Převažuje při změně klimatu (GO...?) člověk nebo příroda?

Epizóda Zem Snehová guľa

snowball.gif (40.7 KiB) Zobrazeno 2981 krát

Počas vývoja našej planéty sa vyskytli obdobia zaľadnenia. Aj súčasnú etapu môžeme nazvať zaľadnením, pretože Antarktída a Grónsko sú pokryté hrubou vrstvou ľadu. Kým to súčasné zaľadnenie je iba čiastočné, v dávnejšej minulosti bola pravdepodobne skoro celá Zem pokrytá snehom a ľadom. Týmito obdobiami sa zaoberá hypotéza: Zem - Snehová guľa.

Globálne zaľadnenia

Na predošlom obrázku vidíme lokálne a globálne zaľadnenia počas geologickej histórie Zeme a tiež vývoj koncentrácie kyslíka. Nás budú zaujímať dve globálne zaľadnenia, ktoré sa vyskytli v období zvanom Kryogén v epochách Marinoam (pred 640 až 660 mil. rokmi) a Sturtian (pred 700 až 730 mil. rokmi) . Nebudme sa teraz zaobereť príčinami vzniku týchto zaľadnení. Iba stručne uvediem, že príčinou týchto zaľadnení bolo sústredenie kontinentov okolo južného pólu, pomerne nízky skleníkový efekt, slabšia intenzita slnečného žiarenia ako v súčasnosti a pozitívna spätná väzba ľad-albedo.
Budem sa zaoberať otázkou, čo ukončilo tieto globálne zaľadnenia.
V Namíbii sa v púšti nachádzajú karbonátové vrstvy, ktorých analýzou sa zaoberali vedci. Výskum týchto vrstiev potvrdil, že v tejto oblasti došlo počas kryogénu k masívnemu zaľadneniu. Poukazujú na to jednak izotopové analýzy, ale aj štruktúra vrstiev.

Karbonátové vrstvy v Namíbii

Vo vrstvách zodpovedajúcich globálnemu zaľadneniu sa našli stopy po činnosti ľadovcov.
Najpravdepodobnejšia hypotéza vysvetľujúca ukončenie globálneho zaľadnenia je nasledovná:
Pri globálnom zaľadnení sa spomalili procesy zvetrávania, ktoré v mierkach miliónov rokov dokážu udržiavať rovnováhu skleníkového efektu v atmosfére. Proces odbúravania CO2 z atmosféry sa tak prakticky zastavil, zatiaľ čo sopečná činnosť ďalej generovala do atmosféry CO2 tak, ako aj predtým. Výsledkom bolo, že sa počas miliónov rokov postupne nazhromaždili v atmosfére skleníkové plyny (hlavne CO2) čo spôsobilo extrémny skleníkový efekt. Pôsobením tohto extrémneho skleníkového efektu a spätnej väzby ľad-albedo sa potom už pomerne rýchlo Zem vymanila z ľadového zovretia. Ako uvádzajú vedecké štúdie, na konci globálnych ľadových dôb bola koncentrácia CO2 333 násobne vyššia, ako je dnes a činila asi 100 tisíc ppmv, čo je asi 10% objemu atmosféry.

To byly velmi převratné děje - tady je o tom co to asi udělalo s mikroorganismama: http://www.ceskatelevize.cz/program/208 ... koule.html

Odchýlky priemernej mesačnej teploty od normálu boli na Slovensku v júli 2009 v rozsahu od +1,4°C do + 3,6°C. Priemerná odchýlka + 2,1°C. Normál : 1961-1990.
V júli je normál 1961-1990 približne o 0,2 °C vyšší ako v období 1951-1980! Priemerná odchýlka je vypočítaná ako vážený priemer z odchýlok 16 kvalitnejších staníc na Slovensku.


V Hurbanove bola v júli 2009 odchýlka od normálu 1951-1980 +2,3°C. V Hurbanove už 19 mesiacov za sebou neklesla mesačná odchýlka od normálu pod dlhodobý priemer z rokov 1951-1980. Naposledy sa tak stalo v decembri 2007.

