Dnes NSIDC aktualizovalo najnovšie údaje. Aktuálne zaľadnenie docela stíha priemer. Docela je možné, že sa to naozaj dostane na ten priemer.

zdravím..nevím jestli to patří sem..ale nevíte někdo co je přesně ten NORWAY GRANTS??? co se do toho zapojil čhmú??

Dresi, rozloha plávajúceho ľadu je Arktíde daná rozlohou Severného ľadového oceánu a priľahlých morí. Každoročne dosiahne v marci skoro rovnakú hodnotu, rozdiel je iba v tom, že jednoročný ľad je tenký a potom sa skôr topí po skončení polárnej noci. Niektoré časti okrajových morí ale v posledných rokoch nezamrzajú (Ochotské more a Beringovo more), čím sa už nedarí dosiahnuť v marci takú veľkú plochu ako v minulosti. Pozrite si vývoj v minulých rokoch: http://arctic.atmos.uiuc.edu/cryosphere ... t.area.jpg a ešte http://arctic.atmos.uiuc.edu/cryosphere ... series.jpg

Opravujem, v posledných rokoch menej zamŕza Barentsovo more a nie Beringovo, pomýlil som sa.

: mohl by prosím někdo vysvětlit kolik procent přímého se ztrácí s přibývající trasou světla skrz zemskou atmosféru,jenom tak pro orientaci například jako že základní jednotka profilu atmosféry je třeba 20 kilometrů : no tak kolik procent záření na cm2 zbyde v tomhle Místě dole na Zemi oproti tomu co bylo 20 km nad ním na hranici vesmíru (nějaká ta samotářská toulající se molekula plynu ve větších výškách snad nestojí za řeč) a potom dál jaký je asi tak průběžně poměr mezi prodloužením světelné dráhy a zmenšením množství záření slunka které přijde na cm2 plochy otočené přímo na dole u země...myslím teda že to určitě nemůže být přímá úměrnost to se mi zdá jako obludně velká ztráta,že by např. při prodloužení na 40km (jenom trochu přes 60 st. vzd.od zenitu) zbyla jenom poloviční energie na cm2 (a z toho by pak ještě na vodorovném cm2 zbyla jenom necelá polovina) určitě musí zůstat víc ale kolik ?? určitě to někdo z vás bude znát tak prosím napište..(nechtěl jsem to zbytečně psát do extra tématu )

Pozrite si na http://www.ipcc.ch/pdf/assessment-repor ... apter1.pdf hneď prvý obrázok a v texte to máte vysvetlené. To nie je produkt IPCC, ale prevzaté z citovanej literatúry. Nedá sa to celkom krátko opísať.
Inak aj na http://en.wikipedia.org/wiki/Greenhouse_effect to máte celko solídne vysvetlené.

Na těch obrázcích jsou celkové průměrné hodnoty.Myslel jsem nějaký přepočet úměrnosti - že třeba přesně v tom Místě "nad" kterým právě svítí je dráha skrz atmosféru např.. těch 20km --- kolik energie připadá na cm2 dole u Země XX
XX tam kde je zrovna třeba přes 41 st.nad obzorem a dráha přes atmosféru je ne 20 km ale 30 km tak kolikrát menší množství energie na cm2 přímo k obrácené plochy dole u země připadá (a poměr volná dráha/ je v obou průřezech 20 i 30 km stejný),jestli 1,5krát míň nebo víc a podobně při jiných délkách dráhy.
Ale i tak moc děkuju za předchozí odpověď odkazy si přečtu podrobně.

Pán Lapin,
na vašej webstránke som našiel údaj o celkovom výpare z povrchu Zeme (oceány a pevniny) v hodnote 577 000 km3 za rok.
Študoval som aj iné zdroje a zisťujem, že táto hodnota sa historicky dosť vyvíjala.
Zdroj z roku 1973 udáva 423 000 km3, zdroj z roku 1999 udáva 496 000 km3. Anglická wikipédia udáva 505 000 km3. Z akého zdroja Ste čerpal Vy ? Skúste stručne okomentovať, prečo sa táto hodnota postupne pomerne výrazne upresňovala. Rozdiel medzi hodnotou z roku 1973 a Vašou hodnotou je 36,4%.

