opatrení, preskúmajme podklady a zdroj, o ktorý sa opierajú...
Podstata problému
Najzákladnejším problémom v súvislosti s globálnym otepľovaním je samotné vnímanie tohto javu verejnosťou. Málokto si uvedomí, že toľko zatracovaný skleníkový efekt existuje v dvoch podobách – a to ako prirodzený skleníkový efekt a ako antropogénny skleníkový efekt. Skleníkový efekt môžeme definovať ako efekt zadržiavania slnečnej energie (hlavne v podobe tepla) v zemskej atmosfére prostredníctvom pôsobenia skleníkových plynov.
Prirodzený skleníkový efekt, je na prežitie života na Zemi nevyhnutný, ak by sa totiž v atmosfére prirodzene nevyskytovali plyny ako oxid uhličitý, metán, vodná para, rajský plyn či ozón, priemerná teplota na Zemi by sa znížila o niekoľko desiatok stupňov (odhadom vyše 30 stupňov Celzia), následkom čoho by zrejme neexistoval na planéte život v podobe, v akej je známy dnes. V rovine sci-fi môžeme tvrdiť, že ak na povrchu Marsu niekedy existovala akákoľvek forma života, zanikla, lebo nedokázala do atmosféry vypustiť dosť oxidu uhličitého...
Antropogénny skleníkový efekt je časťou celkového skleníkového efektu, ktorý je spôsobený ľudskou ekonomickou aktivitou. V zásade nie je možné spochybniť, že istý antropogénny skleníkový efekt existuje. Jeho existenciu je možné považovať za prirodzenú – každý živočíšny druh (človeka nevynímajúc) interaguje so svojím prostredím a ovplyvňuje ho vo väčšom alebo menšom rozsahu. Ak zohľadníme početnosť a možnosti nášho druhu, nemalo by nás nijako prekvapiť, že naša existencia ovplyvní aj klímu. Spor existuje hlavne v otázkach rozsahu tohto efektu a celkového dopadu na zemský ekosystém...
Historické záznamy
Predtým, než poukážem na určité nedostatky scenárov IPCC (prípadne interpretujem samotné scenáre) a dôsledkov z nich vyplývajúcich, je potrebné poznamenať jednu dôležitú vec. Prvým a najzásadnejším problémom v súvislosti s globálnym otepľovaním je samotná vedecká uchopiteľnosť tohto problému. Predovšetkým – v prípade výskumu klímy je nutné sledovať dlhodobé trendy – o tých si však môžeme urobiť len približnú predstavu.
Ak chceme poznať dlhodobý trend, musíme poznať predchádzajúci stav problému v štatisticky významnom období, súčasný stav a mať funkčnú teóriu a technické prostriedky, na základe ktorých budeme predikovať budúci stav. Predchádzajúci stav klímy je takmer nemožné spoznať detailne – pre zaujímavosť: najstaršie teplotné merania prostredníctvom teplomerov pochádzajú z oblasti stredného Anglicka a vykonávajú sa od roku 1659, teda približne 350 rokov. O stave podnebia pred týmto rokom si môžeme spraviť obraz len nepriamo, a to historickými záznamami (pre naše zemepisné šírky dávam do pozornosti publikáciu Velká kniha o klimatu zemí koruny České), merania vo vrstvách ľadovca, z letokruhov, koralových útesov a sedimentov.
Každý z týchto zdrojov trpí niekoľkými zrejmými nedostatkami. Písomné záznamy sú k dispozícií len krátko a len pre určité oblasti, údaje z vrstiev ľadovcov síce poskytujú relatívne spoľahlivé údaje o klíme v oblasti ľadovca, ale len málo nám povedia o iných oblastiach. Rast lesov a koralových útesov môže byť ovplyvnený aj inými faktormi, ako je klíma...
V súčasnosti sa veda dopracovala k nasledovnému stavu poznatkov. V priebehu posledného milióna rokov došlo k striedaniu 8 ľadových a medziľadových dôb, ktoré je možné ďalej deliť na kratšie úseky, v ktorých sa viac-menej pravidelne striedajú obdobia s vyššími a nižšími teplotami. Napríklad v období 15. – 19. stor.
Európa zažívala svoju malú dobu ľadovú, po ktorej nasleduje od 2. polovice 19. storočia vzrast teplôt, a to až do súčasnosti. Hlavný teplotný nárast sa odohral o rokoch 1910 – 1945, čo nezapadá do súčasných scenárov, ktoré nárast teplôt pripisujú vzostupu koncentrácie oxidu uhličitého. Druhý nárast zodpovedá obdobiu od 1975 do súčasnosti, na ktorom stavajú súčasné modely. Pri tom je zaujímavé, že v 60. rokoch 20. storočia zmietala vedeckou obcou obava z úplne iného trendu, z trendu globálneho OCHLADZOVANIA...
Nepoctivosť IPCC
A teraz priamo k scenárom IPCC. IPCC vypracovalo množstvo scenárov, vo svojej správe z roku 2000 približne 40. Prvým úsmevným faktom je, že panel sa zdráhal priamo označiť jeden zo scenárov za pravdepodobnejší ako ostatné, čo je na jednej strane chvályhodný príklad vedeckej pokory, ale na druhej strane to do istej miery relativizuje scenáre samotné. Tento súbor môžeme následne rozdeliť do niekoľkých skupín – podľa kritérií ako prioritne ekonomický a prioritne ekologický, s intenzívnym využívaním fosílnych palív, alebo naopak s príklonom k alternatívnym zdrojom energie a podobne.
