Ahojky

http://infomet.cz/index.php?id=read&idd=1328777015

Z toho vyplývá, že se pomalu a jistě začíná pokud ne rovnou ochlazovat, tak snagnace teplot je z těch dat zřejmá

A.

Zdravím Adi.
Asi Tě Adi nepotěším tvrzením, že tu zdánlivou stagnaci teplot podle toho grafu nelze takto seriozně interpretovat s hlegiska globálního jako významný pokles, vzestup či ani stagnaci.
Předně proto, že graf shlazených hodnot končí u roku 2010 s důvodů nedostatku dat a až za pár let budou k dispozici další, stejně to asi stačit nebude i když to naznačí víc.
Podstatný problém totiž tkví ve vlivu řady dalších okolností jež nejsou zahrnuty - např:.
1. PDO má dlouhodobě kvasiperiodu cca 20 až 50let a přitom významný vliv. http://en.wikipedia.org/wiki/File:PDO.svg
2. Sluneční činnost má period několik a rovněž časově v řádech desetiletí a více. Právě 24 a 25 cyklus budou ale zřejmě podprůměrné. Svědčí o tom vývoj mag pole.
3. Ve Tvé odvolávce jsou uváděny teploty ve vrstvě do 5km. To je sice pro nás nejvýznamější oblast ale právě tu míjí stratosferický prach ze sopek .... a ten vykazuje právě nárůst a až se stratosfera vyčistí tak tomu bude s teplotou níže zas podstatně jinak.
Takto by se dalo pokračovat. Mohl bych zpochybnovat.. ale o to nejde - jde spíše o to, uvědomit si které vlivy jsou dlouhodobě kumulační, které ochlazovací a dělat průběžnou dlouhodobou bilanci ze všeho a dávat si přitom navíc pozor na trendovost i nové poznatky.
Radiačně aktivní plyny, které zvrat v trendu od maxima Milankovičových cyklů před 10tis let zřejmě způsobily budou dál působit, budou dál koncentrovanější a navíc mohou do hry vstoupit výrazné zpětnovazební prvky. Rovněž bude mít čím dál větší vliv právě i pokles oslunění v létě. To vše vyhodnocovat precizně je ale náročné a tak prostor pro polemiku určitě bude nadále už proto, že mohou zasáhnout i další nahodilé či obtížně předvídatelné vlivy.

Adi a Para, na svoju stránku http://www.dmc.fmph.uniba.sk/public_html/main9.html som vložil dva aktualizované články o trende globálnej a hemisférickej teploty podľa viacerých zdrojov, vrátane satelitných meraní: http://www.dmc.fmph.uniba.sk/public_htm ... MERANI.doc
a http://www.dmc.fmph.uniba.sk/public_htm ... DOM_11.doc
Je treba zdôrazniť najdôležitejší fakt - o klimatickom trende teploty vzduchu (aj o klimatickej zmene) hovoríme až vtedy, ak sa prejaví pri 30-ročných kĺzavých priemeroch. Je to z toho dôvodu, že klimatický systém je ovplyvňovaný celým radom krátkodobých faktorov a procesov, ktoré spôsobujú veľkú variabilitu aj v regionálnych a aj v globalnych priemeroch teploty vzduchu. Podľa odporúčania WMO sa až pri použití 30-ročných priemeroch podarí väčšinu týchto fluktuácií odfiltrovať.
Takže, zatiaľ žiadna panika a žiadne predčasné závery. 30-ročné kĺzavé priemery teploty vzduchu sa postupne zvyšujú a platí to najmä pre Arktídu a kontinenty na severnej pologuli, čo sa aj očakávalo.

Zdravím,

myslím, že toto i s diskusí níže - pod uvedeným článkem toto setsakramensky patří.

