Hanz
Áno je to tak, El Niňo a La Niňa vplývajú predovšetkým na južnú časť Pacifiku, merateľne aj na celý Pacifik a celú južnú pologuľu. Pretože je klimatický systém celej Zeme do určitej miery prepojený, striedanie javov El Niňo a La Niňa sa prejavuje aj globálne na celej Zemi.
Děčan
Myslím si, že to je umiernený a korektný názor na klimatické zmeny. Slnko hralo najdôležitejšiu úlohu vtedy, keď sa nemenil (alebo menil len veľmi pomaly) skleníkový efekt atmosféry. Teraz, pri rýchlej zmene skleníkového efektu atmosféry, je vplyv kolísania slnečnej aktivity až na druhom mieste.

Atmosfera planety sa pocas svojej existencie moc nemenila samozrejme ak neratam uplny zaciatok ...a vzdy tu bolo striedanie dob teplych a chladnych.pripada mi prilis odvazne,ak niekto tvrdi ze za sucasne relativne male oteplenie moze clovek.Je vela uznavanych vedcov ktori tvrdia ze korelcia medzi co2 a teplotou neexsistuje.
Hanz.No ludia s tym nerobia nic preto,lebo neexistuju jednoznacne dokazy.Ak niekto tvrdi ze maju jasne dokazy KLAME!Teoria co2 ma vela slabych miest a vedci sa nevedia dohodnut na jednoznacnych zaveroch.Po velkom humbuku s co2 sa zacinaju vynarat fakty ktore tuto teoriu vedia lahko odvratit.Uz len nahliadnutie do minulosti staci na to aby si clovek urobil svoj obraz.Planeta bola pocas svojej existencie po vacsinu casu teplesia,zijeme pomerne v chladnej dobe.Ak sa otepluje otepluje sa pretoze je to normalny cyklus atmosfery.Je dokazane ze ked bola koncentracia co2 aj 10x vyssia .planeta sa nachadzala uprostred doby ladovej.Co2 je sice sklenikovy plyn ale jeho zastupenie je v atmosfere tak male ze aj mierne zvysenie neurobi s teplotou planety vobec nic.V hre je este vodna para ,metan,ktore su ovela viac rozhodujucejsie ako nejaky co2.teoria je to pekna a hlavne pre obycajnych ludi lahko pochopitelna a preto je to asi tolko medializovane.No ak sa na vec pozrieme podrobnejsie,zistime ze to nemusi byt celkom pravda.

Hanz
Ono je to ťažké s ľudskými aktivitami. Ja si spomínam na viaceré udalosti. Keď sa mali po roku 1980 výrazne obmedzovať emisie síry do atmosféry kvôli kyslým dažďom, zdvihla sa obrovská vlna kritiky predovšetkým zo strany energetických koncernov, ekonómov a politikov. Každému bolo jasné, že sa tým výroba energie a život celkovo predraží keď sa bude musieť uhlie odsírniť. Dôsledky boli ale také viditeľné, že nakoniec ustúpili a dnes by nikoho nenapadlo vypúšťať také množstvo oxidu siričitého do atmosféry. S freónmi to bolo zložitejšie, ešte okolo roku 1995 sa rad štúdií zaoberal pochybnosťami o význame redukcie stratosférickej ozonosféry. S emisiou CO2 je to podobné, len je tu problém, že globálne otepľovanie postupuje veľmi pomaly (globálne teraz o 0,1 až 0,2 °C za 10 rokov), navyše otepľovanie mnohým vyhovuje, pretože nedomýšľajú dôsledky o 100 rokov. Osobne si myslím, že radikálnejšie opatrenia sa príjmú až po takej zmene cirkulácie atmosféry, keď bude suchom ohrozených viac ako 500 miliónov ľudí v rozvojových krajinách. To bude ale možno už neskoro. Mechanizmus účinku skleníkových plynov v atmosfére je z fyzikálneho hľadiska jednoznačne dokázaný. Odporcovia sa iba uchyľujú ku konštatovaniu, že sú tu pochybnosti. Dôkazy na podporu svojich tvrdení ale nie sú schopní predložiť. Väčšina z klimatológov mojej generácie bude o 30 rokov už po smrti, rad je teda na mladšej generácii vedcov a odborníkov, aby pripravili také podklady, ktoré budú pre verejnosť, politikov a ekonómov dostatočne presvedčivé.

