Emise a nebo silná sluneční aktivita způsobuje oteplování?

Mrs.
Kolik Vám je let jestli se můžu zeptat?

Green, predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že modely všeobecnej cirkulácie atmosféry zohľadňujú najmä tie procesy, ktoré budú reálne prebiehať v období do roku 2100 (existujú ale aj zjednodušené modelové výpočty do roku 2400). Berme do úvahy skutočnosť, že do roku 2100 môže stúpnuť emisia fosílneho uhlíka až na 34 miliárd ton ročne (čo je asi možné maximum). Popri tom narastie aj emisia iných skleníkových plynov. Reálne maximu emisie všetkých skleníkových plynov v prepočítaní na CO2 je asi 140 miliárd ton, teraz je asi 45 miliárd ton. V tom prípade by dosiahlo globálne oteplenie v priemere na Zemi niečo medzi 3 až 6 °C oproti stavu v roku 1990. Radiačné zosilnenie všetkých skleníkových plynov a aerosólov (okrem vodnej pary a oblakov) by dosiahlo v roku 2100 asi 5-6 W/m2. Najmenšie možné oteplenia je niečo medzi 1 a 3 °C, ak by sme udržali emisiu na terajšej úrovni 45 miliárd ton ročne do roku 2100. Aj tak by ale radiačné zosilnenie vzrástlo najmenej na 2 W/m2.
Modely nemôžu brať do úvahy náhodné vplyvy, ako pád asteroidu, alebo masívnu vulkanickú činnosť. Niektoré modely ale už zahŕňajú aj vplyv vodnej pary a oblačnosti. Množstvo vodnej pary rastie v atmosfére v súlade s fyzikálnym zákonom, teda o 6% na 1 °C oteplenia, ak sa nemení relatívna vlhkosť vzduchu. Keďže sa vodná para podieľa na celkovom skleníkovom efekte atmosféry až z 90% na rovníku a len niečo okolo 50% v blízkosti pólov, taký bude potom aj jej relatívny vplyv. Oblačnosť má aj kladnú a aj zápornú spätnú väzbu, závisí od hustoty a výšky. Zatiaľ sa väčšina experov domnieva, že do roku 2100 bude mať vodná para a oblačnosť blízko neutrálny vplyv, lebo sa posunie polárna frontálna zóna smerom k pólom a zväčší sa plocha ekvatoriálnej a monzúnovej oblačnosti. Z toho vyplýva, že do roku 2100 sa pravdepodobne nezmení významne albedo a neovplyvní tak radiačné zosilnenie vplyvom zmeny skleníkového efektu atmosféry. Rovnako možné zoslabenie slnečného žiarenia ako dôsledok podobného silného minima ako bolo Maunderovo bude mať iba obmedzený účinok (pokles asi len do 0,4 W/m2 na horizontálnu plochu na zemskom povrchu).
Vplyv globálneho oteplenia na zmenu morskej a atmosférickej cirkulácie je veľmi dôležitý najmä v regionálnych odhadoch. Niektoré modely už s tým počítajú a málo pravdepodobný náhly kolaps Golfského prúdu bol v r. 2005 námetom na vydanie tzv. Pentagonskej správy o náhlej klimatickej zmene. Golfský prúd nikdy nemal stabilnú polohu a aj teraz síce trochu zoslabol, no napriek tomu teplota povrchu severného Atlantiku rastie (je o 1 až 2 °C nad priemerom z obdobia 1951-1990. Náhly kolaps je možný, no do roku 2100 veľmi málo pravdepodobný, preto s tým v bežných scenároch zmeny klímy nepočítame. Briti, Islanďania a Nóri sa, pochopiteľne, takého vývoja veľmi obávajú, pretože uvažujú aj v dimenzii vyše 100 ročného obdobia. Kolaps Golfského prúdu určite nastane niekedy v budúcnosti aj v dôsledku prirodzených príčin. tak to bolo vždy na začiatku ľadovej doby (mohla by prirodzene začať tak o 20 tis. rokov). Dôležité je ale to, že v prípade veľmi silného globálneho oteplenia (o viac ako 4 °C) by sa kolaps Golfského prúdu urýchlil a hoci by globálna teplota zostala vysoká, v priestore medzi Škandináviou a Grónskom by sa určite ochladilo aj o viac ako 5 °C. U nás by to malo najmä taký vplyv, že by sa výrazne zväčšila premenlivosť počasia kvôli rastúcemu kontrastu teploty medzi teplým juhovýchodom a studeným severozápadom, teplota by sa v priemere ale určite o málo zvýšila.

