Globální oteplování je novodobý fenomén naší Země. Existuje vůbec?
16. 09. 2009 19:20
IWAG, skutočne, za celú moju skoro 40-ročnú prax si nepamätám, že by tak dlho zotrvávalo nad stredným Atlantikom skoro rovnaké prúdenie atmosféry. Myslím si, že to je hlavnou príčinou spomínaného ochladenia oceánu, lebo priemerná teplota všetkých oceánov na severnej pologuli je vysoko nad dlhodobým priemerom (2. najvyššia v histórii meraní). Trochu molo prispieť aj masívne topenie ľadovcov v Grónsku a zvýšené úhrny tekutých zrážok v polárnych oblastiach. To mohlo prispieť k zosilneniu Labradorského prúdu. Zdá sa, že by sa už konečne mohlo zmeniť atmosférické prúdenie a uvidíme, že čo to spraví. Špekulácie zatiaľ nechajme bokom, treba to sledovať, v každom prípade ide o meteorologicky zaujímavý jav.
16. 09. 2009 19:45
ADI, letá v Hurbanove mám na webe:
http://www.dmc.fmph.uniba.sk/public_htm ... banovo.htm (druhý obrázok odhora), tu môžete vidieť, že od roku 1990 boli nepomerne teplejšie letá ako predtým. Podobne to bolo aj inde na Slovensku. Teplotu vody v oceánoch môžete sledovať priebežne na
http://www.osdpd.noaa.gov/ml/ocean/sst/anomaly.html
16. 09. 2009 19:55
Tak, NOAA zverejnil údaje za august a leto:
http://www.ncdc.noaa.gov/sotc/?report=g ... Get+ReportLeto bolo celkovo globálne 3. najteplejšie a oceány globálne 1. najteplejšie od roku 1880
August bol celkovo globálne 2. najteplejší a oceány globálne 1. najteplejšie od roku 1880
Po dvoch rokoch slabého Slnka a mesiac po skončení LaNiňa je to naozaj obdivuhodné, uvidíme, že ako to bude pokračovať počas ElNiňo (koncom tohoto roka a budúci rok) a ak sa náhodou zobudí Slnko.
16. 09. 2009 20:37
Zdravím,
Na vaše námitky mám v zásadě odpovědi dvě.
Jedna je, že se změnil vodní režim krajiny, což vede k suchu a tím vyšším teplotám - o tom jsem již psal minule - nakolik se na tom podílí člověk svou zemědělskou (monokultury,zavlažování - viz Aralské jezero, hnojiva apod) i průmyslovou činností (městské ostrovy, prašný areosol, polutanty) a v jaké míře přírodní vlivy (přirozené oscilace, výkyvy sluneční aktivity) je otázkou. Pravda je, že 90-tá léta byla opravdu teplá, stejně jako závěr let 80-tých.
A za druhé slunce je nízko v podstatě dva roky, což je příliš krátko na to, aby se dané změny k ochlazení dokázaly nějakým výrazným způsobem projevit. Krom toho ledu přibývá, tedy je zřejmé, že tento trend může pokračovat i vlétech následujících) Předpovědi sluneční aktivity tomu nasvědčují.
Pakliže tyto výstupy jsou správné, projeví se viditelněji opravdu za dva, tři roky, letošní zimu nepočítám, byť slyším z více stran, že by mohla být dobrá, tedy chladnější se sněhem. On to může být meteorologický výkyv, který zatím nemusí znamenat vůbec nic (jinde může být naopak teplo) - anebo naopak předzvěst věci příštích. Ostatně mé predikce ohledně zimy se mohou ukázat jako zcela zcestné.
Zatím
17. 09. 2009 08:11
Adi,
čo sa týka Arktického ľadu, je prirodzené, že po rekorde v roku 2007, ktorý bol bezprecedentný nastáva nárast mesačných priemerov plochy ľadu. Zo štatistického pohľadu ťažko by po takom výraznom rekorde nasledoval ďalší rekord, takže nárast v roku 2008 oproti roku 2007 sa dal očakávať.
V roku 2009 som ja osobne predpovedal už v marci, že rok 2009 bude niekde medzi rokom 2007 a 2008, alebo rovný roku 2008, čo mi nevyšlo. Predpovedať tak dlho dopredu je v podstate lotéria, takže to neberiem ako tragédiu. Modelom, ktoré predpovedali to isté, čo ja , ale v júli 2009 to tiež nevyšlo. Vývoj zaľadnenia závisí aj od vývoja počasia v Arktíde a to sa dlhodobo predpovedať nedá. Stále je však plocha ľadu tretia najnižšia od roku 1979.
Ak si ale pozrieš graf augustových priemerov plochy Arktického ľadu tak vidno, že nárast v roku 2009 oproti roku 2008 už nie je taký výrazný. A zaďalšie, na tom grafe nenájdeš od roku 1979 situáciu, žeby augustové priemery rástli viac ako 2 roky po sebe (v septembri to bude detto). Z tohto štatistického zistenia by sme mohli dedukovať, že v roku 2010 by už mali mesačné augustové a septembrové priemery oproti roku 2009 klesnúť (situácia v septembri bude podobná situácii z augusta, treba si počkať na septembrový graf).
17. 09. 2009 11:17
Ahoj
Nevím Greene, někde jsem tady četl tvrzení, že led do deseti let zmizí na severní polokouli, co do deseti let, do roku 2012, 2015, 2025 .... minimálně v létě. Teď to tak nevypadá, Bohudík.
Něco málo pro odlehčení diskuse
http://afrika.transtrabant.cz/male-auto/http://www.transtrabant.cz/male-auto/http://www.trabant.cz/ - tam jsou opravdu ukázkové kousky
Obdivuji tyto malé a houževnaté vozy s obrovským kufrem (v provedení kombi)
Byl jsem hrdým vlastníkem dvou limuzínek po dobu 6 let.
