od Milan Lapin » 27. 09. 2008 08:54
Green, predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že modely všeobecnej cirkulácie atmosféry zohľadňujú najmä tie procesy, ktoré budú reálne prebiehať v období do roku 2100 (existujú ale aj zjednodušené modelové výpočty do roku 2400). Berme do úvahy skutočnosť, že do roku 2100 môže stúpnuť emisia fosílneho uhlíka až na 34 miliárd ton ročne (čo je asi možné maximum). Popri tom narastie aj emisia iných skleníkových plynov. Reálne maximu emisie všetkých skleníkových plynov v prepočítaní na CO2 je asi 140 miliárd ton, teraz je asi 45 miliárd ton. V tom prípade by dosiahlo globálne oteplenie v priemere na Zemi niečo medzi 3 až 6 °C oproti stavu v roku 1990. Radiačné zosilnenie všetkých skleníkových plynov a aerosólov (okrem vodnej pary a oblakov) by dosiahlo v roku 2100 asi 5-6 W/m2. Najmenšie možné oteplenia je niečo medzi 1 a 3 °C, ak by sme udržali emisiu na terajšej úrovni 45 miliárd ton ročne do roku 2100. Aj tak by ale radiačné zosilnenie vzrástlo najmenej na 2 W/m2.
Modely nemôžu brať do úvahy náhodné vplyvy, ako pád asteroidu, alebo masívnu vulkanickú činnosť. Niektoré modely ale už zahŕňajú aj vplyv vodnej pary a oblačnosti. Množstvo vodnej pary rastie v atmosfére v súlade s fyzikálnym zákonom, teda o 6% na 1 °C oteplenia, ak sa nemení relatívna vlhkosť vzduchu. Keďže sa vodná para podieľa na celkovom skleníkovom efekte atmosféry až z 90% na rovníku a len niečo okolo 50% v blízkosti pólov, taký bude potom aj jej relatívny vplyv. Oblačnosť má aj kladnú a aj zápornú spätnú väzbu, závisí od hustoty a výšky. Zatiaľ sa väčšina experov domnieva, že do roku 2100 bude mať vodná para a oblačnosť blízko neutrálny vplyv, lebo sa posunie polárna frontálna zóna smerom k pólom a zväčší sa plocha ekvatoriálnej a monzúnovej oblačnosti. Z toho vyplýva, že do roku 2100 sa pravdepodobne nezmení významne albedo a neovplyvní tak radiačné zosilnenie vplyvom zmeny skleníkového efektu atmosféry. Rovnako možné zoslabenie slnečného žiarenia ako dôsledok podobného silného minima ako bolo Maunderovo bude mať iba obmedzený účinok (pokles asi len do 0,4 W/m2 na horizontálnu plochu na zemskom povrchu).
Vplyv globálneho oteplenia na zmenu morskej a atmosférickej cirkulácie je veľmi dôležitý najmä v regionálnych odhadoch. Niektoré modely už s tým počítajú a málo pravdepodobný náhly kolaps Golfského prúdu bol v r. 2005 námetom na vydanie tzv. Pentagonskej správy o náhlej klimatickej zmene. Golfský prúd nikdy nemal stabilnú polohu a aj teraz síce trochu zoslabol, no napriek tomu teplota povrchu severného Atlantiku rastie (je o 1 až 2 °C nad priemerom z obdobia 1951-1990. Náhly kolaps je možný, no do roku 2100 veľmi málo pravdepodobný, preto s tým v bežných scenároch zmeny klímy nepočítame. Briti, Islanďania a Nóri sa, pochopiteľne, takého vývoja veľmi obávajú, pretože uvažujú aj v dimenzii vyše 100 ročného obdobia. Kolaps Golfského prúdu určite nastane niekedy v budúcnosti aj v dôsledku prirodzených príčin. tak to bolo vždy na začiatku ľadovej doby (mohla by prirodzene začať tak o 20 tis. rokov). Dôležité je ale to, že v prípade veľmi silného globálneho oteplenia (o viac ako 4 °C) by sa kolaps Golfského prúdu urýchlil a hoci by globálna teplota zostala vysoká, v priestore medzi Škandináviou a Grónskom by sa určite ochladilo aj o viac ako 5 °C. U nás by to malo najmä taký vplyv, že by sa výrazne zväčšila premenlivosť počasia kvôli rastúcemu kontrastu teploty medzi teplým juhovýchodom a studeným severozápadom, teplota by sa v priemere ale určite o málo zvýšila.