Hanz, ľudia prežili tú veľkú ľadovú dobu (pred 120 až 12 tis. rokmi), no s obrovskými obeťami, dokonca pred asi 70 tis. rokmi naši predkovia takmer vyhynuli, lebo sa v ich vtedajšej domovine (Etiópia, Keňa, Sudán) prudko zmenila klíma. Vedci odhadujú, že ich vtedy prežilo len niekoľko tisíc jedincov. Preto bolo po skončení ľadovej doby (pred 12 tis. rokmi) na celej Zemi iba 5 mil. ľudí. Ktovie, že ako by to dopadlo teraz v rozvojových krajinách tretieho sveta.

Lapin
No ano ale teď je lidstvo úplně někde jinde máme vyspělé technologie. Způsob života byl oproti dnešku zcela jiný. Podle mě by jsme se na dobu ledovou mohli daleko lépe připravit než lidé v pravěku.

p. Lapin Su zname dovody kolapsu golfskeho prudu? Okrem toho ze sa budu topit ladovce na severe a menit hustotu morskej vody. Je znama nejaka ina pricina z minulosti? A preco je velmi malo pravdepodobne ze by mohol nastat v blizkom obdobi kolaps. Su o tom vypracovane studie? Dakujem

Právě to je problém hanzi. Jsme zvyklí na vyspělé technologie. Je mnohem více lidí než tenkrát. Co by jsme asi tak dělali, kdyby zamrzla severní polokoule. Zemědělství by bylo v háji, nebylo by jídlo. Tedy samozřejmě záleží, jak moc by teplota spadla, ale rozhodně by to nic příjemného nebylo...

Stonoha, celosvetová cirkulácia vody v oceánoch je výsledkom rozdielov teploty, salinity a hustoty vody. V terajšej podobe sa začala rozvíjať po vzniku Antarktického pevninského ľadovca pred asi 26 mil. rokmi a dokončila sa po vzniku Grónskeho pevninského ľadovca pred asi 3 mil. rokmi. Neskoršia premenlivosť bola ovplyvnená predovšetkým glaciálmi a interglaciálmi v Pleistocéne.
Výrazná zmena severoatlantickej vetvy oceánickej cirkulácie sa vyskytovala pomerne často. Na druhej strane je to aj najdôležitejšia časť celosvetového systému oceánickej cirkulácie, ktorá dominantne ovplyvňuje aj systém atmosférickej cirkulácie. V priestore Azorskej tlakovej výše padá málo zrážok a v jej juhozápadnej časti veľký výpar. Tam sa formuje veľmi slaná a veľmi teplá voda Golfského prúdu. Keď táto voda dorazí na sever Nórskeho mora, tak sa prudko ochladí, čím získa veľkú hustotu (najväčšiu zo všetkých lokalít v oceánoch na Zemi) a padá smerom do hĺbky. To je tzv. dynamo celosvetovej termo-halinnej cirkulácie. V menšom rozsahu to funguje tak aj na konci prúdu Kuro-šio pri Aleutách a na dvoch miestach pri Antarktíde. Veľký význam má aj Labradorský studený prúd, ktorý je síce asi o 15 °C chladnejší ako Golfský prúd, no má iba nepatrne väčšiu hustotu, lebo je málo slaný. V priestore SE Kanady sa stretajú obidva prúdy a Labradorský prúd podteká pod Golfský (asi ako 100 riek Amazonas).
Ak by stúpla teplota Labradorského prúdu len o 3 °C, prípadne ak by mal ešte menšiu salinitu, tak by sa mohlo stať, že bude mať menšiu hustotu ako Golfský a Labradorský nebude podtekať pod ním ale ho odtlačí na južnejšiu dráhu (smerom k Portugalsku). Existuje niekoľko kombinácií tohoto vývoja, no rast teploty v Arktíde, rast úhrnov zrážok severne od 60° severnej zem. šírky a rýchle topenie Grónskeho ľadovca bude vždy viesť k zmene Golfského prúdu na južnejšiu dráhu.
Tieto procesy sa teraz detailne monitorujú a modelujú viacerými vedeckými skupinami v USA, Kanade, Dánsku, Nórsku, Rusku, Islande a Británii. Všetko nasvedčuje tomu, že k totálnemu kolapsu by nemalo dôjsť do konca tohoto storočia, no ak porastie teplota v Arktíde rýchlejšie (čo sa teraz deje), nie je vylúčené ani nejaké prekvapenie.

