Maxík
Viem tiez tolko co ty. Mozno aj vedia alebo mozno nechcu vediet,pretoze to nevedia vysvetlit,je to protiklad ich tvrdeni o GO,ze preco to tak je.fakt neviem tiez.Mozno to je od vedcov z NASA,ak tu bude lukas,sa spytame
Pozoruhodný článek od Roba Lyonse ze Spiked Science konstatující, že od chvíle, co se do debaty o klimatických změnách pustili politici, věda jen bezradně zírá:

Takových článků už bylo dost... V tom případě u nás navrhuji zrušit odbor klimatických změn v ČHMÚ a Akademii věd ČR - k čemu je máme, když neříkají pravdu anebo nic neví?

Zpolitizované je vše a kšeftovat s GO se dá na obou stranách.

Maxík
napriklad Al Gore,uz tu o nom bola davnejsie rec

A proč jako bychom se měli pozabíjet? Nevím, proč to takto vyhrocuješ. Člověk měnil Zemi od té doby, co je na tomto světě - stačí si připomenout, kolik lesů zmizelo ve středověku u nás. Akorát nás je teď (oproti středověku) na Zeměkouli několik miliard a to není zrovna málo. Člověk pouští tisíce a tisíce tun všech možných sajrajtů nejen do vzduchu, takže je jasné, že se podílí na změně (nejen) klimatu. Otázkou jen je, jestli to je jen z 1% nebo z 99%... A kdo tu tvrdí, že za tornáda a povodně může člověk?
No myslím, že ve středověku se moc lesů nekácelo. Nejvíce to bylo za dob kolonizování ameriky počínaje rokem 1492. Klimatologie a historie jsou moje koníčky a jinak zatím studuji na SPŠS strojnické druhým rokem. Ve středověku se zilo úplně jinak v té době byly na denním pořádku bitvy a lidé byly oproti dnešku spjati s přírodou kdežto dnes je naprosto jiná doba. Potom teda když za to může skleníkový efekt tak ať mi někdo vysvětlí proč minulý červenec sněžilo v Buenos Aires poprvé asi za 80 let a největší zalednění antarktidy za posledních 100 let. Pořád nechápu proč si myslíte, že slunce je tak bezradné.

K odlesňování Zeměkoule: http://www.zelenacestanadeje.cz/www/mai ... =22&lang=1 - nevím ale, nakolik je toto věrohodný server (odkázala mě tam Wikipedie).

Rozloha lesů v Evropě se zvyšuje. Co z toho, když v ostatních částech světa lesy mizí. A je tu ještě jeden problém a to skladba lesa. Jak jste si mnozí z Vás mohly všimnout, tak v jižní Evropě každým rokem běsní rozsáhlé lesní požáry. Není to jen tím, že by tam bylo příliš horko nebo, že tam jsou žháři (ti jsou všude). Hlavní důvod je ten, že na mnohých místech jsou lesní porosty tvořeny nevhodnými dřevinami, které obsahují mnoho pryskyřice a k tomu si přidejte vrstvu suchého podrostu. Je to o způsobu pěstování lesa. Požáry v té oblasti byly a vždy budou, jen by nebyly tak velké. Globální oteplování (globální změna klimatu) na toto má malý vliv, alespoň zatím.

Bulvárnymi médiami nedávno prebleskla pikantná informácia. Na jednom rockovom festivale v Škandinávii sa počas hudobného vystúpenia na pódium vyštverala nahá dvojica, aby následne predviedla súlož pred tisíckami divákov. Keď sa ich neskôr spýtali, čo tým sledovali, odpovedali, že svojou „akciou“ chceli pomôcť zachrániť prales!

Komu uniká súvislosť, nech nie je prekvapený, ani iné akcie ekofanatikov nedávajú väčší zmysel.

Podstata pralesa

Už názov „prales“ je scestný! Prales nie je žiadny „praveký miliónročný les“. Z hľadiska histórie Zeme existuje v podstate veľmi krátko, pravdepodobne nie dlhšie ako 12 000 rokov. Takisto neexistuje niečo ako jednoliaty ekosystém „dažďový prales“, ale celé spektrum biotopov, ktoré sa nachádzajú na jemu pripisovanom území.