Bohužiaľ mojich nie, pritom som p.Faškovi poslal svoje údaje. Mal som odchýlku 2,2°C, no aj tak som bol zaradený nad 2,6°C a priemer 17,1-18,0°C, pritom som mal 16,4°C. Som zvedavý za zrážky. Green, načo sa tu stále oháňaš Hurbanovom? Choď sa najprv pozrieť, kde stojí búdka a potom sa nečuduj, že je tam stále nadpriemer. Ja som mal tento rok 4 mesiace podpriemerné a?

Výstavba pokračuje nepretržite v každom meste, čím sa zosiluje efekt teplotného ostrova či už o 0,1°C, o 1°C alebo viac. Čo som si potvrdil priamo na meteorologickej stanici v Žiari nad Hronom, pričom sa nič nemení v blízkosti 40m. Na Slovensku je x staníc, ktoré sú proti kritériám WMO, prevažne dobrovoľnícke. Dovolím si povedať, že ani Hurbanovo sa nemá čím chváliť, napr. až príliš vysokých stromovým porastom v blízkosti. Ja som si spravil na stanici jeden pokus. V každom ročnom období som umiestil jeden teplomer 5m od lesa, jeden 30m od lesa, jeden k chate, ďalší do najvýraznejšej priehlbiny 30m od lesa, jeden nad ornú pôdu bez porastu 60m(10m od stanice) od lesa a jeden ostal v búdke ako porovnávací. Na všetkých teplomeroch som sledoval priemernú teplotu, maximum a minimum a to niekoľko rozličných dní. V zime sa priemernej teplote v búdke najviac priblížil teplomer nad ornou pôdou,+0,3°C , všade bola snehová pokrývka. Najďalej od priemeru v búdke bol teplomer pri chate a to až o +5°C. Chladnejšie bolo 5m od lesa, -1,6°C a v dolinke -1,6°C, 30m od lesa -0,9°C. Maximum sa najviac vzdialilo pri chate, o 4°C, orná pôda +0,4°C, 30m od lesa -0,7°C, v dolinke -0,5°C, 5m od lesa +0,2°C. Minimá boli ako v každom ročnom období najzáujmavejšie. V zime to skončilo takto: orná pôda -0,6°C, chata +3,9°C, dolinka -3,3°C 30m od lesa, 30m od lesa -3,0°C a 5m od lesa -1,8°C. Jar už nabehla na iný scenár. Meralo sa už bez snehu nad vyschnutou krajinou, bez zelene. Priemer nad ornou pôdou +1,4°C, chata +2,3°C, dolinka -0,4°C, 30m od lesa -0,3°C, 5m od lesa -0,8°C. Maximá, orná pôda +1,2°C, chata +3,8°C, dolinka 0,0°C, 30m od lesa 0,0°C a 5m od lesa -0,3°C. Minimá, orná pôda -0,1°C, chata +3,1°C, dolinka -2,7°C, 30m od lesa -2,4°C a 5m od lesa -1,6°C. Leto pokračovalo v zaujímavom vývoji. Priemer, orná pôda +2,1°C, chata +2,3°C, dolinka -1,2°C, 30m od lesa -1,5°C, 5m od lesa -1,0°C. Maximá, orná pôda +2,9°C, chata +5,3°C, dolinka -0,6°C, 30m od lesa -0,7°C, 5m od lesa -1,7°C. Minimá, orná pôda +0,1°C, chata +1,5°C, dolinka -2,9°C, 30m od lesa -3,0°C, 5m od lesa -2,0°C. Jeseň zavŕšila moje prekvapenie. Priemer, orná pôda +0,2°C, chata +2,3°C, dolinka -3,8°C, 30m od lesa -3,4°C, 5m od lesa -4,1°C. Maximá, orná pôda -0,2°C, chata +2,9°C, dolinka -1,2°C, 30m od lesa -1,0°C, 5m od lesa -2,4°C. Minimá, orná pôda -0,7°C, chata +1,3°C, dolinka -3,1°C, 30m od lesa -2,7°C a 5m od lesa -2,0°C. Všetky teploty sú porovnávané s teplotou v búdke podľa kritérií. Zo štatistiky nám vyplýva, že najteplejšie počas celého roka je pri chate, ktorá dosiahla najvyššie maximá aj najvyššie minimá. Najnižšie maximá sú zaznamenávané 5m od lesa, no minimá práve 30m od lesa v dolinke a potom 30m od lesa na rovnom povrchu. Orná pôda sa počas sneh. pokrývky správa ako búdka, no po rozpustení sa výrazne znižuje albedo a tým sa zvyšuje aj prehrievanie a teplota. Vyplýva nám, že les sa správa ako „chladnička“, ale iba v určitej vzdialenosti. Všetky merania boli robené na SV expozícií a 2m nad zemou, bez priameho slnečného žiarenia alebo iného tepelného zdroju. Pokus bol pri smrekovom lese, takže neviem vplyv listnatých stromov. Veľmi by ma zaujímali podobné pokusy mestách.