Pan lapin pise svoje prispevky tak presvedcivo,ako keby to bolo vsetko dokazane.Ja sa pytam,je to naozaj dokazane?Odpoved je, ze GO dokazane nie je,su to vsetko dohady.Mam pravdu pan Lapin?Neexistuju dokazy,ze GO sposobuje clovek.Zaraza ma,ze pan Lapin tu hovori ,ako o niecom, co je samozrejme.Green je kapitola sama o sebe.Jeho prispevky su sice pekne napisane ,hovori o chudobe a antiglobalizme,ale nepovie nic prevratneho.Pise veci ktore vsetci vedia.Jednoducho frazy frazy.......Mam pocit, ze patri k nejakej strane zelenych, alebo inych blbeckov co podotykam, su slabsie odrody komunizmu.

Lukas, neviem, že čo všetko ste si o tejto problematike naštudovali. Ja sa opieram o výsledky medzinárodne uznávaného výskumu a o merania, ktoré prešli zložitým procesom kontroly a schvaľovania. Nemôžeme klásť na rovnakú rovinu vedecké fakty a nejaké dojmy. V atmosfére je teraz asi 200 miliárd ton fosílneho uhlíka, ktorý má jednoznačne pôvod vo využívaní fosílnych palív. Dá sa to ľahko dokázať izotópovou analýzou ako aj bilanciou spotreby fosílnych palív. Tí, ktorí rozumejú fyzike a uznávajú platnosť fyzikálnych zákonov, nemajú problém s pochopením fungovania skleníkového efektu atmosféry. Samozrejme, je tu celý rad súbežne prebiehajúcich procesov a úlohou vedcov je posúdiť a kvantifikovať ich vzájomný podiel na prebiehajúcich klimatických zmenách.

Llukas,
politiku si do tejto diskusie zatiahol Ty. Citoval si vyjadrenia z konzervativnej webovej stranky na temu klimaticke zmeny. Politici nikdy klimatickym zmenam nerozumeli a nikdy ani rozumiet nebudu. Ked sa konzervativec , alebo neoliberal vyjadruje na temu klimaticke zmeny, je to podobne, ako keby sa instalater vyjadroval na temu interne choroby.
Ja diskutujem vylucne k teme. Ak mas nieco k teme, tak sa vyjadri. V opacnom pripade mozes ist diskutovat na nejake politicke diskusne forum.

Pane Lapin co si myslíte o tom HAARPU mohlo to zvýšit teplotu?

pan lapin.vedci sa jednoznacne nevedia dohodnut ci sucasne relativne male oteplenie sposobil clovek.su tvrdenia, ktore hovoria, ze spojitost medzi co2 a teplotou neexistuju.to ze si vy myslite opak ,este neznamena ze to tak je.na otazku ste mi neodpovedali ,co som aj cakal.studujem clanky o go a ako som uz pisal vedci to jednoznacne potvrdit nemozu.pravda je ta, ze to dokazane nie je.preto som prekvapeny o vasej presvedcivej komunikacii s diskutujucimi.este raz sa vas pytam,je to jednoznacne dokazane??

Hanz, meteorologické procesy, ktoré môžu zmeniť klímu sú predovšetkým energeticky náročné (ide o spotrebovanú energiu vo veľkom priestore). Napríklad jediná búrka má asi toľko energie ako menšia atomová bomba. Časť procesov ovplyvňujúcich počasie a klímu prebieha v hraničných podmienkach tak, že sa môžu preklopiť na jednu alebo druhú stranu celkom malým zásahom (napríklad vznik a padanie krúp pri búrke). Dá sa to vysvetliť tak, že výrazné oteplenie alebo ochladenie klímy na veľkom území nie je možné bez veľkého prísunu, prípadne odobratí energie - to projekt HARP určite nedokáže. Existujú ale možnosti ako naštartovať určitý nezvratný proces. Napríklad, ak zaprášime ľadovec sadzou, tak sa v lete oveľa rýchlejšie topí, no musíme tak urobiť po každom snežení. Myslím si, že v článkoch o HARP je viac science fiction ako vedeckej pravdy.