Green, tie údaje o globálnej bilancii výparu, úhrnov zrážok a odtoku z kontinentov som uviedol vo svojej učebnici "Všeobecná a regionálna klimatológia" z roku 2001. Rozhodol som sa pre tieto vyššie hodnoty po konzultácii s kolegami hydrológmi a aj českí odborníci sa prikláňajú k týmto odhadom. Nebrali sme do úvahy nejaký časový trend globálneho výparu. Nespomínam si teraz presne na zdroj (mám ho v škole). Našiel som na internete celkom solídnu novšiu prácu na túto tému http://www.usclivar.org/Organization/Sa ... isanYu.pdf a je vidieť, že globálny výpar má určitý trend zodpovedajúci vývoju globálnej bilancii žiarenia, odhady sa ale rôznia. K vyšším hodnotám sa prikláňam najmä preto, lebo je zrejmé, že úhrny zrážok sa merajú s určitou systematickou chybou, ktorá znižuje globálne úhrny zrážok asi o 5% (na polárnch kontinentoch a na horách až o 30%). Globálna hydrologická bilancia musí byť presne v súlade s globálnou bilanciou žiarenia, s úhrnmi zrážok a s odtokom z kontinentov.

Pán Lapin,
Ďakujem za odpoveď a odkaz na informácie.
Mám ešte otázku:
Píšete:
"každoročne sa do atmosféry vyparí asi 577 tis. km3 vody (ale iba 14,3% zo súše) a rovnaké množstvo vody skondenzuje v atmosfére a spadne ako atmosférické zrážky na zemský povrch (26,0% na súš). "
Z linku, ktorý Ste uviedol v predošlej reakcii je zrejmé, že globálny výpar z povrchu Zeme má určitý trend zodpovedajúci globálnej bilancii žiarenia, teda v čase sa mení. Mení sa proporcionálne aj výpar z oceánov resp. výpar z pevnín ? T.j. zo súše sa vyparí vždy 14,3%, alebo sa tento pomer s časom mení a ak áno ako ?
Inak povedané: pomer výparu z pevnín ku globálnemu výparu je konštantný (14,3%), alebo sa tento pomer nejako mení ? Možno napríklad zistiť, aký bol tento pomer povedzme pred 50 rokomi a porovnať ho so súčasným pomerom ? Ako vplýva povedzme odlesňovanie, poľnohospodárstvo, urbanizácia za nejaké dlhšie obdobie (napr. 50 rokov) na výpar z kontinentov ?

Green, o problematike hydrologického cyklu za podmienok klimatickej zmeny sa stručne zmieňujem na http://www.dmc.fmph.uniba.sk/public_htm ... ualne2.htm Dá sa povedať, že kým nad oceánmi je skutočný výpar jednoznačne daný veľkosťou potenciálneho výparu (je s ním zhodný), nad kontinentami to bude zložitejšie. Severnejšie od asi 50°sev. zem. šírky budú zrejme zrážkové úhrny rásť rýchlejšie ako výpar, čo bude viesť k rastu vlhkosti pôdy a aj k zvyšovaniu odtoku. Pozorujeme to už aj teraz, keď sa hladina Kaspického mora pomaly zvyšuej kvôli rastúcemu odtoku z povodia Volgy. Podobná bude aj situácia vo vlhkých tropických oblastiach, kde budú rásť úhrny zrážok rýchlejšie ako výpar. Na celom zvyšku kontinentov, teda v suchších tropických, subtropických a teplejších miernych šírkach bude rast úhrnov zrážok menší (miekde aj poklesnú) ako rast výparu, dokonca na časti tohoto územia sa bude výpar zmenšovať. Sumárne výpar na celej Zemi na kontinentoch vzrastie, mierne vzrastie aj odtok do oceánov a vlhkosť pôdy poklesne. Veľkosť týchto zmien sa dá aj modelovať, no pretože sa očakáva aj zmena režimu zrážok (zvýši sa pravdepodobnosť krátkodobých intenzívnych zrážok a aj dlhších bezzrážkových období) sú výsledky modelových odhadov rozdielne. Isté je iba to, že celkový úhrn zrážok na kontinentoch sa zvýši a na väčšine kontinentov sa zvýši riziko sucha. Ako som spomínal, priemerný výpar na kontinentoch Zeme sa určite mierne zvýši a zvyšuje sa už aj v súčasnosti. Pretože sa očakáva zotrvanie priemernej relatívnej vlhkosti vzduchu na kontinentoch na doterajšej úrovni, sýtostný doplnok vzrastie pri zvyšujúcej sa teplote asi o 6% na každý jeden °C oteplenia. To bude znamenať rast potenciálneho výparu a zvýšenú potrebu pôdnej vlahy.
To, či sa zachová doterajší relatívny podiel kontinentov na globálnom výpare (v %) je ťažké odhadnúť, no zdá sa, že áno, pretože sa kontinenty budú otepľovať o trochu rýchlejšie ako oceány (tak je to už aj teraz).

Výpar se zvýší - takže lze očekávat pokles teplot ?

Návštevník, to je veľmi zjednodušený pohľad na vec - koľko energie sa spotrebuje na výpar, toľko energie sa aj uvoľní v procese kondenzácie, ale na inom mieste na Zemi, teda výpar neznižuje teplotu na Zemi ako celku. Platí fyzikálny zákon zachovania energie aj v tomto prípade.