já myslím že outside trefil kosu na kámen, nikdy jsem o tom takhle neuvažoval ale má pravdu. Další věc stanice může být v parku uprostřed města a okolo ní nemusí být žádné budovy ale to městské mikroklima tam bude furt. Je to jako kdyby umístili meteo stanici do Central parku v New Yorku a určitě by tam byla vyšší teplota než v roce 1900 i když kolem 200m v okolí stanice by nebyl žádný dům.

Jinak počasí se chová nějak divně podle CO2 modelu.Greene nedávno jsi psal že plovoucíled bude letos někde mezi rokem 2007a 2008 ale jak se zdá tak se zdá tak se ani zdaleka nepřiblíží k roku 2008. Další věc jsou tropické bouře v Atlantiku 5.8 a furt nic a vrchol sezony je už za měsíc.Pokud se nepletu tak takhle klidný Atlantik nebyl minimálně 25 let.

P. Lapin, samozrejme v blízkosti nemusia byť žiadne zmeny, ale dovolím si tvrdiť, čím sa zväčšuje plocha prehrievania v okolí meteostanice, nie len blízkom, tak sa mení aj konečná teplota v parku. Pokiaľ viem, tak stanica by mala byť vzdialená od prekážok 3x ich výšku. Keď som videl foto z Hurbanova, tak mi to tak neprišlo. Umiestnenie stanice od prekážok je veľmi dôležité, tak isto aj podklad a stanica by mala reprezentovať okolie, preto som proti mestským staniciam. Pozor, ja sa nesnažím spochybniť to, že teploty sa oteplilo oproti minulosti, ale to, že merania na niektorých staniciach dokážu byť výrazne skreslené. Pozrite sa na to takto, keby že si ja posuniem stanicu od pôvodného miesta bližšie k lesu, dostanem celkový priemer za rok aj o 1°C nižší ako tam kde ju mám teraz, čo je sakramentsky veľký rozdiel alebo ak ju posuniem ďalej od lesa tak dostanem o 1°C vyšší priemer a to takýchto obrovských rozdieloch vie málo kto, o minimách a maximách ani nehovorím.

Outside,
čo sa týka odchýlok, v tomto má pán Lapin pravdu. V okolí stanice Hurbanovo sa od roku 1901 nič podstatného nezmenilo. Odchýlky od normálu 1951-1980 sú teda úplne v poriadku. Práve odchýlky sú dôležité pre stanovenie, či sa otepľuje a ako sa otepľuje. Cieľom nie je napríklad presne zmerať priemernú teplotu Slovenska (Zeme), ale zmerať relatívne zmeny, čiže odchýlky od normálu.

Iba v prípade, že sa okolie stanice v čase mení platí, že potom odchýlky nezodpovedajú celkom realite a sú skreslené. Ako už povedal pán Lapin, pre Hurbanovo to neplatí. Na to, aby sme vedeli určiť ako a o koľko sa otepľuje nie je dôležité to, kde je stanica umiestnená, ale ďaleko dôležitejšie je to, aby sa v okolí stanice nič podstatného nezmenilo. Preto sa často vyberajú do siete klimatologických staníc napríklad menšie letiská.

green

vidíš jak se ta křivka začíná pomalu narovnávat??? jasný ještě měsíc to půjde dolů ale díváš se na předpověd pro Arktidu? Už se tam vytváří bazén celodeních mrazů který roste celkem rychle.