Outside, s tým sa dá súhlasiť, len si treba uvedomiť, že zmeny koncentrácie vodnej pary v atmosfére (absolútna vlhkosť, merná vlhkosť, tlak vodnej pary) sú iba dôsledkom zmien teploty vzduchu - ak sa zvýši teplota atmosféry globálne o jeden °C tak sa zvýši množstvo vodnej pary v atmosfére po určitom čase asi o 6% - to je fyzikálny vzťah a platí celkom presne. Pretože je najviac vodnej pary v prízemnej vrstve atmosféry (do výšky 1,5 km je to 50%), tak zmeny teploty v tejto vrstve sú rozhodujúce.

RisingStar: nevím přesně jak Hurbanovo, ale tady je zima 69/70 zařazena mezi ty pozoruhodné

http://www.harrachov.cz/clanky-detail.asp?NewsID=231

Dresi, díky

No bolo by zaujímavé, ak by sa aj tá zima zhodovala s rokom 69 tak ako novembre. Som toho názoru, že za vhodných podmienok tohoročná zima môže byť takým výkyvom z priemeru posledných zím. Bude veľa záležať nad polohou tlakových útvarov, hlavne aby nebolo kalamitne veľa snehu a nechodili sme veľmi často pod -10, ľudia si odvykli od takýchto zím a predsa len by sa to na zdraví prejavilo.

RisingStar, ja robím koreláciu so 107 ročným pozorovaním v minulosti každý mesiac a musím potvrdiť, že korelácia s minulým vývojom nie je príliš vysoká a nedá sa použiť ako predpoveď. Nekoreluje dobre ani ročný chod a ani výskyt anomálií. November 69 sa naozaj podobal XI.2008. V období XI.69 až II.70 bola v Hurbanove priemerná mesačná teplota 6,5; -2,9; -1,9 a -0,7 °C, úhrny zrážok boli 48; 53; 48 a 57 mm, teda po teplom novembri vcelku studená zima s dostatkom zrážok a nadnormálnou snehovou pokrývkou. Uvidíme, no zatiaľ to vyzerá tak, že vývoj bude odlišný ako v XII.69.
K tej mojej predpovedi zo začiatku novembra iba toľko - žiadne výrazné ochladenie sme do 20.XI. nezaznamenali, v posledných dňoch sme sa iba priblížili k normálu. Výrazné ochladenie bude až v sobotu 22.XI.

Dovolil som si sem umiestniť nasledovný graf zo stránky pána Lapina. V grafe sú znázornené odchýlky ročných priemerov teploty vzduchu na celej Zemi (GL) a na kontinentoch severnej pologule (NH) od priemerov za obdobie 1961 až 1990. V grafe sú ďalej zobrazené ročné priemery indexu ElNiňo, významné vulkanické erupcie, obdobia maxima slnečnej aktivity a koncentrácia CO2, ktorá za sledované obdobie lineárne rastie z hodnoty 315 ppm na 385 ppm.
Pokúsim sa analyzovať na tomto grafe dve podobné situácie:
a) rok 2008
b) rok 1956
Prečo práve tieto dve ? Pretože sa tu opakuje podobná situácia. Čo majú tieto dva roky spoločné:
1) Minimum indexu ElNiňo
2) Tesne po minime slnečnej aktivity
3) Žiadne významnejšie sopečné erupcie
Rozdiel je len v koncentrácii CO2.
V roku 1956 bola odchýlka ročného priemeru teploty GL = -0,35°C (cca) a NH = -0,45°C (cca)
V roku 2008* bola odchýlka ročného priemeru teploty GL = +0,3°C a NH = +0,75°C
* Rok 2008 ešte nie je kompletne uzavretý, je to zrejme priemer len za mesiace január až september( ? )

Čo teda vidíme. Všetky relevantné faktory, ktoré môžu nejako ovplyvniť klímu sú veľmi podobné, okrem koncentrácie CO2. Ak by bola v roku 2008 koncentrácia CO2 rovnaká, ako v roku 1956, odchýlky ročných priemerov teplôt by sa nemohli tak výrazne líšiť !!!
Rozdiel je v prípade GL 0,65°C a v prípade NH dokonca 1,20°C.

