Lapine, to je velmi zjednodušený pohled na věc. Energie na výpar se spotřebuje na povrchu země, a uvolní se pár kiláků nad zemí, a to je něco docela jiného jak na jiném místě na zemi. Takže jak sem napsal - lze očekávat pokles teplot tady v lidmi obývaném povrchu a vzestup teplot kolem letadel.

Návštevník, aby to nebolo až také jednoduché, uvediem ešte niekoľko podrobností. Nad hranicou kondenzácie (väčšinou vo výške 500 až 800 m n.m. pri významnejších zrážkových oblakoch) je rýchlosť kondenzácie závislá predovšetkým od koncentrácie vodnej pary a od rýchlosti výstupných pohybov. Ak by tam bola s výškou izotermia, tak by klesala koncentrácia vodnje pary (v g na m3) približne v súlade s logaritmickým zákonom, pretože je tam ale takmer vždy pokles teploty o 0,5 až 1,0 °C na 100 m, tak klesá koncentrácia vodnej pary ešte navyše v súlade s Magnusovýmm vzorcom (o 6 až 10% na jeden °C poklesu teploty vzduchu). Výsledok je taký, že koncentrácia vodnej pary klesá s výškou veľmi rýchlo, polovica všetkej vodnej pary v atmosfére je do výšky 1,5 km nad povrchom Zeme a nad výškou 5 km je už koncentrácia vodnej pary veľmi malá. To ale znamená, že prevažné množstvo skondenzovanej vodnej pary nastane v 1,5 km vrstve nad kondenzačnou hladinou. Tam sa aj uvoľní prevažné množstvo latentného tepla kondenzácie. V atmosfére typický teplotný gradient okolo 0,65 °C na 100 m výšky, vyššia teplota oblačnosti aj takto prisieva k zvýšeniu prízemnej teploty v chladnom polroku, ak je turbulentný režim prúdenia. V lete a v trópoch je situácia zložitejšia, lebo oblačnosť zabraňuje prenikaniu slnečného žiarenia k zemskému povrchu, preto sú tam zamračené oblasti o niečo chladnejšie ako slnečné. Tento sumár som uviedol preto, aby nevznikol mylný dojem o významnom ochladzujúcom účinku výparu v klimatickom systéme Zeme ako celku. Ochladenie pôsobí iba lokálne v mieste výparu a iba v čase výparu. Suché oblasti nie sú v miernych zemepisných šírkach celkove teplejšie ako vlhké, o málo sú teplejšie iba od mája do augusta. Treba brať do úvahy aj to, že vodná para v atmosfére je významný skleníkový plyn, ktorý zabraňuje rýchlemu poklesu teploty v noci.

Hm, myšlenka - mylný dojem o významnom ochladzujúcom účinku výparu v klimatickom systéme Zeme - je zajímavá. Takže kdyby nebyla na Zemi voda, byla by globální teplota planety stejná jako je teď ?

Zeptám se teda jinak. Já mám zahradu, soused má zahradu. Já tam mám trávu a kytičky a pořád zalévám. Soused si zahrádku vydláždil. Když dám v létě teploměr doprostřed mé zahrádečky 0,5m nad zem a soused taky - naměříme stejnou teplotu ? Já myslím, že naměřím nižší teplotu. A že teda odpařování ochlazující efekt má. A že ty páry zkondenzujou o kilometr výš - vytvoří mrak a zase ochlazují, protože na své zahrádečce budu mít stín. Že je to teplo o kilometr výš sice znamená, že zatím ještě je v klimatickém systému Země, ale na moji ani jinou zahrádečku už vliv nemá, uteče do kosmu. Vypařování a mraky ochladí moji zahrádečku 2x, ale soused se upeče. Takže nemluvme o klimatickém systému, ale o povrchu země. Nemám pravdu ?

Návštevník,
nie je to také jednoduché, pán Lapin to tu už naznačil.
Pri nemeniacom sa toku žiarenia Slnka a pri nemeniacom sa albede Zeme, pri nemeniacom sa využití krajiny (a ostatných vplyvov) sa za istú dobu ustabilizuje povrchová teplota Zeme. Povedzme na 15°C a nebude sa meniť, pretože nastane rovnováha medzi množstvom toku energie,ktorá Zem opúšťa a množstvom energie, ktorá na Zem prichádza.
.
Klimatické zmeny sa študujú za dlhšie časové obdobie, najmenej však 30 rokov. Ak chceme zistiť, či nastane zmena klímy, treba analyzovať dopad zmien jednolivých vplyvov za nejaké dlhšie časové obdobie a je potrebné určiť veľkosť vplyvu tej ktorej zmeny (najlepšie vo W/m2, aby sa to dalo porovnávať).
.
Vplyv mestských tepelných ostrovov je celkovo zanedbateľný, o tom sa už v diskusii hovorilo. Prírastok vyasfaltovaných a zabetónovaných plôch za posledných povedzme 50 rokov je vzhľadom k celkovej ploche pevnín veľmi malý. Podstatnejším sa zdá byť odlesňovanie a zmena plochy poľnohospodárskej pôdy. Tieto zmeny však z hľadiska otepľovania, či ochladznovania nie sú jednoznačné. Niektoré spôsobujú oteplenie, iné ochladenie. Treba brať do úvahy nielen výpar, ale aj zmenu albeda. Pán Lapin tu už povedal, že zmeny prebiehajú na Zemi v rôznych zemepisných šírkach rôzne. Severne od 50 stupňa zemepisnej šírky prebieha zvlhčovanie a nárast zrážok. Podobne vo vlhkých tropických oblastiach. Naopak vysušovanie prebieha v miernych, subtropických a suchších tropických oblastiach. Z hľadiska zmien klímy je teda dôležitá celková bilancia Zeme. Okrem toho nie je pravda, že suchšie oblasti v miernom pásme sú oveľa teplejšie, ako vlhkejšie. Aj o tom už pán Lapin hovoril (máj až august). Ak je Slnko nízko nad obzorom alebo je viac oblačnosti, výpar je minimálny. V noci sú iné podmienky ako cez deň. Vodná para bráni intenzívnemu nočnému vyžarovaniu z povrchu Zeme. Treba si len pozrieť, čo píše klimatológ a trochu sa nad tým zamyslieť. Atmosféra okrem toho vyžaruje všetkými smermi, nielen do vesmíru. Ďalej, nárast globálnej teploty (ktorý je realitou) spôsobuje zvyšovanie celkového výparu a množstva zrážok. Nárast teploty ale spôsobuje aj zvyšovanie potenciálnej evapotranspirácie, čiže pri rovnakých zrážkach bude suchšie. Suchšie bude hlavne v tých oblastiach, ktoré sú medzi 50 stupňom zemepisnej šírky a medzi vlhkými rovníkovými oblasťami. Atď.
.
Skrátka taký laik má čo robiť, aby to vôbec celé dokázal pochopiť a urobiť si z toho záver. Zjednodušovať celý problém sa nedá. Je to zložitý komplex monohých faktorov. Nečudo teda, že sa na tom priživuje kopec samozvaných odborníkov, ktorí vymýšľajú rôzne insitné teórie, napríklad že vysušovanie malého vodného ckylu je príčinou globálneho otepľovania. Nám laikom nezostáva nič iné, len študovať, čítať, študovať. A aj tak sa budeme musieť spoľahnúť na závery klimatológov. Dôležitú úlohu v tom hrá modelovanie klímy. Modely sa neustále spresňujú a vylepšujú. Ja osobne sa spolieham na skutočných odborníkov, ako je napríklad pán Lapin a názory kváziodborníkov, ako napríklad Mr. Kravčík beriem ako kultúrnu vložku a divadýlko pre laickú verejnosť. Ani medzi klimatológmi nepanuje 100% zhoda, ale na mnohých veciach sa dokázali už celkom dobre dohodnúť.

A když sem zavítá jen občas někdo náhodou, po té fušce pročíst desítky stánek mu tu nikdo neodpoví, nebo jen jaksi taksi divně. Ptal jsem se na teplo nad mou a sousedovu zahrádečkou, a odpověděli mi, že nerozumím klimatu zeměkoule. A že nemám měřit teplotu na teploměru, ale ve Watech. Jakoby meterologové měřili teplotu 1 km nad zemí, a to nějakými watmetry . Tak to opravdu klimatologii nerozumím. A ještě cosi tady povídal green o rovnováze toku energie. No, já myslím, že jí dopadne na mou i sousedovu zahrádku stejně. Ráno máme na teploměrech oba stejné teploty, takže od rána do rána asi stejně watů přišlo i odešlo. Tak proč po poledni mám na teploměru míň, když Lapin tvrdí, že vypařování vody nemá ochlazující efekt ? Žeby mravenci zapínali v trávě klímo ?