Mýtom je tiež to, že prales je prirodzenou vegetáciou, ktorá by bez zásahov človeka zaberala dominantnú časť pevniny. Ak to rozšírime, „prirodzenou vegetáciou“ nie je ani les, ale suché trávnaté územia a púšte. Len samotné tropické savany zaberajú takmer pätinu zemského povrchu, čo je viac než rozloha tropického pralesa.

Prales tiež (ak si odmyslíme hmyz) nezastrešuje takú biodiverzitu, ako sa všeobecne tvrdí. Mnohé druhy, ktoré žijú v tropickom pásme v skutočnosti uprednostňujú otvorenejšie plochy. Na zem totiž prenikne viac svetla a živočíchy tak disponujú väčšou pestrosťou potravy.

Pľúca alebo črevo Zeme?

Snáď najväčšou legendou o pralese je predstava o „pľúcach Zeme“, ktoré viažu CO2 a vo veľkom produkujú kyslík. Prales v skutočnosti spotrebuje viac kyslíka ako sám vyprodukuje. Ochranári by si mali uvedomiť, že v pralese nefunguje ani pohrebná služba, ani záhradník. Zdochliny zvierat, ale ešte viac odumreté telá rastlín zotlejú, teda rozložia sa procesom oxidácie. Ide o chemický proces, ktorý kyslík spotrebúva a oxid uhličitý produkuje.

Často sa tiež argumentuje, že prales je útočiskom ušľachtilých divochov, ktorí tam žijú v harmónii s prírodou v akejsi predcivilizačnej utópii. Život domorodcov nie je charakterizovaný len absenciou starostí moderného života. Je to predovšetkým ťažký, každodenný zápas o život. A títo ľudia, napriek tomu, že prales poznajú lepšie ako my, tento zápas prehrávajú v boji s banálnymi chorobami, úrazmi a dravými, či jedovatými živočíchmi.

Kmene z povodia Amazonky by samozrejme nemali byť nasilu nútené začať žiť civilizovaným spôsobom života, no každopádne by mali dostať aspoň možnosť voľby.

Využitie pralesa

Z globálneho hľadiska je prales irelevantný, aj svetová klíma je v prvom rade regulovaná oceánmi. Tropický dažďový prales teda netreba obohnať plotom, ale naopak stanoviť realistický spôsob jeho ekonomického využívania v prospech človeka.

Ak chceme prales šetriť, musí nám ísť najmä o modernizáciu technológii v lesnom hospodárstve. V zásade totiž platí, že čím modernejšia technika v lesospracovaní, tým menej plochy treba vyklčovať. Tu ale prichádzajú enviromentalisti, s obhajobou pradávnych poľnohospodárskych techník bez použitia chémie, či genetiky, i keď práve tieto prostriedky by mohli rozsah využívanej lesnej pôdy znížiť.

Zelený kolonializmus

Zo strany západných zelených aktivistov a za asistencie ľavicovej ideológie, ohýbania vedeckých faktov a masírovania hláv masmédiami sa tu voči rozvojovým krajinám uplatňuje akýsi zelený kolonializmus.

V Nemecku alebo Škandinávii sa zelení často snažia o bojkotovanie tropického dreva. To je ale najrýchlejší spôsob ako prales zlikvidovať. Keď totiž ľudia v Brazílii uvidia, že z pralesa nemajú žiadny úžitok, jednoducho ho povypaľujú a nahradia ho nie úžitkovým lesom, ale poliami a pastvinami pre dobytok.

V Európe sa pôvodný prales zachoval len na 1 % územia, zvyšok sú prevažne úžitkové lesné plochy. V Brazílii sa zachovalo ešte 90 % pralesa, pričom vláda už vyčlenila 10 % ako národný park. Les je ekonomický zdroj ako každý iný. V Európe má jeho využívanie tisíce rokov trvajúcu tradíciu. Prečo by takéto hospodárske využívanie malo byť práve rozvojovým krajinám zakazované?!

Mediálna panika

Skúsme sa však pozrieť na lesy všeobecne! Ekologické hnutie bolo v 70-tych a 80-tych rokoch veľmi populárne, dnes ho však ľudia väčšinou berú s rezervou. Apokalyptické vízie spred 25 rokov sa totiž nenaplnili. Na Západe sa vtedy napr. tvrdilo, že lesy budú žiť už len 5 až 10 rokov. Dôvodom mal byť kyslý dážď.