http://www.ceskapozice.cz/domov/ekologi ... a?page=0,1

http://www.ceskapozice.cz/zahranici/sve ... vce-netaji

Niekoľko poznámok k ľadovcom v Himalájach a inde na Zemi:
Človek ani nemusí mať podrobné informácie o atmosférických procesoch, aby sa dovtípil, že vo vyšších polohách Himalájí je priemerná ročná teplota hlboko pod bodom mrazu. Aj keby sa tam oteplilo o 5 °C v ročnom priemere, stále tam ešte bude padať prevažne len sneh. Horské ľadovce vznikajú veľkou väčšinou iba zo snehovej pokrývky (čiastočne sa v nich môže viazať aj vzdušná vlhkosť a tekuté zrážky). Keď je však vyššia teplota, tak je v atmosfére v stave nasýtenia (oblaky) viac vodnej pary a padá aj viac zrážok. Na 1 °C oteplenia pripadá preto zvýšenie úhrnov zrážok asi o 10%, čo platí pre celý rozsah teploty vzduchu v atmosfére od -80 do +40 °C. To je hlavný dôvod zväčšovania objemu ľadovcov v studených oblastiach (vrcholové polohy Grónska, vyššie polohy Antarktídy a vysoké hory v chladnom pásme) v dôsledku otepľovania atmosféry v posledných desaťročiach. Aj v Himalájach ale tiež klesá objem ľadovcov, no iba v nadmorskej výške pod 5000 alebo 5500 m n.m. Tam je bilancia akumulácie a topenia ľadocov záporná. Podobne je to aj v iných horských polohách na Zemi.

Mrkněte, jak se nám začalo raketově zlepšovat zalednění arktidy...
http://nsidc.org/data/seaice_index/imag ... series.png
To docela koukám jsem zvědavý, jaké bude letos maximum.

Pan Lapin, chapem co myslite, ale preco sa potom tvrdilo ze do cca r. 2050 alebo tak nejak zmiznu himalajske ladovce, ked aj keby sa oteplilo o 5 stupnov ako pisete,tak by skor pribudlo zrazok aj snehu a to co by sa roztopilo v nizsich polohach, tak by bolo v mensej al. vacsej miere dorovnane prirastkom ladu vo vyssich polohach

Obusek - myslim,ze tento narast nebude mat nejaky vplyv na tohorocne min. zaladnenia,kedze tento lad je urcite tenky a nachylny na teplo a hlavne takyto tenky lad dokazu morske prudy lahsie transportovat do teplejsich vod,kde sa to roztopi. Az na konci leta sa ukaze,aky kvalitny je lad tuto zimu.
Ja si myslim,ze opat dosiahneme nizky rozsah zaladnenie v septembri.

Zolo50, už som sa ku kauze Himalájskych ľadovcov vyjadroval. Problémom je to, že IPCC správu z roku 2007 zostavovali okrem klimatológov (boli v menšine) aj hydrológovia, vodohospodári, glaciológovia, poľnohospodári lesníci, biológovia a rad ďalších odborníkov. Na takmer 4000 stranách sa nachádza obrovské množstvo faktov a žiaľ, v niektorých prípadoch došlo pri konečnej úprave textov k nešťastnému skracovaniu odstavcov a tak ojedinele aj k skomoleniu tvrdení. Takých prípadov sa našlo doteraz tuším 5. Bol som posudzovateľom asi 1000 strán zo správ IPCC 2007, v tých častiach sa nenašla žiadna chyba (mal som aj trochu šťastia).
Okolo 20 Himalájskych ľadovcov sledovali glaciológovia dlhé roky. Išlo prevažne o ľadovce v nadmorskej výške asi 5000-6000 m, teda najmä o dolnú časť ľadovcových splazov. Čiastočné zmiznutie ľadovcom v tejto nadmorskej výške do roku 2035 je celkom možné, vo väčšej výške určite nie a veľmi prevdepodobne tam nezmiznú ani do roku 2100 (aj keby sa oteplilo o 5 °C). Také oteplenie by iba posunulo dolnú hranicu ľadovcových splazov o 1000 m vyššie. To sa dá ľahko dokázať a aj naštudovať v publikáciách glaciológov. Samozrejme, ako som už spomínal vyššie, niektoré ľadovce môžu kvôli rastu snehových zrážok napriek otepľovaniu aj zmohutnieť.

Pan Lapin, dakujem za vysvetlenie, pekny den vsetkym

K zaľadneniu Arktídy.

Ten obrázok znázorňue rozsah (extent) plávajúceho ľadu v Arktíde a sú to oblasti, kde je najmenej 15% plávajúceho ľadu. Ak sa vytvorí v Arktíde taká meteorologická situácia, že rozbité kusy ľadu rozfúka na otvorené more, tak sa rozsah v tom grafe môže rýchlo zväčšiť. Práve začiatkom marca rozsah ľadu každý rok pomerne značne kolíše vďaka tomu, čo som napísal. Vidíme to napríklad tu:


Podrobná analýza je tu: