Green, o problematike hydrologického cyklu za podmienok klimatickej zmeny sa stručne zmieňujem na
http://www.dmc.fmph.uniba.sk/public_htm ... ualne2.htm Dá sa povedať, že kým nad oceánmi je skutočný výpar jednoznačne daný veľkosťou potenciálneho výparu (je s ním zhodný), nad kontinentami to bude zložitejšie. Severnejšie od asi 50°sev. zem. šírky budú zrejme zrážkové úhrny rásť rýchlejšie ako výpar, čo bude viesť k rastu vlhkosti pôdy a aj k zvyšovaniu odtoku. Pozorujeme to už aj teraz, keď sa hladina Kaspického mora pomaly zvyšuej kvôli rastúcemu odtoku z povodia Volgy. Podobná bude aj situácia vo vlhkých tropických oblastiach, kde budú rásť úhrny zrážok rýchlejšie ako výpar. Na celom zvyšku kontinentov, teda v suchších tropických, subtropických a teplejších miernych šírkach bude rast úhrnov zrážok menší (miekde aj poklesnú) ako rast výparu, dokonca na časti tohoto územia sa bude výpar zmenšovať. Sumárne výpar na celej Zemi na kontinentoch vzrastie, mierne vzrastie aj odtok do oceánov a vlhkosť pôdy poklesne. Veľkosť týchto zmien sa dá aj modelovať, no pretože sa očakáva aj zmena režimu zrážok (zvýši sa pravdepodobnosť krátkodobých intenzívnych zrážok a aj dlhších bezzrážkových období) sú výsledky modelových odhadov rozdielne. Isté je iba to, že celkový úhrn zrážok na kontinentoch sa zvýši a na väčšine kontinentov sa zvýši riziko sucha. Ako som spomínal, priemerný výpar na kontinentoch Zeme sa určite mierne zvýši a zvyšuje sa už aj v súčasnosti. Pretože sa očakáva zotrvanie priemernej relatívnej vlhkosti vzduchu na kontinentoch na doterajšej úrovni, sýtostný doplnok vzrastie pri zvyšujúcej sa teplote asi o 6% na každý jeden °C oteplenia. To bude znamenať rast potenciálneho výparu a zvýšenú potrebu pôdnej vlahy.
To, či sa zachová doterajší relatívny podiel kontinentov na globálnom výpare (v %) je ťažké odhadnúť, no zdá sa, že áno, pretože sa kontinenty budú otepľovať o trochu rýchlejšie ako oceány (tak je to už aj teraz).