Hanz
Áno, je to tak, sírany v atmosfére zvyšujú planetárne albedo Zeme, teda znižujú množstvo slnečného žiarenia, ktoré prejde atmosférou k zemskému povrchu. Odsírovanie uhlia a ropy sa robí najmä kvôli tomu, že kyslé dažde ničia lesy a ekosystémy, negatívne tiež ovplyvňujú ľudské zdravie. Teraz ani nie dôležité to, že máme najteplejšie obdobie za posledných 2 tisíc rokov, ale to, že sa otepľuje príliš rýchlo. Už som písal vyššie, že zmeny aktivity Slnka mali najväčší vplyv vtedy, keď sa nemenil (alebo málo menil) skleníkový efekt atmosféry, teda asi 2 mil. rokov pred rokom 1950. Potom už prevážil vplyv rýchlo rastúcej koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére. Tearz je vplyv zmeny skleníkového efektu atmosféry asi 8x väčší ako vplyv zmien aktivity Slnka. Zmena cirkulácie atmosféry a oceánov je naozaj závažný problém, lebo ľudia sa prispôsobili doterajej klíme na Zemi a nová adaptácia nebude bez problémov. Inak, teraz žije na Zemi 6300 miliónov ľudí, pred 12 tis. rokmi to bolo iba niečo nad 5 miliónov. To je teda ďalší závažný problém väčšej citlivosti ľudí na zmeny klímy. Už niet vhodných miest na sťahovanie ľudí a vojny sme na tento účel zavrhli.

p.Lapin. Zaujala ma hlavne otazka rychleho narastu teploty. Naozaj neexistuje v minulosti ziadne obdobie, kedy by teplota rastla rychlejsie ako dnes?

Stonoha
Na rast globálnej teploty potrebujete energiu. Tú môže Zem získať tak, že sa výrazne a rýchlo zmení prichádzajúce slnečné žiarenie, čo nie je v posledných troch miliónoch rokov možné, ďalej je to možné tak, že sa zmení distribúcia energie na zemskom povrchu (napríklad zmenou polohy kontinentov a oceánov, prípadne veľkou zmenou zaľadnenia), čo tiež nemá veľkú rýchlosť zmien. Jednou z možností je aj rýchla zmena skleníkového efektu atmosféry, čo v minulosti nebolo za normálnych okolností možné. Napriek tomu sa predpokladá niekoľko udalostí v histórii Zeme s rýchlou zmenou globálnej teploty - pád veľkého asteroidu, rozsiahle sopečné erupcie (posledná väčšia erupcia bola Tambora v r. 1815, predtým Santorini asi pred 3500 rokmi), zmeny na konci ľadových dôb, náhle roztopenie permafrostu atď. Aj na konci poslednej ľadovej doby došlo niekoľkokrát k premiestneniu obrovských jazier sladkej vody z roztopených polárnych ľadovcov do Atlantického oceánu. Vždy to znamenalo veľkú zmenu regionálnej (až o 10 °C) a aj globálnej (až o 2 °C) teploty v priebehu niekoľkých desaťročí. Teraz ani jedna z týchto podmienok nie je splnená, zostáva iba rýchly rast koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére, čo určite nemá obdobu za posledných 800 tisíc rokov.

V Holocéne, teda za posledných 12 tis. rokov sme zaznamenali na Zemi niekoľko oteplení a ochladení. Pretože sa ale takmer vôbec nemenila koncentrácia CO2 a metánu, teda dôležitých skleníkových plynov v atmosfére, je oprávnený predpoklad, že to bolo kvôli kolísaniu slnečnej aktivity. Pred asi 6-8 tis. rokmi to bola navyše aj priaznivá kombinácia Milankovičovho cyklu. Je ale zaujímavé, že ani počas najväčších oteplení nedošlo k zvýšeniu koncentrácie CO2 a metánu v atmosfére z roztopeného permafrostu na Sibíri, čo dáva predpoklad, že polárne oblasti neboli také teplé ako v súčasnosti. Teplejší bol zrejme iba severný Atlantik až po Špicbergy. Tzv. osídľovanie Grónska Vikingami sa často preceňuje, oteplenie zasiahlo iba juhozápad ostrova, čo zapríčinila zrejme prechodná zmena polohy jednej vetvy Golfského prúdu. Stalo sa tak niekoľkokrát aj v poslednom storočí, nie ale na dosť dlho na to, aby sa roztopila časť Grónskeho ľadovca. V posledných 5 rokoch je na juhozápade Grónska asi ešte teplejšie ako bolo v čase Erika R. Uvidíme, že čo to urobí s Grónskym ľadovcom, isté je iba to, že sa začal veľmi intenzivne roztápať v malej nadmorskej výške. Pozeral som včera na http://nsidc.org/arcticseaicenews/index.html stav plávajúceho ľadu v Arktíde, je zaujímavé, že koncom mája ho bolo rovnako rekordne málo ako minulý rok, keď potom nastal nebývalý úbytok ľadu až do polovice septembra. No, uvidíme, Aljaška a východná Sibir sa nám rýchle otepľuje aj v tomto roku.

