Laser, nie si ty náhodou papilio? Pán Lapin, chcem sa opýtať, že čo si teda myslíte o aktuálnej situácií v Atlantiku.


Dovolím si Vás citovať zo začiatku augusta:
"Tento studený bazén sa sformoval postupne v priebehu júna a najmä júla, na druhej strane ale odčerpanie studenej vody z Arktídy znamenalo, že sa výrazne oteplilo more v celej Arktíde (pozrite animáciu na http://www.ncdc.noaa.gov/oa/climate/res ... lobal.html). Ak situácia potrvá dlhšie a naprúdi do stredu Atlantiku ďalšia studená voda, bude to znamenať predovšetkým rast teploty v Arktíde a zosilnenie Azorskej anticyklóny. To môže prechodne ochladiť západnú Európu. Treba ale pripomenúť, že ide iba o tenkú vrstvu vody na povrchu Atlantiku, ktorá sa rýchle premieša lenčo sa presunie cyklóna na iné miesto. K tomu zrejme dôjde okolo 15.VIII."

Teda je to záležitosť dlhšieho charakteru. Sú už nejaké prvé vyhliadky na zimu? P.Jurčovič hovoril o studenom novembri, čo vraj bude mať zlý vplyv na ostatné mesiace. Pričom v mojich záznamoch to nie je zákonitosť, že studený november=teplá zima.
IRI má predpoklad na priemernú zimu, na juhu Podunajskej slabo nadpriemernú:


Na mapke od NOAA je zreteľné, že sa nám mierne ochladzuje Nórske more a pomaly aj Stredozemné more, najviac sa mi to podobá na rok 2004 o takomto čase. Myslíte, že táto zima sa zaradí niekde medzi roky 03,04,05?

http://korzar.sme.sk/c/5014505/pod-tatr ... dinam.html

"Klimatológ Milan Lapin pripisuje takúto úrodu viacerým faktorom. Jedným z nich je zvýšená teplota vzduchu. "Kým od roku 1951 až do roku 1990 bola v Kežmarku priemerná júlová teplota 15,5 stupňa Celzia, za posledných devätnásť rokov vzrástla teplota v lete o 1,5 až 2 stupne. Táto oblasť sa dostala do úplne iného klimatického pásma. Odrazilo sa to na posune vegetačných pásiem," povedal Lapin.

V praxi to znamená, že rastliny, ktoré existovali v nižšej nadmorskej výške a južnejších oblastiach, sa sťahujú smerom do hornatejších častí Slovenska. "Počula som, že marhule pestujú aj na Orave. Myslím, že postupne to príde aj do hôr," povedala pani Helena."

To zas u nás na chate rastie to čo rástlo a iné ani za svet. Nikdy by sa tam neujali paradajky(aj tento rok skúšané), problém je stále so všetkými plodinami, všetko mrzne ak sa neprikryje. Tam si neviem ani predstaviť nejakú marhuľu alebo hrozno Zo stromov jedine jabĺka a slivky, a slivky sa podaria tak 1x za 3 roky, nakoľko mrznú, tak to bolo stále, aspoň, že tam sa nám to neposunulu

Outside, sledujem niekoľko centier s dlhodobou predpoveďou a robím si aj vlastné pre Slovensko. Dosť sa mi pozdáva napríklad http://www.cpc.ncep.noaa.gov/products/p ... T2mMon.gif , samozrejme, vždy je najspoľahlivejšia na najbližší mesiac, IRI sú tiež dobré, no treba im rozumieť. September bude dosť teplý, tak ako som predpokladal už koncom augusta. Tiež som očakával normálny október a november. No, uvidíme. Stredný Atlantik je zaujímavý svojim studeným bazénom, ale aj tak je svetový oceán v priemere pomerne teplý (jeden z najteplejších od začiatku systematických meraní). Ide teda iba o kompenzačnú anomáliu, ktorá sa vyrovná po zmene prúdenia. Ako môžete vidieť z dlhodobých predpovedí, očakávajú aj iné strediská nejaké ochladenie v západnej Európe v najbližšej zime. U nás ale vyzerá nasledujúca zima buď normálna alebo trochu nad normálom, zatiaľ je ešte priskoro na detaily predpovede.
Ešte k tomu letnému otepleniu - zvýšenie priemernej teploty o 2 °C znamená posun vegetačného pásma o 300 m nadmorskej výšky, čo je dosť, treba ale brať do úvahy aj slnečné žiarenie, ktorého je okolo Popradu skoro toľko ako na juhu Slovenska.

