Převažuje při změně klimatu (GO...?) člověk nebo příroda?

Klima se vymyká kontrole? Od kdy lidstvo kontroluje svoje klima? To bylo pouze zbožné přání soudruhů z dob minulých o ovládnutí větru a deště.

Ako je známe, klímu Zeme kontrolujú (riadia) prirodzené mechanizmy (faktory). Medzi najdôležitejšie patrí pomerne stabilné slnečné žiarenia (kolíše len o 0,1% v posledných desaťročiach), pomerne stabilná je aj dráha Zeme okolo Slnka a sklon zemskej osi, ďalej je to oceán (má veľkú tepelnú kapacitu a pomerne stabilné morské prúdenie) a polárne zaľadnenie (má stabilné albedo a malé zmeny plochy a objemu ľadovcov). Všetky tieto faktory účinne tlmia náhodné výkyvy globálnej klímy.
Uvedené stabilizujúce faktory sa príliš nezmenia ani v budúcnosti (niekoľko desaťročí určite), je tu ale isté riziko. Ak sa zmení plocha a objem polárneho zaľadnenia, tak sa zmení (zväčší) plocha oceánov a morí a môže sa zmeniť aj morské prúdenie.
Úloha človeka pri topení polárnych ľadovcov je zrejmá - znečistenie ľadovcov poletavým prachom a inými aerosólmi mení jeho albedo (rýchlejšie sa tým topia), zosilnením skleníkového efektu atmosféry rastie globálna teplota a teplota v Arktíde ešte viac.
Takže, nebol by som si celkom istý, že už iba prirodzené faktory kontrolujú klímu Zeme. Človek ju síce kontrolovať nevie (a asi ani nechce), no môže uvedený prirodzený mechanizmus kontroly globálnej klímy do určitej miery "pokaziť". Je to ale jedno, že či to robí vedome alebo nechtiac.

Kdysi tady (myslím že tady) proběhla diskuze o spolehlivosti údajů z meteostanic v USA. a . Argumentem p.Lapina a Greena bylo, že nevhodné stanice jsou vyřazeny. A nyní čteme, že se čeká na údaje ze 3000 stanic. No, pokud 89% stanic v USA je vyřazeno, pak tam zbývá nějakých 120 spolehlivých. Mohli bychom vědět, kde po Zemi mimo USA je těch zbývajících 2880 spolehlivých stanic ? Nebo ty řeči o vyřazování nevhodných jsou jen klamavým manévrem a Watts skutečně prohlíží jen ty používané (proč by taky kontroloval vyřazené, že jo) a celé globální oteplení je skutečně způsobeno "chybami měřících stanic většími jak 2°C" , které se dodatečně vhodně nastavenými pišvejcovými konstantami přepočítávají ? ( No, letos možná zveřejní kompletní výsledky, pokud to podle plánu do podzimu 2009 stihnul...)

Papilio, čo to tu preboha plácaš za "kraviny"! Meteorológovia vedia celkom spoľahlivo určiť, že ktoré stanice sú kvalitné a ktoré nie. V USA môže robiť meteorologické pozorovania hocikto, dajme tomu pred hypermarketom alebo na nádvorí nejakej reštaurácie. To, že to dá na web ako časový rad údajov a niekto to považuje za meteorologické merania ešte nič neznamená. Vidieť, že z meteorológie vieš tak absolútne "h....". Klimatologicky sú použiteľné iba tie merania, ktoré riadi Meteorologická služba USA, ktoré sa pravidelne overujú a ktoré akceptuje aj Svetová meteorologická organizácia.
Prepáčte mi ostatní diskutujúci tento tón, ale už ma tento anonymny "debilko" fakt štve. Píše tu spústu elementárnych nezmyslov, čo musí každého meteorológa poriadne nasrdiť.