Pri ich vypracovávaní sa však výslovne nepredpokladá zníženie emisií skleníkových plynov. Tento predpoklad je pritom závažnou chybou, je totiž jasné, že ľudstvo, alebo ak uvažujem v nižšom stupni tak jednotlivé ľudské spoločnosti, sa vždy snažia využívať čo najefektívnejšie energetické zdroje. Tento posun je pritom ľudskými dejinami zreteľný. V mene efektivity výroby a spotreby energie sa udial posun od drevnej hmoty k uhliu a pare, a odtiaľ k atómovému jadru. Ignorancia faktu, že ľudia sa budú snažiť zlepšiť svoje položenie a zotrvávať na prekonaných zdrojoch energie, je znakom elementárnej ekonomickej neznalosti. A to je v čase silnej propagácie alternatívnych zdrojov energie ( ktorých cena postupne klesá), vodíkových pohonov automobilov či výskume termonukleárnej fúzie úplne nepochopiteľné...
Netrúfam si spochybniť dobrú vôľu vedcov (dôraz na slovo vedci) zúčastňujúcich sa na tomto projekte, ale nedostatky a chyby do scenárov môže vniesť už samotný rozsah úlohy a použitá metóda (pričom je zrejme najlepšia možná). Podľa tejto metódy sa suchozemský povrch rozdelí na kvádre s hranami 250 x 250 x1 km. Jednotka stanovená pre oceán je o niečo menšia.
Po prepočtoch v rámci jednotky sa modelovanie presúva postupne na vyššie úrovne. V rámci základných jednotiek sa skúma výmena energií medzi prvkami ovplyvňujúcimi klímu, a to konkrétne atmosférou, vodstvom, súšou, ľadom a biosférou. Rozsah a veľkosť tejto výmeny tiež ovplyvňujú faktory ako prítomnosť tuhých častíc, ktoré klímu ochladzujú, vodnej pary, ktorá ju naopak otepľuje. Ďalším faktorom je oblačnosť. Tento činiteľ nie je jednoznačný, respektíve oblačnosť ma účinky tak otepľujúce, ako aj ochladzujúce, pričom jej vplyv je najťažšie modelovateľný.
A k tomu všetkému sa pridáva ešte aj slnečné žiarenie, ktoré je stále málo preskúmané. Pri takejto zmesi musia byť problémy s modelovaním klímy jasné každému, kto sa aspoň raz v živote spoľahol na krátkodobú predpoveď počasia a zmokol…
V celku reálnejší pohľad uplatňuje IPCC, pri modelovaní dôsledkov vyplývajúcich z jednotlivých scenárov. Pochopiteľne, pre každý scenár možno odvodiť rozličné následky otepľovania – medializované modely následkov otepľovania sú pritom často tou najhoršou možnou alternatívou.
Pri úvahách o následkoch otepľovania slúži IPCC ku cti, že neráta len s nákladmi otepľovania, ale čo bude pre mnohých ľudí prekvapujúce, aj s výnosmi. Otepľovanie, ostatne ako každá zmena okolností, neprináša len náklady, ale aj príležitostí a výnosy. Tento fakt málokedy zvažujú šíritelia apokalypsy, pre ktorých je oteplenie ZLOM za každých okolností…
Prínosy a náklady otepľovania
Výborným príkladom toho, že otepľovanie prináša aj výnosy, je poľnohospodárstvo. V prípade poľnohospodárstva sme si samozrejme mohli vypočuť tézy o globálnych suchách, znižovaní zrážok alebo naopak vplyve katastrofických výkyvov počasia a nedostatku potravín. Málokto však vzal do úvahy napríklad fakt, že zvýšená koncentrácia CO2 prináša rovnaký efekt ako intenzívnejšie používanie hnojív.
Otepľovaniu sa je možné prispôsobiť aj úpravou výrobného cyklu, teda neskoršou sejbou, pripadne prechodom na iné plodiny. Arcikacírstvom je pripustenie možnosti genetickej modifikácie poľnohospodárskych kultúr tak, aby vydržali vyššie teploty, menej vlahy a tvrdšie podmienky celkovo, čo sa v súčasnosti už deje…
Prínosy prípadného oteplenia môžeme nájsť aj v iných oblastiach. Ako príklady možno uviesť nižšiu spotrebu energie na vykurovanie budov, menej chorôb z chladu, ako je napríklad nádcha alebo chrípka, atď…
Na druhej strane, oteplenie prinesie aj nesporne náklady, hoci ich vyčíslenie v dlhodobom horizonte je skôr veštbou ako ekonomickou analýzou. V zásade je možné situáciu riešiť dvomi spôsobmi. Čiastočne nechať planétu otepliť a niesť náklady z toho vyplývajúce, alebo preventívne otepľovanie spomaliť, pričom si nemôžeme byt istí, čo je to vôbec v našich silách, a niesť náklady a obmedzenia, ktoré z toho vyplynú pre náš ekonomický rozvoj. Pripadne sa uzniesť na kompromise medzi týmito riešeniami…
Domnievam sa, že za súčasných okolnosti môže byť pre nás výhodnejšia skôr prvá alternatíva. Pri argumentácii v jej prospech si stanovme dva predpoklady. Prvý predpoklad je, že príčinou otepľovania je výlučne antropogénny skleníkový efekt, teda ľudská aktivita.
Druhým predpokladom je, že ekonomika nezostane stagnovať v súčasnej podobe. Ak platí predpoklad číslo jeden, a teda ak je príčinou otepľovania antropogénny skleníkový efekt, tak potom nemá zmysel obmedzovať hospodárstvo drastickými opatreniami, hlavne ak v dlhodobom horizonte prostredníctvom vedeckého a ekonomického pokroku dojde k oslabeniu príčin, ktoré otepľovanie spôsobujú (teda ak platí predpoklad č.2).
Ak sú príčiny otepľovania iné ako len skleníkové plyny v podobe CO2, napríklad slnečné žiarenie, a nie je v našich silách tuto situáciu výraznejšie ovplyvniť, tým skôr by sme nemali obmedzovať ekonomický rozvoj, aby sme čím skôr dosiahli globálne takú úrovne bohatstva, pri ktorej budeme schopní niesť náklady otepľovania. Bolo by teda vhodné niesť náklady, ktoré majú hlavne podobu jednorázových nákladov – ako je napríklad výstavba hrádzí na ochranu proti vyššej morskej hladine, pripadne náklady z prechodu na iné typy poľnohospodárskych plodín a následne poberať výnosy v dlhšom časovom rámci.
Nepovažujem za nutné spochybňovať predpoklad číslo 2 o zmenách v ekonomike. Pokiaľ v ekonomike pôsobia slobodného trhu, je nemožné, aby zotrvával dlhodobo v rovnakom stave…
Proti takejto úvahe existuje legitímna námietka. Čo ak je časový rámec, v ktorom sa situácia upraví želateľným spôsobom, príliš dlhý? Čo ak je pre nás neprijateľné čakať napríklad 200 rokov, kým problém otepľovania zanikne. V tejto otázke je však súčasne ukrytá odpoveď v podobe protiotázky.
Účelnosť protiopatrení
Aký zmysel má prijať opatrenia, ktorých efekty budú za našich životov mizivé a neisté, pričom budeme musieť niesť náklady na tieto opatrenia, a to bez relevantných podkladov, zvlášť ak budúce generácie budú mať lepšie technické možnosti a zdroje, pomocou, ktorých možno problém riešiť?
Akékoľvek opatrenie prijaté proti otepľovaniu bude mať v konečnom dôsledku charakter politického opatrenia. Za akých podmienok má zmysel podobné opatrenie prijať, napríklad v podobe uhlíkových daní? Ekonomická veda nám môže poskytnúť odpoveď v podobe jednoduchej úvahy.
Opatrenie je účelné len vtedy, ak zníži náklady sprevádzajúce otepľovanie (vrátane nákladov na realizáciu opatrenia samotného) na úroveň výnosov vyplývajúcich z tohto stavu. Táto úvaha je na prvý pohľad úplne banálna, ale jej praktická aplikácia je neuveriteľne problematická. Dokážeme približne predpovedať, v čom spočívajú náklady a v čom výnosy z otepľovania, ale presne určiť ich finančný rozsah je nemožné, pričom možnosť omylu je vysoká. A to hovoríme o rozhodnutiach, následky ktorých nás môžu stáť mnoho miliárd dolárov. Keby som bol na mieste vyššie uvedených politikov, radšej by som si išiel zahrať ruletu...
Vedecká debata o probléme, hoci je komplikovaná, je potrebná, ale je nutné, aby zostala iba vedeckou. V prípade globálneho otepľovania však táto podmienka všeobecne neplatí. V prípade IPCC neplatí vôbec. Ako príklad nech poslúži samotná formulácia správ IPCC. Formulácia správy z apríla 2000: ,,Existuje významný vplyv človeka na globálnu klímu.“ V októbri 2000: Je pravdepodobné, že rastúca koncentrácia skleníkových plynov za posledných 50 rokov podstatne prispela k zistenému otepľovaniu.“ V oficiálnej verzii sa ešte pritvrdilo konštatovaním: ,Vväčšina zisteného otepľovania za posledných 50 rokov bola pravdepodobne spôsobená vzostupom koncentrácie skleníkových plynov.“
Ako priznávajú samotní členovia IPCC nové vedecké poznatky neboli príčinou zmien v texte. Zámerom bolo vyslať jasný signál politickej sfére. Bolo to tiež politické rozhodnutie, ktoré IPCC prinútilo odvrátiť hlavnú časť pozornosti z problematiky skúmania výnosov a nákladov otepľovania k problému redukcie emisií oxidu uhličitého.
Prím v správach IPCC už teda nehrajú náklady a výnosy, ale politické preferencie. Problém zemskej klímy dobre poslúži ako ospravedlnenie presadzovania vlastných hodnôt, zmeny životného štýlu a odklonu od spotreby. A tak sa veda stáva slúžkou politiky. Za naše peniaze.
Ideologická debata sama osebe problémom nie je, pričom konzervatívci aj klasickí liberáli sú na ňu pripravení. O takejto debate je však nutné poctivo vyhlásiť, že je ideologická a nezhadzovať oponenta nekorektnou aplikáciou vedeckých výsledkov. Za predpokladu, že tieto výsledky sú ešte stále vedecké...
