metloš
Taky jsem to četl no na jihu lidé jsou zvyklí provozovat sex i na pláži, kdežto ve Skandinávii ještě nejsou na to zvyklí.

v stredu stanica vostok na antarktide hlasila az -83st.svetovy rekord je -89.8.napriek tomu niektori zastancovia GO hovoria ze lady sa tam zacinaju topit.no neviem pri teplote -83st su to velmi skepticke tvrdenia.

lukas
No ten led se v antarktidě může topit spíše u pobřeží ale ve vnitrozemí antarktidy bude pořád bílá ledová pustina ještě x let. Antarktida je o hodně chladnější oblast jako arktida. Jsem schválně zvědavý na letošní zalednění

tak tak hanzi, tajou jenom kraje, vnitrozemí se to oteplování netýká a právě naopak nabírá na objemu

Základňa Vostok má špecifické orografické podmienky na silný pokles teploty vzduchu. Vyskytuje sa tu skoro v každej zime. Vôbec to nereprezentuje podmienky v celej Antarktíde. Ako vidíme z http://arctic.atmos.uiuc.edu/cryosphere ... .south.jpg je v súčasnosti okolo Antarktídy podnormálny rozsah plávajúceho ľadu na danú ročnú dobu. Je to dokonca takmer najmenej od roku 1986. Treba ešte pripomenúť, že končí studená La Niňa a je slabé Slnko, na čo antarktický plávajúci ľad reaguje veľmi citlivo.

Rychly ubytok arktickeho ladu sa trochu ustalil http://nsidc.org/data/seaice_index/imag ... series.png

Lenin, roztápanie arktického ľadu sa nezastavilo, iba je menšie ako vlani. Dokonca sa ale začal topiť na tých miestach, kde bol aj vlani kompaktný. Ide najmä o priestor medzi poloostrovom Tajmír a severným pólom. Menej sa topí okolo severného pólu, no je tam slabý. Podrobnosti je vidieť tu: http://arctic.atmos.uiuc.edu/cryosphere ... me.000.png

Chcem sa spýtať, či výbuch sopky Kasatochi v auguste 2008 (zo 7. na 8.8.) na Aljaške mal resp. má nejaký dopad na klímu. Totiž výbuchom sa do atmosféry malo dostať až 1,5 mil. ton oxidu siričitého, čo je údajne najväčší oblak od výbuchu sopky Mount Hudson v roku 1991.

54321, emisia 1,5 mil t oxidu siričitého je dosť vysoká na to, aby mohla krátkodobo, teda počas niekoľkých týždňov zvýšiť albedo časti Zeme o 1-2% a tým znížiť množstvo slnečnej radiácie dopadajúce na zemský povrch. Ide o prechodný jav, ktorý nemá závažnejší vplyv na globálnu klímu Zeme. Ukazuje sa to aj teraz, keď sa zrýchlilo roztápanie arktického plávajúceho ľadu a aj priemerná teplota na severnej pologuli je pomerne vysoká v porovnaní s dlhodobým priemerom. Pozrite si napríklad: http://wxmaps.org/pix/clim.html alebo dlhodobejšiu prognózu na http://iri.ldgo.columbia.edu/climate/forecast/net_asmt/ Samozrejme, takáto emisia síry je zanedbateľná v porovnaní s ročnou emisiou fosílneho uhlíka skoro 10 miliárd ton, ktorú v roku 2008 zapríčiní ľudstvo.

Pán Lapin, vďaka za odkazy, ale mám jednu otázku k tomuto: Ja chápem príslušnú mapku tak, že napr. na SR je 40 - 45% pravdepodobnosť nadpriemernej teploty, Veľká Británia má 60 - 70% pravdepodobnosť nadpriemernej teploty v danom období. Ale nehovorí sa tam, ako veľmi bude teplota nad priemerom. Čiže môže byť nad priemerom o 0,5 stupňa ale aj o 3 stupne. Chápem to teda správne?

A druhá vec, čo je napísané v tej vysvetlivke (Key) priamo v mape, posledný riadok posledné slovo. To neviem rozlúštiť. Vopred vďaka za odpovede.

54321, pri takomto type predpovede je už veľkým úspechom odhad nadpriemernej alebo podpriemernej teploty vzduchu za celé 3-mesačné obdobie. Samozrejme jednotlivé behy modelov dávajú aj konkreétne hodnoty teplotných (v °C) a zrážkových (v mm) odchýlok. Nezverejňujú ich zrejme preto, lebo to nemá význam z pohľadu presnosti. Na bielych plochách je iba klimatická predpoveď, teda nulová odchýlka od dlhodobého priemeru ako najpravdepodobnejšia hodnota buď preto, že je prognóza veľmi nejednoznačná, alebo je odtiaľ málo vstupných údajov na výpočty.