Inak povedané, v roku 2008 je pri podobne nízkej slnečnej aktivite, podobnom nízkom indexe ElNiňo a podobnej neaktivite sopečnej činnosti globálne teplejšie o 0,65°C a na kontinentoch severnej pologule dokonca o 1,20°C teplejšie, ako bolo v roku 1956 !!!

Treba si položiť otázku, prečo je tomu tak ? Mňa napadá len jedna odpoveď: príčinou je zmena koncentrácie CO2 z 315 na 385 ppm. Z grafu je súčasne vidieť, že zmeny slnečnej aktivity v rámci 11 ročného cyklu majú len veľmi malý vplyv na uvedené teploty. Často ich preváži napríklad sopečný výbuch, alebo index ElNiňo. Zmeny slnečnej aktivity v rámci 11 ročného cyklu nevplývajú nejako významne na odchýlky ročných priemerov teploty GL a NH. Ďaleko významnejším faktorom, ktorý stojí za oteplením je zmena koncentrácie CO2. V grafe môžeme analyzovať aj iné situácie, ale záver bude podobný.
.
Súčasne je z grafu možné urobiť aj predikciu:
Pokiaľ nevybuchne žiadna väčšia sopka, narastie index ElNiňo a vzrastie slnečná aktivita v rámci 11 ročného cyklu, možno očakávať asi okolo roku 2012 prekonanie doterajších rekordov globálnej teploty GL z roku 1998 a teploty kontinentov severnej hemisféry (NH) z roku 2007 za celé obdobie meraní teploty od roku 1850.
.
Graf pána Lapina som prevzal z nasledovného článku:

Lapin_graf.JPG (56.92 KiB) Zobrazeno 1841 krát

Těěch sopek bouchne a né jedna a ty co dnes spí se znova probudí k životu!
To co si tady někteří namlouváte co2 a s politizovaní vědci snaží namluvit není pravda.
Život řídí slunce. Co2 má na klima jen nepatrně malý vliv a s větší částí vše řídí slunce.
A celé klima bude během 21. st. jiné než tu někteří píší.
Myslete si co chcete.
Nicméně je to velmi zajímavé téma o kterém je dobré diskutovat.
Ale odemě to nečekejte.
ahojík a krásnou noc

Pro GREEN:
1. Letošní rok ještě neskončil, hodnotit a porovnávat ho můžeme až v lednu.
2. Na klima má určitě vliv více faktorů, než jsi uvedl. A klima se stále mění, měnilo a bude měnit, s člověkem i bez něj. Vím, že jsem to už psal dříve, ale připomínám to. Proto porovnáváš jablka a hrušky.

Green, dal ste tam obrázok z môjho článku o trendoch so svojim komentárom, ja by som ešte pridal link, aby si každý mohol prečítať aj môj komentár: http://www.dmc.fmph.uniba.sk/public_htm ... DOM_08.doc
RisingStar, ja by som sa k nasledujúcej zime vyjadril takto: pokiaľ ide o kontinenty na severnej pologuli severne od 45°s.z.š., tak je takmer isté, že nasledujúca zima bude celkove teplá, čiže aspoň o 0,4 °C nad dlhodobým priemerom 1961-1990 (pri slabom Slnku a končiacej LaNiňa je to dosť veľa). Európa by mohla byť celkovo o niečo nad dlhodobým priemerom, ale ČR a SR môžu byť aj chladnejšie a aj teplejšie. Pôsobí tu rad náhodných faktorov, ktoré nedovolia s istotou predpovedať počasie na také dlhé obdobie pre malé územie. Osobne si ale myslím, že s najväčšou pravdepodobnosťou budeme mať zimu asi o 1 °C nad dlhodobým priemerom a s väčším úhrnom zrážok ako normál. Nepredpokladám teda, že bude najchladnejšia za posledných 10 rokov. Prečo predpokladám teplejšiu zimu na severnej pologuli (už som o tom písal viackrát) - sú teplejšie oceány, to sa tak ľahko nezmení, zatiaľ je málo plávajúceho ľadu v Arktíde a aj málo arktického vzduchu v porovnaní s normálom. Sibír a severná Kanada je tiež dlhú dobu nad dlhodobým priemerom. Samozrejme, zohráva úlohu aj silnejší skleníkový efekt atmosféry. Na jar si o tom môžeme pohovoriť, že či som mal pravdu, takáto predpoveľ má pravdepodobnosť splnenia asi tak na 65%, teda ak nevýjde, žiadna tragédia.