Pazvuky elít
Politické elity sa navzájom predháňali v deklarovaní svojej zodpovednosti za naše osudy a výzvy na okamžité a nevyhnutné opatrenia padali ako na bežiacom páse. Francúzsky prezident Jacques Chirac burcuje na ekonomickú a politickú revolúciu za záchranu planéty. Taliansky minister životného prostredia Scanio vyzval na globálnu daň na uhlíkové emisie a „silnú“ organizáciu pre životné prostredie v rámci OSN.
V tomto kontexte vyznievajú takmer nevinne slová indonézskeho ministra životného prostredia o potrebe „drastických krokov“. Jednoduchšie a bezprostredne povedané – náš zodpovedný a starostlivý štát má začať konať...
Skutočne, takú unisono jednotu chóru politických lídrov málokedy vídať. Dúfajme, že im to vydrží aj pri rokovaní o liberalizácii svetového obchodu, postoju k sankciám voči Iránu a Severnej Kórei, ochrane ľudských práv a podobne. Tieto sóla zatiaľ naši lídri tak skvele odspievať nevedia. Na skvelom výkone celého zboru v parte o globálnom otepľovaní má leví podiel výnimočne schopní dirigent - Medzinárodný panel pre klimatické zmeny (IPCC a spol.) Koncert sa skončil a na následnej recepcii sa dirigent vyhrieva v pozornosti médií (sprostredkovane aj nás) a pozvaných hostí (politikov). Ako väčšina umelcov je zrejme trochu samoľúbi, a preto mu obdiv dobre padne. Žiaľbohu, vždy sa nájde nejaký kverulant, čo počuje aj pár falošných tónov...
Ale odpusťme si tú iróniu, v tejto hre ide predsa o osud sveta (a taktiež prinajmenšom o našu peňaženku). Skôr než sa zamyslíme nad dopadom diskutovaných opatrení, preskúmajme podklady a zdroj, o ktorý sa opierajú...
Podstata problému
Najzákladnejším problémom v súvislosti s globálnym otepľovaním je samotné vnímanie tohto javu verejnosťou. Málokto si uvedomí, že toľko zatracovaný skleníkový efekt existuje v dvoch podobách – a to ako prirodzený skleníkový efekt a ako antropogénny skleníkový efekt. Skleníkový efekt môžeme definovať ako efekt zadržiavania slnečnej energie (hlavne v podobe tepla) v zemskej atmosfére prostredníctvom pôsobenia skleníkových plynov.
Prirodzený skleníkový efekt, je na prežitie života na Zemi nevyhnutný, ak by sa totiž v atmosfére prirodzene nevyskytovali plyny ako oxid uhličitý, metán, vodná para, rajský plyn či ozón, priemerná teplota na Zemi by sa znížila o niekoľko desiatok stupňov (odhadom vyše 30 stupňov Celzia), následkom čoho by zrejme neexistoval na planéte život v podobe, v akej je známy dnes. V rovine sci-fi môžeme tvrdiť, že ak na povrchu Marsu niekedy existovala akákoľvek forma života, zanikla, lebo nedokázala do atmosféry vypustiť dosť oxidu uhličitého...
Antropogénny skleníkový efekt je časťou celkového skleníkového efektu, ktorý je spôsobený ľudskou ekonomickou aktivitou. V zásade nie je možné spochybniť, že istý antropogénny skleníkový efekt existuje. Jeho existenciu je možné považovať za prirodzenú – každý živočíšny druh (človeka nevynímajúc) interaguje so svojím prostredím a ovplyvňuje ho vo väčšom alebo menšom rozsahu. Ak zohľadníme početnosť a možnosti nášho druhu, nemalo by nás nijako prekvapiť, že naša existencia ovplyvní aj klímu. Spor existuje hlavne v otázkach rozsahu tohto efektu a celkového dopadu na zemský ekosystém...
Historické záznamy
Predtým, než poukážem na určité nedostatky scenárov IPCC (prípadne interpretujem samotné scenáre) a dôsledkov z nich vyplývajúcich, je potrebné poznamenať jednu dôležitú vec. Prvým a najzásadnejším problémom v súvislosti s globálnym otepľovaním je samotná vedecká uchopiteľnosť tohto problému. Predovšetkým – v prípade výskumu klímy je nutné sledovať dlhodobé trendy – o tých si však môžeme urobiť len približnú predstavu.
Ak chceme poznať dlhodobý trend, musíme poznať predchádzajúci stav problému v štatisticky významnom období, súčasný stav a mať funkčnú teóriu a technické prostriedky, na základe ktorých budeme predikovať budúci stav. Predchádzajúci stav klímy je takmer nemožné spoznať detailne – pre zaujímavosť: najstaršie teplotné merania prostredníctvom teplomerov pochádzajú z oblasti stredného Anglicka a vykonávajú sa od roku 1659, teda približne 350 rokov. O stave podnebia pred týmto rokom si môžeme spraviť obraz len nepriamo, a to historickými záznamami (pre naše zemepisné šírky dávam do pozornosti publikáciu Velká kniha o klimatu zemí koruny České), merania vo vrstvách ľadovca, z letokruhov, koralových útesov a sedimentov.
