Převažuje při změně klimatu (GO...?) člověk nebo příroda?

Para, permafrost sa bude roztápať postupne aspoň 200 rokov, no je isté, že ak dosiahne do roku 2100 oteplenie severnej Ázie 5 až 10 °C, tak v niektorých rokoch bude vyššia emisia CO2 a CH4 spod permafrostu a spod šelfu pokrytého ľadovcami ako priamo zo spaľovania fosílneho uhlíka a z únikov metánu v súvislosti s ľudskou činnosťou.

Green, ako som už viackrát písal aj na tomto fóre, absencia niekoľkých 11-ročných solárnych cyklov nikdy v minulosti neznamenala výraznejší pokles globálnej teploty. Oceán má obrovskú tepelnú kapacitu a trvá niekoľko storočí, kým výraznejšie poklesne globálna teplota vplyvom mierneho zoslabenia slnečného žiarenia (o 0,1-0,2%). Navyše, teraz je aj v čase 11-ročného minima slnečné žiarenie pomerne silné. V stredoveku sa vyskytli celkom 4 zoslabenia slnečnej aktivity a až pri štvrtom (Maunderovo 1645-1715) sa výraznejšie prejavila tzv. Malá doba ľadová: http://en.wikipedia.org/wiki/Solar_variation. Podobne to bude zrejme aj teraz, možno zažijeme o pár rokov obdobu Oortovho minima (1040-1080), čo by globálnu teplotu mohlo znížiť tak o 0,2-0,4 °C, no keďže zrejme bude pokračovať zosilňovanie skleníkoveho efektu atmosféry, tak sa to prejaví iba zmiernením globálneho otepľovania (dajme tomu z 2,5 °C tak nanajvýš na 2,0 °C do roku 2100).
Pokiaľ ide o redukciu emisie fosílneho uhlíka a metánu do atmosféry, tak svetoví lídri si uvedomujú možné riziko, no "košeľa je bližšia ako kabát" a v Kodani sa zrejme príjme nejaký kompromis bez sankcií za jeho nedodržiavanie. Ľudia skôr myslia na to, čo bude o 5 rokov a nie na to čo bude o 50 rokov (a voľby sú každých 4-5 rokov). Západná a severná Európa je z toho nervózna, lebo možný (nie istý) kolaps Golfského prúdu by tieto krajiny dostal do nezávideniahodnej situácie možno už o 50-100 rokov.

takze pan Lapin pripustate,ze nasledujuce slnecne cykly mozu byt slabe?
ale pokial som si zistil,tak to Oortovho minimum nebolo az natolko vyrazne ako trebars Maunderovo,ci Daltonov minimum.Existuje nejaky predpoklad,ze keby,cisto hypoteticky, nastalo jedno alebo druhe minimum,o kolko by to mohlo znizit globalne teploty v nasledujucich desatrociach?

prof. Lapin to spomínal v poslednom príspevku. Uviedol, že prípadné slnečné minimum môže znížiť teplotu max. o 0,5st. Takže z oteplenia o 2,5st. bude maximálne oteplenie o 2st..(Teda ak som to správne pochopil)

Pircuk, zoslabenia slnečnej aktivity sa vyskytovali v minulosti, takže sa budú určite vyskytovať aj v budúcnosti. Ani 11-ročný cyklus nie je celkom pravidelný. Teraz má Slnko už dosť dlho vysoký výkon, takže ak načas trochu zoslabne, tak to bude určite v norme. Nikto ale nemôže odhadnúť, že aké bude najbližšie zoslabenie, kedy začne a koľko bude trvať. Ak by sme mohli použiť analógiu z 11. storočia, tak by podobne ako Oortovo minimum nemalo byť príliš výrazné. Opakujem, vždy pôjde iba o zmenšenie prichádzajúceho žiarenia do 0,2% z terajšej hustoty toku na hornej hranici atmosféry, čo je okolo 1366 W/m2 na kolmú plochu (to by sa teda zmenšilo tak nanajvýš o 2,5 W/m2). Skôr si ale myslím, že reálnejšie je zoslabenie najbližšieho minima iba o 1 W/m2, teda v priemere na 1365 W/m2. To by spôsobilo iba nepatrné globálne ochladenie (asi o 0,2-0,3 °C) v dlhodobom priemere.

http://zpravy.idnes.cz/doba-ledova-pris ... datech_abr jeden nový článek:) i když na mě příliš krátký..jestli někdo mužete sehnat nějaký originál té zprávy? díky..