Aby sa táto hypotéza overila, minulo sa len v USA vyše pol miliardy dolárov na výskum tohto javu. Výsledok: takzvaný kyslý dážď nemá žiadne merateľné dopady na lesy a vodné toky. Z politických dôvodov musí byť samozrejme les vyhlásený za trvalého invalida. Nikto sa ale nepýta, či je naozaj chorý.

Poškodenia lesných porastov nie sú dnes o nič väčšie ako v uplynulých storočiach. Tam, kde poškodenia dokázateľne existujú, sú príčinou plesne, vírusy a hmyz. Ide teda zväčša o prirodzených škodcov, pričom tieto poškodenia sú lokálneho charakteru.

Ak je niekde na vine naozaj človek, tak je to v postkomunistických krajinách, kde sa ale všeobecne pod stav lesa podpísala centrálne plánovaná ekonomika a jej skostnatené výrobné metódy. Netreba zdôrazňovať, že komunisti, ktorí u nás 40 rokov vládli sú mentálnymi bratrancami ľudí ako Joschka Fischer. Majú spoločné to isté antikapitalistické myslenie a záľubu v zastaraných technológiách.

Dnes sa dá povedať, že lesom sa vo vyspelých krajinách západnej Európy, ale snáď ešte viac v USA, darí vynikajúco. Drevo na hektár dnes rastie rýchlejšie ako v minulosti. Odborníci sa domnievajú, že za tento lesný boom môže niesť zodpovednosť práve zelenými tak zaznávané stúpanie podielu CO2 v atmosfére.

lukas
Cau.Mozes napisat aspon zdroj,odkial to cerpas?Pretoze mnohych to zaujima a vravia ze to je nedoveryhodny bulvar.Ja neviem ako to je

Pan Lapin.
Co sa tyka oteplenia tych planet!Nie je pravda ze to nedokazeme presne zmerat.Na obeznej drahe od roku 1991 naplno funguje Hubble teleskop,ktory ma tak silny teleskop ze dokaze spektroskopicky omerat teplotu na ktorej kolvek planete slnecnej sustavy.Tak isto okolo marsu kruzia tri sondy 2americke a jedna europska.na povrchu takisto pracuju 3 sondy vsetky americke 2 z nich dokonca uz viac ako 4roky jedna sa o sondy spirit a oportuniti a pred mesiacom na pole pristala sonda phoenix.V sedemdesiatych rokoch tam pristali dve americke sondy viking a vedci tvrdia ze teploty aj na povrchu marsu odvtedy stupli.okolo venuse kruzi americka sonda venus expres na merkur prave leti americka sonda messenger okolo saturnu prave obieha sonda cassiny ktora v jan.2005 vypustila na mesiac titan sondu hyugen ktora tam pomocou padakov aj uspesne pristala a odoslala mnozstvo informacii.od roku 1995 az do 21.9 2003 uspesne kruzila okolo jupiteru sonda galileo ktora tiez vypustila sondu do atmosfery tejto plynnej planety.Na pluto prave leti sonda New Horizonts,zaciatkom 70tich rokov americania vypustili velmi uspesne sondy voyager 1 a voyager 2 ktore nam poskytli vela informacii ohladne vonkajsich planet vcetne teplot okrem pluta.tieto sondy stale vysielaju signaly hoci su uz na hranici slnecnej magnetosfery teda na hranici kde kozmicke ziarenie moze volne preniknut ich elektronikou.jedna sa o vzdialenost 15miliard kilometrov.nesuhlasim s vami ze nedokazeme porovnat teplotu planet spred niekolkych desatroci so sucasnostou.!

Lenin
Zastancov GO nepresvedcis.nech by to bol akykolvek zdroj tak by to zavrhli.takyto ludia doslova prosia o to aby mohli platit este vacsiu dan z fosilnych paliv.Aby boli energie z tychto zdrojov tak drahe ze by v zime pomrzli.nech si takyto sialenci sedia doma a nestartuju auta nechodia na dovolenky a nech platia samozrejme dane dane a dane!

Jedna sa o stranku prave-spektrum.sk