No jo, hanzi, a o čem jiném by se mělo psát v rubrice "emise nebo silná sluneční aktivita ..." ? Obecně se debata svezla do polohy "emise nebo něco jiného..." a dokud se budou tvrdohlavě a pořád dokola porušovat fyzikální zákony a chladnějším vzduchem budem ohřívat teplejší zem, těžko to může skončit, ne ?

Jo, zapomněl jsem. Návštěvníku, na tak jednoduchou otázku ti plynoví oteplovači neodpoví, neb je příliš jednoduchá a oni své protivníky "drtí" složitými komplikacemi a vazbami, kterým sami moc nechtějí rozumět a předpokládají, že ti chudáčci jsou ještě hloupější. Samozřejmě máš nad trávníkem chladněj. U tebe se minimálně polovina energie změnila na latentní teplo, které teploměr nezměří. Kdežto u souseda se téměř veškerá energie přemění na skutečné teplo, teploměrem měřené. Ano, výměna energie mezí zemí a atmosférou je ve stejné rovnováze. Jenom se jedná o jinou formu energie. Mimochodem je to mimo zesíleného slunečního záření jediný reálný fyzikálně zdůvodněný způsob, jak ohřát povrch souše, potažmo v průměru tedy celé planety, jak se dnes děje, se všemi extrémními důsledky. ( Docela se mi chce napsat - zavlažujme půdu v okruhu 3km od meteorologických stanic IPCC , a za rok tady máme "globální ochlazení" jak hrom ... )

Návštevník, nemal som čas skôr odpovedať.
Zatiaľ iba toľko: Meteorológovia merajú teplotu vzduchu denne aj v 1 km výške a aj vo výške 30 km pomocou aerologických sond. Na zemskom povrchu ale merajú teplotu v štandardných podmienkach, teda v meteorologickej búdke vo výške 2 m nad nízko strihaným prirodzeným trávnikom. Pokiaľ je štandardným prirodzeným povrchom niečo iné (snehová pokrývka, ľadovec, morská hladina, púšť... ), tak sa meria nad týmto povrchom, ale tiež v meteorologickej búdke a vo výške 2 m. Urobil som už tisíce podobných meraní v rôznych podmienkach a môžem vás ubezpečiť, že aj vo výške 2 m sú nad rôznymi povrchmi rozdielne hodnoty teploty vzduchu. Preto je potrebná určitá štandardizácia, aby mohli klimatológovia tieto merania vzájomne porovnávať. Na klímu väčšej oblasti pôsobia komplexne rôzne povrchy a práve nad uvedenými štandardnými povrchmi sa dá oceniť zmena dlhodobého režimu klímy.
Pochopiteľne, nad malým územím s intenzívnou závlahou sú podstatne odlišné teplotné podmienky ako nad malým územím s asfaltovým povrchom. Tých asfaltových a betónových povrchov je ale na Slovensku menej ako 1% z celého územia a zavlažuje sa iba občas asi 1500 km2 územia z celkovej rozlohy 49000 km2. Celková váha týchto vplyvov určite nie je zanedbateľná, no iste je menšia v priemere ako 0,2 °C, pretože sme zistili, že napríklad centrum Bratislavy je v ročnom priemere iba asi o 0,5 °C teplejšie v porovnaní s tým, keby tam nebolo mesto (mali sme k dispozícii 5 rokov rozsiahlych meraní). V porovnaní s celkovým trendom teploty vzduchu na Slovensku (rast o 1,6 °C od roku 1881) je vplyv urbanizácie a aj závlah zrejme malý a tak to bude aj v iných krajinách. Iné podrobnosti napíšem neskôr.

Mám ešte otázku na pána Lapina,
Aký je trend ročných úhrnov zrážok na Slovensku od začiatu meteorologický pozorovaní a aký je tento trend na Slovensku od okamihu, kedy aj globálne badať trend nárastu výparu (zrážok), čiže asi od roku 1975 ?

Green, podrobnosti o režime zrážok nájdete na http://www.dmc.fmph.uniba.sk/public_htm ... banovo.htm alebo na http://www.dmc.fmph.uniba.sk/public_htm ... banovo.htm . Dá sa povedať, že od roku 1881 poklesol ročný úhrn zrážok na Slovensku v priemere o 24 mm, čo je asi o 3%. Na juhu Slovenska bol pokles aj o vyše 10% a na sever malý rast do 5%.