Kapr, ten článok na iDNES je, ako obvykle, zavádzajúci. Tak predovšetkým, posledná ľadová doba Wurm začala nie pred 13 tisíc ale pred 120 tisíc rokmi. Typickou vlastnosťou pleistocénnych ľadových dôb bolo narastanie pevninských ľadovcov s hlavnými stredmi akumulácie ľadovcov v Škandinávskych horách, na Labradore a v Grónsku. Pretože pevninský ľadovec vzniká z napadaného snehu, pribúda veľmi pomaly a jednotlivé jednoročné vrstvy sú po niekoľkých rokoch hrubé iba niekoľko milimetrov až zopár centimetrov. V skutočnosti teda trvá najmenej 10 tisíc rokov, kým sa takáto ľadová doba začína prejavovať výraznejším postupom ľadovcových splazov do širokého okolia. Polovicu objemu pevninského ľadovca nadobudol glaciál Wurm asi až po 30-40 tisíc rokoch.
Iným problémom je kolaps Golfského prúdu, ten môže naozaj nastať za pol roka. Je to tak, že po náhlom vyliatí veľkého objemu sladkej a studenej vody na povrch severného Atlantiku sa táto voda nestačí premiešať so slanou a teplou vodou pod ňou. Golfský prúd odnesie túto sladkú vodu severnejšie do priestoru Nórského mora, kde sladká voda v nasledujúcej zime zamrzne a nasleduje odklonenie Golfského prúdu na južnejšiu dráhu. To ale môže nastať len za určitých špecifických podmienok, čo teraz nehrozí. Teraz hrozí to, že postupné zosilnenie Labradorského prúdu so stále menej slanou vodou bude postupne odtláčať Golfský prúd na južnejšiu dráhu a severný Atlantik sa zaplaví na povrchu máloslanou studenou vodou pôvodom z Labradorského prúdu.

Milan Lapin
píšete o náhlém vylití studené sladké vody..je to nějak spočítané? a kolik této vody odtává z ledovců ted? a co si myslíte o údajném uplném přepolovaní Země 2012? to je fakt, možné, že se tak uplně promění klima na kontinentech? a sou už nějaké poznatky o nějakém odklánění golfského proudu? zprávy na idnes a novinkách (kde se ta zpráva, i když trochu obsáhlejší objvila taky) beru spíš jako senzace, spíš to beru ve stylu, na všem trochu pravdy, ale člověk tam zjistí tak jednu informaci navíc obecnou, no nevím neumím si představit, kdyby k tomu mělo dojít.

Zajímavý postřeh s diskuze na idnesu od jednoho přispívajícího.."Tak to abych si rychle koupil nějaký bejvák
někde v trópech dokud ještě nejsou předražené. Až se tam bude chtít stěhovat celá Evropa tak budou ceny tak našponované že už na to mít nebudu". Pro odlehčení..)

Kapr, je to tak, množstvo "sladkej" vody, ktoré sa každý rok vytvorí v celej Arktíde a ktoré tak zásobuje studený Labradorský a Beringov prúd sa dosť starostlivo sleduje a študuje v posledných rokoch. Na konci poslednej ľadovej doby, zhruba pred 15 až 8 tisíc rokmi sa topil pevninský ľadovec na severnej pologuli. V tej súvislosti vznikli v priestore dnešného Baltického mora a dnešných Veľkých jazier na pomezí USA a Kanady obrovské jazerá studenej vody z roztopených ľadovcov. Tie sa pomerne náhle občas vyliali do severného Atlantiku. Spôsobili jednak zvýšenie hladiny svetového oceánu o niekoľko metrov, no vždy aj kolaps oceánickej cirkulácie v Atlantiku s následným ochladením v severozápadnej Európe. Sú o tom veľmi presvedčivé dôkazy v sedimentoch. Teraz k takémuto efektu nemôže dôjsť za tak krátku dobu. Bol by som celkom pokojný, hoci aj možný kolaps Golfského prúdu v priebehu niekoľkých desaťročí treba považovať za vážnu hrozbu.

Kluci, studujme klima na Zemi, ale to je tak vše, co s tím můžeme udělat, předpovídat jej je jako věštit z křišťálové koule.
Klima a život na Zemi ovlivňuje:
1. Let SS mléčnou dráhou+ výbuchy supernov
2. Meteority a planetky
3. Oběh Země okolo Slunce
4. Sklon zemské osy
5. Slunce- magnetismus+ svit
6. Planety a Měsíc
7. Kosmické záření
8. Vulkány a sopečná činnost na Zemi
9. Mořské proudy
10. Všechny plyny v atmosfeře, nejvíce H2O

Zapoměl jsem na něco?

Dobre si začal, PetrPetr, ešte tam dopíš relatívny podiel vplyvov na klímu Zeme v %, spolu by to malo byť 100%. Čiže ku každému uvedenému faktoru napíš % tak ako si to ty predstavuješ. Inak to nemá veľký význam takýto zoznam uvádzať. Ďalším dôležitým údajom je premenlivosť uvádzaných faktorov. Vieme, že slnečné žiarenie je veľmi stabilné (zmeny iba na úrovni 0,1%), no sopečná činnosť veľmi nestabilná. Dráha Zeme okolo Slnka má veľký význam, no mení sa veľmi pomaly, rádovo desiatky tisíc rokov. Skús pouvažovať.