Každý z týchto zdrojov trpí niekoľkými zrejmými nedostatkami. Písomné záznamy sú k dispozícií len krátko a len pre určité oblasti, údaje z vrstiev ľadovcov síce poskytujú relatívne spoľahlivé údaje o klíme v oblasti ľadovca, ale len málo nám povedia o iných oblastiach. Rast lesov a koralových útesov môže byť ovplyvnený aj inými faktormi, ako je klíma...
V súčasnosti sa veda dopracovala k nasledovnému stavu poznatkov. V priebehu posledného milióna rokov došlo k striedaniu 8 ľadových a medziľadových dôb, ktoré je možné ďalej deliť na kratšie úseky, v ktorých sa viac-menej pravidelne striedajú obdobia s vyššími a nižšími teplotami. Napríklad v období 15. – 19. stor.
Európa zažívala svoju malú dobu ľadovú, po ktorej nasleduje od 2. polovice 19. storočia vzrast teplôt, a to až do súčasnosti. Hlavný teplotný nárast sa odohral o rokoch 1910 – 1945, čo nezapadá do súčasných scenárov, ktoré nárast teplôt pripisujú vzostupu koncentrácie oxidu uhličitého. Druhý nárast zodpovedá obdobiu od 1975 do súčasnosti, na ktorom stavajú súčasné modely. Pri tom je zaujímavé, že v 60. rokoch 20. storočia zmietala vedeckou obcou obava z úplne iného trendu, z trendu globálneho OCHLADZOVANIA...
Nepoctivosť IPCC
A teraz priamo k scenárom IPCC. IPCC vypracovalo množstvo scenárov, vo svojej správe z roku 2000 približne 40. Prvým úsmevným faktom je, že panel sa zdráhal priamo označiť jeden zo scenárov za pravdepodobnejší ako ostatné, čo je na jednej strane chvályhodný príklad vedeckej pokory, ale na druhej strane to do istej miery relativizuje scenáre samotné. Tento súbor môžeme následne rozdeliť do niekoľkých skupín – podľa kritérií ako prioritne ekonomický a prioritne ekologický, s intenzívnym využívaním fosílnych palív, alebo naopak s príklonom k alternatívnym zdrojom energie a podobne.
Pri ich vypracovávaní sa však výslovne nepredpokladá zníženie emisií skleníkových plynov. Tento predpoklad je pritom závažnou chybou, je totiž jasné, že ľudstvo, alebo ak uvažujem v nižšom stupni tak jednotlivé ľudské spoločnosti, sa vždy snažia využívať čo najefektívnejšie energetické zdroje. Tento posun je pritom ľudskými dejinami zreteľný. V mene efektivity výroby a spotreby energie sa udial posun od drevnej hmoty k uhliu a pare, a odtiaľ k atómovému jadru. Ignorancia faktu, že ľudia sa budú snažiť zlepšiť svoje položenie a zotrvávať na prekonaných zdrojoch energie, je znakom elementárnej ekonomickej neznalosti. A to je v čase silnej propagácie alternatívnych zdrojov energie ( ktorých cena postupne klesá), vodíkových pohonov automobilov či výskume termonukleárnej fúzie úplne nepochopiteľné...
Netrúfam si spochybniť dobrú vôľu vedcov (dôraz na slovo vedci) zúčastňujúcich sa na tomto projekte, ale nedostatky a chyby do scenárov môže vniesť už samotný rozsah úlohy a použitá metóda (pričom je zrejme najlepšia možná). Podľa tejto metódy sa suchozemský povrch rozdelí na kvádre s hranami 250 x 250 x1 km. Jednotka stanovená pre oceán je o niečo menšia.
Po prepočtoch v rámci jednotky sa modelovanie presúva postupne na vyššie úrovne. V rámci základných jednotiek sa skúma výmena energií medzi prvkami ovplyvňujúcimi klímu, a to konkrétne atmosférou, vodstvom, súšou, ľadom a biosférou. Rozsah a veľkosť tejto výmeny tiež ovplyvňujú faktory ako prítomnosť tuhých častíc, ktoré klímu ochladzujú, vodnej pary, ktorá ju naopak otepľuje. Ďalším faktorom je oblačnosť. Tento činiteľ nie je jednoznačný, respektíve oblačnosť ma účinky tak otepľujúce, ako aj ochladzujúce, pričom jej vplyv je najťažšie modelovateľný.
A k tomu všetkému sa pridáva ešte aj slnečné žiarenie, ktoré je stále málo preskúmané. Pri takejto zmesi musia byť problémy s modelovaním klímy jasné každému, kto sa aspoň raz v živote spoľahol na krátkodobú predpoveď počasia a zmokol…
V celku reálnejší pohľad uplatňuje IPCC, pri modelovaní dôsledkov vyplývajúcich z jednotlivých scenárov. Pochopiteľne, pre každý scenár možno odvodiť rozličné následky otepľovania – medializované modely následkov otepľovania sú pritom často tou najhoršou možnou alternatívou.