Vážený pane Lapine, zdá se mi, že jste se (jak je ostatně u většiny zastánců AGW běžné ) vyhnul nepříjemné otázce, která Vám byla položena, únikem někam úplně jinak.
Opakuji tedy otázku Hanse: jak to tedy vlastně bylo s římským klimatickým optimem a středověkým klimatickým optimem, kdy teploty byly nejméně stejně vysoké jako dnes (viz např. TAR, kde ovšem tento graf byl zastíněn zdiskreditovanou Mannovou hokejkou) a přitom koncentrace CO2 byly nižží než dnes?

A není to tak, že změny sluneční činnosti mohou i za současné (vlastně dnes již bývalé ) oteplování též? Nota bene když se jednalo o zhruba stejné oteplení? Ať se dívám na publikované grafy jak dívám, korelace mezi CO2 a teplotou je dlouhodobě (vždy lze vybrat určité období kdy to docela sedí ) dosti pochybná, zatímco korelace se sluneční činností vypadá daleko lépe.

Nezlobte se na mne, ale ta max. 3% CO2 ze všech skleníkových plynů, z nichž ca 3-5% je udáváno antropogenního původu a tedy antropogenního původu je z hlediska CO2 jen max. 0,15% ze všech skleníkových plynů se mi zdá být poněkud málo k jakémukoliv ovlivnění klimatu. Je jasné že se zvyšováním teploty oceánů dochází k degasifikaci, čímž se osah CO2 zákonitě zvyšuje, ale mluvíme o CO2 antropogenního původu.

DM
Ja som sa tejto otázke nevyhol, v celom Holocéne (s výnimkou posledného storočia) boli zmeny globálnej klímy riadené predovšetkým zmenami prichádzajúceho slnečného žiarenia k Zemi. Tieto zmeny mali dve hlavné príčiny - 1) Zmeny slnečnej aktivity, 2) Zmeny orbitálnych parametrov obehu Zeme okolo Slnka. Prevažne prvej príčine sa dajú prisúdiť zmeny globálnej teploty v posledných 2 tisícročiach a prevažne druhej príčine oteplenie v Atlantiku pred 5 až 7,5 tis. rokmi. V časoch keď bola veľmi stabilná koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére mohla aj relatívne malá (ale dlhotrvajúca) zmena prichádzajúceho slnečného žiarenia (o 0,2 až 0,4%) spôsobiť globálne ochladenie alebo oteplenie o viac ako 1 °C. Od roku 1985 prichádzajúce slnečné žiarenie mierne klesá, no globálna teplota výrazne rastie. Zo vzťahu zmien teploy kontinentov a oceánov sa dá usudzovať, že príčinou terajšieho oteplenia nemôže byť oneskorená spätná väzba oteplenia oceánov počas zosilňujúceho slnečného žiarenia do roku 1940. To sa dá pomerne dobre riešiť aj modelovými výpočtami.

Koncentrácia CO2 vzrástla oproti predindustriálnemu stavu v Holocéne o takmer 38% a CO2 sa podieľa skoro 25% na celkovom skleníkovom efekte atmosféry, ktorý v prepočte na teplotu predstavuje 33 °C (na CO2 teda pripadá asi 8 °C). Samozrejme, ďalšie otepľovanie nie je lineárne závislé od rastu koncentrácie skleníkových plynov. Ide teda aj tak o závažnú zmenu. Navyše je vplyv CO2 najväčší v polárnych oblastiach, kde je iba 10% z koncentrácie vodnej pary v tropických oblastiach.