Pane Lapine, nechci se s Vámi hádat, ale pokud bude mít na počasí v Evropě tuto zimu vliv více blokující anticyklona, než tlakové níže v západním až jihozápadním proudění, bude mít většina Evropy zimu teplotně podprůměrnou. A teplejší oceány s tím mnoho neudělají. Záleží právě na tom, který tlakový útvar bude mít tuto zimu navrch.

Pán Lapin,
ospravedlňujem sa, link na článok som umiestnil ku obrázku, aby bolo jasné odkiaľ pochádza.
V súvislosti s tým obrázkom sa chcem opýtať: v grafe sú aj hodnoty za rok 2008, ale keďže rok ešte neskončil, je to zrejme priemer len za 9 mesiacov ?
Wenzel,
V bode 1. máš pravdu, ale to, že je rok 2008 neúplný som vo svojom komentári uviedol.
Po vyhodnotení roku 2008 sa ale tie hodnoty pre rok 2008 na grafe príliš meniť nebudú.
Čo sa týka Tvojej druhej poznámky:
Klíma sa vždy menila aj sa meniť bude, to je isté. Treba si ale uvedomiť, že klíma sa nemôže meniť len tak z ničoho nič. K faktorom, ktoré vedia klímou najviac pohnúť patria predovšetkým:
a) Hustota toku slnečnej radiácie
b) Klimatická oscilácia ElNiňo - LaNiňa
c) Sopečné erupcie
d) Koncentrácia CO2
Isteže existujú aj ďalšie, ktoré na obrázku uvedené neboli: Zmena albeda Zeme (zmena vo využívaní krajiny), ďalšie skleníkové plyny (predovšetkým vodná para, metán, oxid dusný, CFCs), ďalšie klimatické oscilácie, aerosoly atď. Lenže najpodstatnejšie sú práve štyri horevymenované. Ostatné majú oveľa menší efekt. O účinku vodnej pary som tu už napísal niekoľko samostatných príspevkov, nebudem to opakovať, rovnako aj o zmenách vo využívaní krajiny.
Ak niekto argumentuje všeobecne tvrdením, že klíma sa vždy menila, nie je celkom korektný, pretože nehovorí, aké boli príčiny týchto zmien. Klíma sa vždy menila a aj meniť bude v dôsledku týchto podstatných alebo aj menej podstatných príčin, ktoré som vymenoval.Ak poznáš nejakú podstatnú príčinu klimatických zmien, okrem Milankovičových cyklov (tie však pôsobia v dlhšom časovom horizonte), tak budem rád, keď ich vymenuješ.

Wenzel, v tom máte pravdu, problém je ale v tom, že na to, aby sa vytvorila nad východnou Európou blokujúca anticyklóna je tam treba výrazné ochladenie, ktoré je teraz iba málo pravdepodobné až do polovice decembra (relatívne teplo je aj na Sibíri a Sibírska anticyklóna sa ešte ani nezačala tvoriť). Takže blokujúca anticyklóna by sa hodila, lenže nebýva každú zimu a u nás má v zime v priemere väčší význam západné až juhozápadné prúdenie. Pozrite si http://www.wetterzentrale.de/pics/Rhavn001.html a o 180 hodín http://www.wetterzentrale.de/pics/Rhavn1801.html , vidíte tam, že celej v Ázii ešte ani o niekoľko dní nebudeme mať poriadnu studenú anticyklónu. Možno sa to v priebehu decembra zmení.
Green, to je v pohode, ja v zásade nemám väčšie výhrady k vašim vyjadreniam, hoci by ste mohol dať väčší priestor aj názorom iných diskutérov. Nie je to všetko až také jednoznačné, máme tu aj faktor náhodných vplyvov a neočakávaných spätných väzieb.

Green, ešte dodávam, že údaje v roku 2008 sú na grafoch iba za obdobie január až september. Pretože mal október vyššiu odchýlku a november bude mať asi tiež, bude konečná hodnota za rok 2008 asi o 0,05 °C vyššia, čo nemení podstatu grafu.