Predpoveď od NOAA je slušná, nakoľko december a február sa predpokladajú slabo pod, január znesiteľný do toto +1°C. K tým pásmám, je to možné. No ako človek, ktorý trávi takmer celý voľný čas na horách som si to všimol iba nepatrne, takže mi to nepríde až o 300m. Na chate pozorujem aj rastlinstvo a huby. Máme pobehané oblasti od 200-1000m n.m. po lesoch, zatiaľ sa teplomilným hubám do vyšších polôh nechce. Nie že by vadili porasty, teda huby listnatých lesoch sa v ihličnatých prakticky neukážu, ale ide o huby lúk a pasienkov, tam sme zmeny skutočne nespozorovali. Tak isto aj v poľnohospodárstve, uvidíme nasledujúce roky

Outside, spolupracujeme s ekosozológmi, botanikmi, zoológmi, lesníckymi, vodohospodárskymi a poľnohospodárskymi odbornikmi. Často sa zúčastňujem na ich konferenciách a seminároch. Ich závery sú jednoznačné - za 60 rokov pozorovaní zistili veľmi významný posun vegetačných pásiem, mnohopočetnú introdukciu nových biologických druhov z teplejších a suchších oblastí na Slovensko (od mikroorganizmov až po stavovce), zvýšenie rizika sucha takmer na celom Slovensku, najmä na juhu stredného Slovenska. Týchto odborníkov nie je možné obviňovať z alarmizmu, nemajú o to záujem. Niečo iné je subjektívny dojem a iné vedecká analýza založená na podrobných a systematických pozorovaniach.

Sú takéto správy niekde aj verejnosti prístupné? A prečo sa spomína všade práve juh stredného Slovenska ako najsuchšia oblasť? Búrkový priemer tejto oblasti(Lučenec) je rovnaký ako v napr. v Žiline, dokonca možno aj o pár čísel vyšší. A nekonvektívne zrážky sa tu taktiež dokážu vybúriť, najmä pri TN od juhu, myslím, že juh Podunajskej a Východoslovenskej je určite suchší, ale zas plný vôd.

Outside, juh stredného Slovenska a východ Podunajskej nižiny zaznamenal najväčší pokles zrážok (o vyše 10%) a pokles relatívnej vlhkosti vzduchu (o 5%), pri raste teploty vzduchu o 1,4 °C od roku 1901. Búrky veľa nepomôžu (väčšina vody pri lejakoch odtečie), chýbajú letné trvalé dažde. Výsledky spomenutých štúdií sú vo vedeckých časopisoch a zborníkoch z konferencií. Pre verejnosť a politikov máme Národné správy o klimatickej zmene http://www.dmc.fmph.uniba.sk/public_htm ... ava_sr.htm a http://www.dmc.fmph.uniba.sk/public_htm ... iky_06.htm

Děkuji a gratuluji Laserovi, že se tu objevil konečně někdo přemýšlivý ! Nevím sice, proč hned někdo tvrdí, že člověk zajímající se o mé názory jsem já, ale nechť - pak Lapin, Green, Para, a všichni ostatní je tatáž osoba... Vlastně tu diskutujem dva. Výborné. Vskutku další důkaz inteligence zastánců CO2 teorie. Greene, on se zeptal Laser docela jednoduše a jsem rád, že přemýšlí jako já. Už se na to sám ptám celou dobu, a odpověď žádná. Když se dusík ohřeje vedením na rovníku na nějakých 100°C, a postupně se tak ohřívá celá přízemní vrstva, jak se zbaví přijatého tepla ? Umí zářit IR záření, tudíž je taky skleníkový ? Přesouvá se nad Evropu, tam taky ohřívá, přestože povrch je chladnější... Jak se ohřátý dusík zbaví tepla tak, aby nezůstávalo v atmosféře ? To je základní otázka, kterou jste dosud nezodpověděl. A pokud mluvíme o adiabatických změnách teploty - na kopci vysokém 2km je jiné TSI než v nížině ? Pokud se na tomto kopci ohřeje dusík taky na 100°C, co udělá při nuceném sestupu do údolí o 2 km ? Prostě vaše zákony zachování energie v přítomnosti akumulace fungují jinak než podle TSI. Kdy už to pochopíte ?

Ale Greene, kde jste se učil fyziku ? Zákon zachování energie se týká izolované soustavy. A my se tu bavíme o úniku energie ze soustavy. Legrace, že ? Takže tu o zákonu zachování energie nevykládejte, dokud přesně nepředložíte propočet, kolik energie je v horninách, kolik v mořích, kolik v atmosféře, kolik ve spodních vodách, kolik za poslední stovky let Země energie obdržela a kolik za poslední stovky let vyzářila atd. A to vše ne v jednotkách intenzity záření, ale v absolutních, chcete-li, třeba v GJ na miliontou. Odpověď ve Vašich větách není. Teplo dusík získává vedením od povrchu, pak mírně stoupá nahoru. Ale Vy máte pocit, že ohřátý a teplejší vzduch v noci klesá a zase předává teplo povrchu ? Taky docela legrační představa, že ? Takže teplejší vzduch (dusíková atmosféra) dorazivší na pól klesá a ohřívá led ? A studený dusík od povrchu tedy v noci či na pólu stoupá nahoru? Nebo jak si to představujete ? Je to docela legrace, jak Vy, slovutný propagátor skleníkové teorie, nedokážete fyzikálně vysvětlit, jak se ochlazuje neskleníková atmosféra... Jediný způsob, jak by to mohla dělat, je při neschopnosti zářit pouze vedením či turbulencí. Odshora dolů. A to je jistě podporováno všemi známými fyzikálními zákonitostmi, že ?

Jo, Greene, a když je průměrná reálná teplota povrchu nižší než vypočtená průměrná teplota povrchu dle SB zákona, to je taky porušen zákon zachování energie ? Čím to asi je ?