Preto tam aj tie teploty reálne odpovedajú mestu a nie ako keby tam to mesto nebolo. Čiže ak by tam namerali za horúceho letného dňa +40°C, bez mesta by to kľudne mohlo byť +37°C, neviem nevidel som to tak ešte naživo.
Podobne je to aj v našom meste. Máme tu stanicu SHMÚ, ktorá je cca. 20m od rozpálených betónovo-asfaltových garáži, človek sa potom nečuduje, že sú tam jedny z najvyšších teplôt na Slovensku, niektoré dni aj najvyššie. Podobne aj iné objekty, stromy atď.
A nie všetky mestá majú možnosť mať x staníc.

Inak páni, ElNiňo sa nám celkom slušne rozbieha, novembrové hodnoty SST (Sea Surface Tempereture) budú zrejme dosť vysoké a teda aj globál za november možno očakávať, že bude tiež hodne vysoko:



Arktída naopak zamŕza tak pomaly, že na túto ročnú dobu je v Arktíde najmenej plávajúceho ľadu od začiatku pozorovaní:
(V roku 2007 bol doterajší rekord na začiatok novembra a ten padol pred pár dňami)


Aj v Antarktíde sa to blíži k priemeru, zrejme vďaka nástupu ElNiňa:

ááá, kolovrátek green se rozjel, greene, a teď popiš, jak se zvětšuje objem ledovců ve zbytku antarktidy, o sněhové kalamitě v číně atd...
Vybrat účelová data umí green stejně jako mann- viz manova hokejka

oteplovači jsou banda podvodníků...

Vidím, Outside, že sa snažíš argumentovať ako meteorológ, určite si si niečo z meteorológie aj naštudoval. Uvedené stabilizujúce faktory som uviedol preto, že ich meteorológovia považujú ako veľmi dôležité, pričom z objektívnych meraní sa dá zistiť, že sa doteraz menili len veľmi pomaly v časovom horizonte jedného storočia. Ak sa nejaký faktor zmení tak málo za jedno storočie, že spôsobí iba zmenu globálnej teploty o 0,1 °C, ta to nie je podstatné, lebo taký jav ako ElNino dokáže zakývať s globálnou teplotou aj o 0,3 °C. Dokonca aj sopka Tambora, ktorá vybuchla na Jáve v roku 1815 (asi s naväčšou intenzitou za posledných 1000 rokov) spôsobila pokles teploty na severnej pologuli asi o 0,5 °C iba počas niekoľkých rokov (boli už vtedy celkom kvalitné merania asi na 100 staniciach). Zmena globálnej teploty o viac ako 1 °C za jedno storočie bola určite v minulosti veľmi vzácna (ak vynecháme koniec ľadovej doby a pád malej planétky na Zem). Morské prúdy nie sú stabilné, to máš pravdu, no uvedené stabilizujúce faktory ich vždy po odchýlení vracajú do akejsi priemernej polohy.
Druhý problém, reprezentatívnosť meteorologických meraní, je veľmi závažný. V podstate môžeme meteorologickú budku umiestniť kdekoľvek, ak vieme, že to bude reprezentovať určité prostredie, ktoré nás zaujíma (mesto, les, ostrov na jazere, štít v horách, otvorenú poľnohospodársku krajinu...). Dôležité je ale to, aby sme merali v tejto meteorologickej búdke tak, aby sa nemenili ani podmienky v okolí a ani metodika meraní počas dlhého obdobia. Ak z takýchto meraní vypočítame normál za obdobie 1961-1990, tak budú potom odchýlky od tohoto normálu pre nasledujúce roky prakticky rovnaké vo všetkých lokalitách v jednom regióne, bez ohľadu na to, že kde je stanica umiestnená. Máme také skúsenosti, že aj stanice v centre miest majú odchýlky od normálu približne rovnaké ako stanice na vidieku, ak sa mesto príliš nerozrástlo o nové betónové a asfaltové plochy. Len na Slovensku takto každý mesiac testujeme všetkých 100 klimatických staníc a robí sa to tak aj v zahraničí. Pravda je ale aj taká, že pri významnejšom preložení stanice, alebo ak sa značne zmenili podmienky v okolí stanice, tak sú odchýlky od normálu k ničomu.