Pri úvahách o následkoch otepľovania slúži IPCC ku cti, že neráta len s nákladmi otepľovania, ale čo bude pre mnohých ľudí prekvapujúce, aj s výnosmi. Otepľovanie, ostatne ako každá zmena okolností, neprináša len náklady, ale aj príležitostí a výnosy. Tento fakt málokedy zvažujú šíritelia apokalypsy, pre ktorých je oteplenie ZLOM za každých okolností…
Prínosy a náklady otepľovania
Výborným príkladom toho, že otepľovanie prináša aj výnosy, je poľnohospodárstvo. V prípade poľnohospodárstva sme si samozrejme mohli vypočuť tézy o globálnych suchách, znižovaní zrážok alebo naopak vplyve katastrofických výkyvov počasia a nedostatku potravín. Málokto však vzal do úvahy napríklad fakt, že zvýšená koncentrácia CO2 prináša rovnaký efekt ako intenzívnejšie používanie hnojív.
Otepľovaniu sa je možné prispôsobiť aj úpravou výrobného cyklu, teda neskoršou sejbou, pripadne prechodom na iné plodiny. Arcikacírstvom je pripustenie možnosti genetickej modifikácie poľnohospodárskych kultúr tak, aby vydržali vyššie teploty, menej vlahy a tvrdšie podmienky celkovo, čo sa v súčasnosti už deje…
Prínosy prípadného oteplenia môžeme nájsť aj v iných oblastiach. Ako príklady možno uviesť nižšiu spotrebu energie na vykurovanie budov, menej chorôb z chladu, ako je napríklad nádcha alebo chrípka, atď…
Na druhej strane, oteplenie prinesie aj nesporne náklady, hoci ich vyčíslenie v dlhodobom horizonte je skôr veštbou ako ekonomickou analýzou. V zásade je možné situáciu riešiť dvomi spôsobmi. Čiastočne nechať planétu otepliť a niesť náklady z toho vyplývajúce, alebo preventívne otepľovanie spomaliť, pričom si nemôžeme byt istí, čo je to vôbec v našich silách, a niesť náklady a obmedzenia, ktoré z toho vyplynú pre náš ekonomický rozvoj. Pripadne sa uzniesť na kompromise medzi týmito riešeniami…
Domnievam sa, že za súčasných okolnosti môže byť pre nás výhodnejšia skôr prvá alternatíva. Pri argumentácii v jej prospech si stanovme dva predpoklady. Prvý predpoklad je, že príčinou otepľovania je výlučne antropogénny skleníkový efekt, teda ľudská aktivita.
Druhým predpokladom je, že ekonomika nezostane stagnovať v súčasnej podobe. Ak platí predpoklad číslo jeden, a teda ak je príčinou otepľovania antropogénny skleníkový efekt, tak potom nemá zmysel obmedzovať hospodárstvo drastickými opatreniami, hlavne ak v dlhodobom horizonte prostredníctvom vedeckého a ekonomického pokroku dojde k oslabeniu príčin, ktoré otepľovanie spôsobujú (teda ak platí predpoklad č.2).
Ak sú príčiny otepľovania iné ako len skleníkové plyny v podobe CO2, napríklad slnečné žiarenie, a nie je v našich silách tuto situáciu výraznejšie ovplyvniť, tým skôr by sme nemali obmedzovať ekonomický rozvoj, aby sme čím skôr dosiahli globálne takú úrovne bohatstva, pri ktorej budeme schopní niesť náklady otepľovania. Bolo by teda vhodné niesť náklady, ktoré majú hlavne podobu jednorázových nákladov – ako je napríklad výstavba hrádzí na ochranu proti vyššej morskej hladine, pripadne náklady z prechodu na iné typy poľnohospodárskych plodín a následne poberať výnosy v dlhšom časovom rámci.
Nepovažujem za nutné spochybňovať predpoklad číslo 2 o zmenách v ekonomike. Pokiaľ v ekonomike pôsobia slobodného trhu, je nemožné, aby zotrvával dlhodobo v rovnakom stave…
Proti takejto úvahe existuje legitímna námietka. Čo ak je časový rámec, v ktorom sa situácia upraví želateľným spôsobom, príliš dlhý? Čo ak je pre nás neprijateľné čakať napríklad 200 rokov, kým problém otepľovania zanikne. V tejto otázke je však súčasne ukrytá odpoveď v podobe protiotázky.
Účelnosť protiopatrení
Aký zmysel má prijať opatrenia, ktorých efekty budú za našich životov mizivé a neisté, pričom budeme musieť niesť náklady na tieto opatrenia, a to bez relevantných podkladov, zvlášť ak budúce generácie budú mať lepšie technické možnosti a zdroje, pomocou, ktorých možno problém riešiť?
Akékoľvek opatrenie prijaté proti otepľovaniu bude mať v konečnom dôsledku charakter politického opatrenia. Za akých podmienok má zmysel podobné opatrenie prijať, napríklad v podobe uhlíkových daní? Ekonomická veda nám môže poskytnúť odpoveď v podobe jednoduchej úvahy.
Opatrenie je účelné len vtedy, ak zníži náklady sprevádzajúce otepľovanie (vrátane nákladov na realizáciu opatrenia samotného) na úroveň výnosov vyplývajúcich z tohto stavu. Táto úvaha je na prvý pohľad úplne banálna, ale jej praktická aplikácia je neuveriteľne problematická. Dokážeme približne predpovedať, v čom spočívajú náklady a v čom výnosy z otepľovania, ale presne určiť ich finančný rozsah je nemožné, pričom možnosť omylu je vysoká. A to hovoríme o rozhodnutiach, následky ktorých nás môžu stáť mnoho miliárd dolárov. Keby som bol na mieste vyššie uvedených politikov, radšej by som si išiel zahrať ruletu...
