12. 09. 2008 10:01
Súhlasím s dandym, že klimatické zmeny nie sú jediným problémom tejto planéty a ľudstva. Je tu znečistenie ovzdušia a vôd, preľudnenie, vymieranie druhov a ďalšie. Celý tento komplex problémov naznačuje, že naša civilizácia je v kríze a to hlavne v kríze hodnôt, ktoré ľudia uznávajú.
.
Vulgárne vyjadrenia niektorých diskutérov v tejto diskusii na veci nijako nič nezmenia, ani nedajú ich autorom vyššiu dôležitosť. Nezvýšia ani váhu ich argumentom (ak nejaké vôbec sú).
.
V diskusii zatiaľ odznelo množstvo informácií, ale z toho je veľa dezinformácií, ktoré sa nezakladajú na pravde. Môžeme si ich postupne rozobrať. Dnes začnem topením Grónskeho ľadovca. Zaznelo tu, že Grónsky ľadovec narastá. Samozrejme, že to nie je pravda.
.
Grónsky ľad sa topí rýchlejšie, než vedci predpokladali koncom minulého storočia. Očakávajú preto, že rýchlejšie bude stúpať aj globálna morská hladina. V porovnaní s predchádzajúcimi odhadmi možno až trojnásobne.
Najnovšia štúdia z odborného časopisu Nature Geoscience ukazuje, že vzostup globálnej morskej hladiny môže byť oproti predpovediam IPCC dvoj- až trojnásobne rýchlejší. Vedúci štúdie Anders Carlson, profesor geológie a geofyziky z Univerzity v Madisone-Wisconsine povedal, že síce nejde o nijakú katastrofu, napriek tomu sa však treba na zmeny pripraviť.
Grónsky ľadovcový štít sa topí rýchlejšie, než sa ešte pred niekoľkými rokmi predpokladalo. Keby sa štít, ktorý obsahuje približne 1,7 milióna kubických kilometrov ľadu, roztopil úplne, zvýšila by sa hladina svetových oceánov o šesť až sedem metrov. Vedci sa však zatiaľ nezhodujú v predpovediach, koľko a kedy z grónskeho ľadu ubudne, pretože nie je jasné, ako sa topil v minulosti.
Topenie ľadovca ešte síce nik nevidel, určité porovnanie však existuje, a existujú aj počítačové simulácie. V štúdii preto analyzovali údaje o oteplení a roztápaní sa Laurentidského ľadovcového štítu pomocou počítača.
Obrovský ľadovec, najväčší na severnej pologuli, pokrýval počas poslednej doby ľadovej väčšinu Kanady a časť územia USA. Topiť sa začal v dvoch veľkých skokoch: najskôr pred 9-tisíc rokmi, potom pred 7 600 rokmi; vtedy rástla hladina oceánov rýchlosťou od 1,3 mm do jedného centimetra za rok, zatiaľ čo teraz je 3,3 milimetra ročne. Predtým mal topenie ľadovca na svedomí zvýšený prísun slnečného žiarenia na severnú pologuľu pre cyklickú zmenu sklonu zemskej osi. Dnes sa na ňom s najväčšou pravdepodobnosťou podieľa najmä vypúšťanie oxidu uhličitého do ovzdušia.
Simulácia naznačuje, že skoky nastali v podobných teplotných podmienkach, aké klimatológovia očakávajú pre oblasť Grónska koncom tohto storočia. Ak by sa situácia zopakovala, znamenalo by to aj oveľa významnejší nárast hladiny oceánov.
Nová štúdia predpokladá, že Grónsko prispeje k nárastu hladiny do konca storočia v rozsahu od 30 do 60 cm. Tí, čo plánujú budovanie sídiel na základe predpovede IPCC, by ju preto mali brať veľmi konzervatívne, odporúča Carlson.
Problémom je aj dnešná infraštruktúra v blízkosti oceánov. Zvýšenie ich hladiny okrem erózie pobrežia prináša znehodnocovanie podzemných zdrojov sladkej vody. Miestami ho možno pozorovať aj viac ako sto kilometrov od pobrežia.
Dobrou správou, najmä pre obyvateľov pobrežných oblastí, isto nie je ani fakt, že aj keby ľudstvo ihneď prešlo na obnoviteľné zdroje energie, a prestalo vypúšťať do ovzdušia oxid uhličitý, hladina oceánov by stúpala ešte najmenej tristo rokov.
Na výskume sa podieľali vedci z NASA, Oceánografického inštitútu vo Woods Hole, Kalifornského technického inštitútu a Univerzity New Hampshire
(Informácie sú z článku Alexandra Ača, ktorý sa venuje problematike klimatických zmien.)
.
Ja k tomu dodám nasledovné: V diskusii odznelo, že Grónsky ľadovec narastá, o čom svedčí zrýchlenie jeho postupu. Rýchlosť postupu Grónskeho ľadovca narastá, ale nie preto, žeby sa zväčšoval, ale preto, že v podloží je viac "mazadla". Tým mazadlom je voda z topiaceho sa ľadu, ktorej je podstatne viac, ako v minulosti. Na povrchu ľadovca sa nachádzajú jazerá vody, ktoré sa občas vylejú do puklín a stečú až na podložie, kde voda pôsobí ako mazadlo, ktoré urýchľuje posun Grónskeho ľadu. Pri topení Laurentidského ľadovcového štítu stúpala hladina oceánov od 1,3 mm do 10 mm za rok. V súčasnosti stúpa hladina o 3,3 mm ročne.
.
Ďalej v diskusii bolo spochybnené stúpanie hladiny svetového oceánu. To samozrejme nie je pravda. Ako som už uviedol, od roku 1880 stúpla hladina svetového oceánu o 20 cm a stále stúpa tempom 3,3 mm za rok.