Nedám na ty takzvaně neekologické bakeliťáky dopustit
Nyní mám opět malé autíčko a to matízka, nicméně má malý kufr, nekazí se (není sranda) a není to trabant
zatím
17. 09. 2009 12:28
Ahojky,
Ono toho byly plné noviny ... i internet - arktický led zmizne do roku 2020 (např), tvrdí vědci - takové přibližně palcové titulky, a ono nic, ledu přibývá, tudíž navzdory GO se někde tam na severu ... ochlazuje, navzdory teplým mořím ... ledu je více.
teď to posouváš do bezpečné vzdálenosti roku 2080, ono, nevím jak ty, já určitě zde na světě nebudu abych tě mohl usvědčit z mylné predikce
Já vím, že je ho méně, než v roce 1979, netvrdím, že je ho více, ani jsem nikdy neříkal, že se za uvedené období ochlazovalo. Jenom naznačuji, že situace se mění, resp. může změnit.
Když už ten led přibývá, hned vyrukuješ z tím, že ho přibývá jaxi málo. V roce 2007 bys určitě tvrdil, že do pár let je s ledem ámen. Ach jo, co s tebou.
Nic, jsem v "lazy módu" , navíc mám nějakou práci, měj se hezky
Ada
17. 09. 2009 12:42
Ja, keď si prečítam v nejakých novinách senzačnú informáciu o extréme počasia alebo o extréme klimatickej zmeny, tak sa môžem s kýmkoľvek staviť, že to bude z 95% nezmysel alebo zveličená dezinformácia. Takže, Adi, novinové správy o extrémoch klimatických zmien netreba brať vážne. Máme na to rad serióznych časopisov a webových stránok významných odborných inštitúcií.
17. 09. 2009 13:20
no ale ved v minulosti isto tiez kolisala plocha zaladnenie,ze.Su nejake vierohodne zaznamy,ako to vyzera pre tym rokom 1979,ked tu stale spominate,ze tohto roku je plocha plavajuceho ladu zatial 3.najmensia od roku 1979.Predtym asi neboli tie zaznamy take presne.
Ja tym katastrofickym predpovediam neverim,ze sa lad na pole v lete uplne roztopi.
uverim,az ked to uvidim,ale tiez si myslim,ze to vo svojom zivote neuvidim
17. 09. 2009 16:19
ADI, samozrejme, človek ovplyvňuje klimatické pomery všetkými svojimi aktivitami. Dôležitá je ale váha. Odlesnenie v miernych šírkach bol závažný zásah, no priame merania potvrdzujú, že dobre udržiavaná poľnohospodárska krajina má podobné parametre radiačnej, energetickej a hydrologickej bilancie ako pôvodný zmiešaný les. Čiže tam by som až taký veľký vplyv nevidel. Horšie je to so stepnými a lesostepnými oblasťami, kde sa aj zavlažuje a vzniká erózia, no a najhoršie je to s tropickými dažďovými pralesmi. Urbanizované plochy predstavujú veľmi vážny zásah, no našťastie ich je len čosi medzi 1% až 3% celkovej plochy krajiny aj v najviac zaľudnených oblasťach (vrátane komunikácií).
Vážnym zásahom je aj znečistenie prostredia, merania ale potvrdzujú, že sa tu niektoré vplyy na klimatický systém rušia, lebo pôsobia proti sebe (aerosóly ochladzujú, lebo odrážajú slnečné žiarenie, no zároveň otepľujú, lebo znižujú albedo snehu atď.). Zmena skleníkového efektu atmosféry je doteraz najväčší zásah do prírodných procesov, aký sa človeku podaril v celej histórii (v atmosfére je vyše 200 miliárd ton fosílneho uhlíka (38% rastu) iba našou zásluhou a ďalších takmer 200 miliárd ton je v oceánoch, tam je to ale relatívny podiel celkom malý, hoci spôsobuje merateľný rast acidity). Metánu sme do atmosféry dostali ešte relatívne viac (rast o vyše 150%). S tým može konkurovať len deštrukcia stratosférickej ozónosféry, v Antarktickej oblasti (28 mil km2) sa nám ho podarilo zredukovať na polovicu.
17. 09. 2009 16:26
ADI, ešte k zotrvačnosti klimatického systému. Ukazuje sa, že zmeny slnečnej aktivity a striedanie javov ElNiňo a LaNiňa majú takmer bezprostredný účinok (oneskorenie pri kolísaní teploty kontinentov je tak do pol roka). Je tu určitá spätná väzba cez oceány a polárne zaľadnneie, no to by museli byť zmeny oveľa väčšie ako pozorujeme v posledných storočiach (rast slnečnej aktivity spôsobil v období 1750 až 2000 radiačné zosilnenie na jednotku plochy povrchu Zeme iba asi o 0,2 W/m2, niektoré výpočty sú len okolo 0,15 W/m2). Napríklad Malá doba ľadová sa v stredoveku prejavila až po treťom dlhodobom výpadku 11-ročných cyklov slnečnej aktivity.
Naposledy upravil
Milan Lapin dne 17. 09. 2009 19:43, celkově upraveno 1
17. 09. 2009 16:33
no myslim,ze pan Lapin ma pravdu,nemozme predsa tvrdit,ze ak slnecny cyklus meska cca. 3 roky,takze ze sa hned ochladi.mozno ak by ten vypadok bol dlhsi,moznoze by sa to prejavilo.
Teraz je este zbytocne robit predcasne zavery.
Ja len dufam,ze sa nenaplnia ani predpovede zastancov GO.