Vedecká debata o probléme, hoci je komplikovaná, je potrebná, ale je nutné, aby zostala iba vedeckou. V prípade globálneho otepľovania však táto podmienka všeobecne neplatí. V prípade IPCC neplatí vôbec. Ako príklad nech poslúži samotná formulácia správ IPCC. Formulácia správy z apríla 2000: ,,Existuje významný vplyv človeka na globálnu klímu.“ V októbri 2000: Je pravdepodobné, že rastúca koncentrácia skleníkových plynov za posledných 50 rokov podstatne prispela k zistenému otepľovaniu.“ V oficiálnej verzii sa ešte pritvrdilo konštatovaním: ,Vväčšina zisteného otepľovania za posledných 50 rokov bola pravdepodobne spôsobená vzostupom koncentrácie skleníkových plynov.“
Ako priznávajú samotní členovia IPCC nové vedecké poznatky neboli príčinou zmien v texte. Zámerom bolo vyslať jasný signál politickej sfére. Bolo to tiež politické rozhodnutie, ktoré IPCC prinútilo odvrátiť hlavnú časť pozornosti z problematiky skúmania výnosov a nákladov otepľovania k problému redukcie emisií oxidu uhličitého.
Prím v správach IPCC už teda nehrajú náklady a výnosy, ale politické preferencie. Problém zemskej klímy dobre poslúži ako ospravedlnenie presadzovania vlastných hodnôt, zmeny životného štýlu a odklonu od spotreby. A tak sa veda stáva slúžkou politiky. Za naše peniaze.
Ideologická debata sama osebe problémom nie je, pričom konzervatívci aj klasickí liberáli sú na ňu pripravení. O takejto debate je však nutné poctivo vyhlásiť, že je ideologická a nezhadzovať oponenta nekorektnou aplikáciou vedeckých výsledkov. Za predpokladu, že tieto výsledky sú ešte stále vedecké...
Re: Emise a nebo silná sluneční aktivita způsobuje oteplování?
10. 05. 2008 23:33
Nechcu si ani radši představovat až výjde najevo že obyčejní lidi byly oklamávání byznysem jménem GO. Co se začne dít.
Re: Emise a nebo silná sluneční aktivita způsobuje oteplování?
12. 05. 2008 12:12
to nechcem vediet ani ja.cely problem GO je mimo ludi....
Re: Emise a nebo silná sluneční aktivita způsobuje oteplování?
12. 05. 2008 12:48
Ani já nechci vědet jaký to bude mít dopad na současnou zaslepenou společnost. Jinak myslím, že stačí jedna sopka a ta vypouští nebudu říkat kolik ale je to oproti tomu co vypouštíme my opravdu
mnohonásobně. Nyní jsou to sopka v Chile a na Sicílii. Stačí jedna sopka jako teď a ani za 500 let to nedoženem jako ta sopka.
mnohonásobně. Nyní jsou to sopka v Chile a na Sicílii. Stačí jedna sopka jako teď a ani za 500 let to nedoženem jako ta sopka.
Re: Emise a nebo silná sluneční aktivita způsobuje oteplování?
12. 05. 2008 20:09
Milý Lukas Nečítaj bulvár. A aj keď chceš dačo dokazovať, skúmaj, nie len čítaj.
Vás nenapadlo, prečo GO prestali prikladať ľuďom.... No peniaze potrebujú niekde inde. Asi moc čítate pána Klausa a spol.
Odborníkov na slovo vzatých 
Vás nenapadlo, prečo GO prestali prikladať ľuďom.... No peniaze potrebujú niekde inde. Asi moc čítate pána Klausa a spol.
Odborníkov na slovo vzatých
Re: Emise a nebo silná sluneční aktivita způsobuje oteplování?
12. 05. 2008 20:27
Klause nečteme ale věříme určité skupině vědců a klimatologů kteří tohle tvrdí. Tedy menšině která je neustále umlčována.
Re: Emise a nebo silná sluneční aktivita způsobuje oteplování?
12. 05. 2008 20:34
Slnko
Naopak. To GO je skoro jak komunismus. Měsíčně stovky článků o globálním oteplováním a vině člověka. Lidé si neuvědomují jednu věc, že ti novináři si to kolikrát hodně zveličují a píšou téměř nesmysly. Četl jsem zprávu jak Nasa varovala americkou vládu na začátku tohoto roku, že za několik let přijde doba ledová. Vláda takovou zprávu brala zcela jako nesmyslnou ikdyž vědci z Nasa pozorovali určité změny na slunci a zpomalování proudů, které povedou k ochlazení klimatu a to vše jim sdělily ale samozdřejmě americká vláda přece nemohla připustit aby se to dostalo ven a tak si s tím nelámali dál hlavu ale naopak.
Naopak. To GO je skoro jak komunismus. Měsíčně stovky článků o globálním oteplováním a vině člověka. Lidé si neuvědomují jednu věc, že ti novináři si to kolikrát hodně zveličují a píšou téměř nesmysly. Četl jsem zprávu jak Nasa varovala americkou vládu na začátku tohoto roku, že za několik let přijde doba ledová. Vláda takovou zprávu brala zcela jako nesmyslnou ikdyž vědci z Nasa pozorovali určité změny na slunci a zpomalování proudů, které povedou k ochlazení klimatu a to vše jim sdělily ale samozdřejmě americká vláda přece nemohla připustit aby se to dostalo ven a tak si s tím nelámali dál hlavu ale naopak.
Re: Emise a nebo silná sluneční aktivita způsobuje oteplování?
12. 05. 2008 20:54
Pro slnka tím hanz netvrdí že příjde doba ledová ale snaží se tím naznačit že poslouchají jen ty co tvrdí že zato může člověk. Nic jiného je nezajímá. Nic jiného jim také nezbývá protože kdyby přiznaly že jejich vize je špatná tak jsou na dlažbě. Takže jsme se dostali do situace že budou bez ohledu na nejnovější zjištění tvrdit že za všechno může člověk. Pravda výjde najevo teprve až sama příroda se třeba jen trošičku ochladí. Ale oni si to vždycky nějak zdůvodnijou. Život člověka je příliš krátký na to aby mohl ovliňovat počasí a klima. Člověk není proti přírodě nic a je to jak komunismus když si někdo myslí že člověk může ovlivńovat podnebí. Když si tito lidé tak trvají na skleníkovém efektu a trvají na tom aby se snížily produkce tak ať začnou od sebe a oni sami se první začnou chovat ekologicky a jdou příkladem. Takový al gore ten spálí víc elektřiny než jakákoliv americká domácnost za celý rok. Nehledě že jeho rodina vydělává na ropě. Ať začne od sebe a jde příkladem když mu tak záleží na zemi. Je daleko větším znečišťovatelem než kterákoliv obyčejná americká rodina! Tohle se ti nezdá neobvyklé když na jednu stranu bu bu bu skleníkvý efekt a na druhou napáchá v přírodě daleko víc škod než ostatní a očividně ho to netrápí. Prostě je to obrovský byznys jménem GO. Al gore je dobrý a odstrašující příklad co on vydělal peněz na svém filmu. A přitom vesele obchoduje s ropou. Má obrovskou spotřebu. Je to nechutné.Jka si v tom může někdo libovat a využívat přirozené změny v přírodě. 
Re: Emise a nebo silná sluneční aktivita způsobuje oteplování?
12. 05. 2008 21:17
rocken
Američania nikdy nepodpísali Kjótsky protokol. Niet viac čo k tomu dodať. Sú proti atómovým zbraniam, ale oni ich môžu vlastniť (a vlastnia) koľko chcú, lebo chcu určovať chod sveta.
A keď chceš, tak si znečisťuj prírodu, je to Tvoja vec.
A vedci netvrdia, že len človek za GO môže, ale má na to podstatný vplyv. vôbec si neuvvedomujete, že v min. storočiach sa ani zďaleka nevypúšťalo toľko freónov a kadeakého svinstva. áno, môže dojsť k poklesu slnečnej aktivity, ale ako viete, že za tým vôbec nie je človek (teda za oteplovaním). A už keď slabne slnečná aktivita, prečo sa otepluje. Mi nehovor, že za to môžu otceány... Veď aj v ních teplota počas zimných mesiacov je nižšia, takže 30r. by netrvalo, pokiaľ sa prejavý chladnejší ráz počasia.
Zaujímavé, že všetci (takmer) tu popieraju vplyv GO ľudskou činnosťou a že sú tu "len" užívatelia, ktorí milujú kruté mrazi a neznášajú horúčavi. No ja čo žijem medzi ľuďmi, opak je pravdov, väčšina ľudí má rado horúčavi a vyhovujú im teplejšie zimy. Tu dáky začarovaný kruh.
Američania nikdy nepodpísali Kjótsky protokol. Niet viac čo k tomu dodať. Sú proti atómovým zbraniam, ale oni ich môžu vlastniť (a vlastnia) koľko chcú, lebo chcu určovať chod sveta.
A keď chceš, tak si znečisťuj prírodu, je to Tvoja vec.
A vedci netvrdia, že len človek za GO môže, ale má na to podstatný vplyv. vôbec si neuvvedomujete, že v min. storočiach sa ani zďaleka nevypúšťalo toľko freónov a kadeakého svinstva. áno, môže dojsť k poklesu slnečnej aktivity, ale ako viete, že za tým vôbec nie je človek (teda za oteplovaním). A už keď slabne slnečná aktivita, prečo sa otepluje. Mi nehovor, že za to môžu otceány... Veď aj v ních teplota počas zimných mesiacov je nižšia, takže 30r. by netrvalo, pokiaľ sa prejavý chladnejší ráz počasia.
Zaujímavé, že všetci (takmer) tu popieraju vplyv GO ľudskou činnosťou a že sú tu "len" užívatelia, ktorí milujú kruté mrazi a neznášajú horúčavi. No ja čo žijem medzi ľuďmi, opak je pravdov, väčšina ľudí má rado horúčavi a vyhovujú im teplejšie zimy. Tu dáky začarovaný kruh.
Vyrobil phpBB.com, čeština od phpBB.cz
e-Počasí.cz Všechna práva vyhrazena. ISSN 1801-6537