Lukas
Presnosť a spoľahlivosť meraní na iných planétach je daná technickými a metodickými predpokladmi. Keby sme merali teplotu na Zemi iba na 5 bodoch priamo počas niekoľkých mesiacov a na zvyšku rádiometricky zo vzdialenosti miliardy km bolo by to podobné.

Ešte jedna informácia navyše: podľa CRU (asi najlepšia klimatologická inštitúcia na svete) bola v máji 2008 priemerná teplota na kontinentoch severnej pologule o 0,64 °C vyššia ako priemer z obdobia 1961-1990, tým sa zaradil máj 2008 na 8. miesto medzi najteplejšími májmi od roku 1850, celá severná pologuľa bola o 0,40 °C teplejšia, 9. miesto, celá zemeguľa bola o 0,28 °C teplejšia, 12. miesto. Bolo teplejšie ako som očakával, lebo stále je slabá slnečná aktivita a La Niňa ešte tiež pôsobí.

Pane Lapin ale teplota na zemi se neotepluje i přes vlivy La- Niňa a El-Niňo už asi 7 roků. V zimě 2006-2007 bylo El-Niňo a přesto nebyl rok 2007 nejteplejší na zemi. Když v červenci sněžilo v Buenos Aires za posledních asi 80 let tak ještě žádná La- Niňa nebyla a přesto byla na jižní polokouli dosti studená zima. No jinak myslím, že za komunistů se vypouštělo o hodně víc různých sajrajtů do ovzduší, jenže v té době nebylo tolik lidí jako teď a tak když koncentrace CO2 trochu stoupá tak kdyby to bylo jak za dob komunistů tak by byla koncentrace CO2 i několikrát vyšší než je teď. No jinak sluneční aktivita je zatím velmi nízká a 24. cyklus před nedávnem začal. Uvidíme jestli se splní názory ruských vědců a vědců z NASA, kteří tvrdí, že se na nás chystá malá doba ledová ještě před první polovinou 21. století. Nashledanou.

Hanz
Ľudia často považujú za trend nejaký výkyv počas 5-10 rokov. Klimatológovia používajú na výpočet trendu najmenej 30-ročné obdobie, lepšie aspoň 50 rokov. Na webe: http://www.cru.uea.ac.uk/cru/data/temperature/ máte po mesiacoch údaje o priemernej teplote na kontinentoch alebo celkove na severnej a južnej pologuli a na celej Zemi. Z nich ľahko zistíte, že ak vylúčime mimoriadny rok 1998 (kombinácia silného Slnka a veľmi intenzívneho El Niňo), tak teplota jednoznačne stúpa aj v posledných rokoch. Na mojej stránke http://www.dmc.fmph.uniba.sk/public_htm ... _20_20.doc sú dva obrázky, kde je aj vývoj priemerov teploty na severnej pologuli, vrátane trendu a aj slnečná aktivita. V roku 2007 začala studená fáza La Niňa už v septembri, čo spolu so slabým Slnkom spôsobilo, že rok 2007 bol na severnej pologuli iba 3-4 najteplejší od začiatku pozorovaní (od 1850). Južná pologuľa je veľmi citlivá na jav La Niňa, vtedy je vždy podstatne chladnejšia ako pri jave El Niňo. Všimnite si na grafe teploty vzduchu, že takých výkyvov ako v posledných rokoch bolo v minulosti viac, no celkový trend je od roku 1975 jednoznačne rastúci.

Hanz
Ešte k tej prichádzajúcej dobe ľadovej. Ide jednoznačne o mediálne skreslenie informácie o možnom zoslabení slnečnej aktivity. Také zoslabenie Slnka ako bolo počas Maunderovho minima môže znížiť globálny priemer teploty najviac o 0,5 °C, čo iba zmierni postupujúce globálne otepľovanie. O príchode ľadovej doby v priebehu niekoľkých desaťročí nemôže byť vôbec reč, ľadová doba prichádza z iných príčin (Milankovičove cykly) a to teraz vôbec nehrozí.

Preco sa strieda doba ladova a teplo nevedel dodnes nik jednoznacne vysvetlit.Pricin moze byt niekolko,vsetko su len nepotvrdene teorie mozme hovorit iba o pravdepodobnosti.Ale chcem sa spytat pana lapina jednu vec.venujem sa trochu vesmiru vesmirnym letom a vo vela knizkach citam ze cim je slnko starsie tym je horucejsie.od svojho vzniku stupol vykon slnecneho reaktoru zhruba o tretinu.zruba o miliardu rokov stupne vykon slnka na taku hodnotu ze na zemi zivot nebude mozny.Je mozne ze zaciname uz teraz pocitovat starnutie slnka a obcas sa prejavy zvyseny tok energie??Dakujem

Proč někteří ale vylučují, že klima se měnilo od počátku zrození země a bude se měnit dále. O tom GO nejvíce se oteplilo asi od 1979 do roku 2000 ale předtím se to střídalo a nyní zatím se neotepluje od roku 2000. Můžete Pane Lapin vysvětlit čím to je? Počasí podle mě nemá sklon k oteplování ale spíše k extrémům můžeme to vidět jak v zimě tak v létě. Vědci píší, že oteplování ve 21. století bude zničující ale zatím se ve 21. století vůbec neoteplilo např. s porovnáním s rokem 1998. A taky britští klimatologé píší, že do roku 2020 se nebude vůbec oteplovat díky nějakým oceánským cyklům takže Pane Lapin myslím, že to není až tak horké jak to někteří uvádějí do novin.

Lukas
Nie som astrofyzik, no podľa mojich poznatkov z literatúry, Slnko je teraz dlhú dobu veľmi stabilné. Kým počas prvej miliardy rokov jeho vyžarovanie kolísalo aj viac ako o 30% v posledných miliónoch rokov je to pravdepodobne iba do 1%, v posledných 2 tisícročiach iba do 0,3%. Je oprávnený predpoklada, že to tak bude aj v budúcom milióne rokov. Iným problémom je rozdielne množstvo slnečného žiarenia dopadajúce na hornú hranicu zemskej atmosféry. To závisí od dráhy Zeme okolo Slnka, ktorá sa mení v tzv. Milankovičových cykloch. Najdôležitejšia je excentricita s periódou 100 tisíc a 400 tisíc rokov, význam má aj zmena sklonu zemskej osi a zmena smerovania zemskej osi vo vesmíre (teraz smeruje na Polárku, extrémne môže smerovať aj na Vegu). Zavoľte si na Google "Milankovitch cycles" a vo Wikipedii nájdete podrobnosti.

Hanz
Vaša úvaha je trochu zjednodušená. Klimatické zmeny tu boli odjakživa, no skoro všetky boli veľmi pomalé (globálna zmena o viac ako 1 °C trvala tisíce rokov). Výnimočne rýchle zmeny mali vždy nejakú príčinu, najväčšie boli na konci ľadových dôb (vplyvom náhleho vylievania sa jazier sladkej vody sa menila oceánická cirkulácia a pomerne náhle stúpala hladina oceánov aj o viac ako 10 m), po mimoriadnej sérii sopečných výbuchov a po páde asteroidov. Teraz nemáme žiadnu prirodzenú príčinu na veľkú klimatickú zmenu, človekom spôsobený rast skleníkového efektu atmosféry ale nemá obdobu ani v prirodzených zmenách za posledných najmenej 5 miliónov rokov. Z geologického hľadiska ide o neuveriteľne rýchlu zmenu, veď do konca tohoto storočia môže prekročiť koncentrácia CO2 aj 1000 ppmv (teraz je 385 ppmv, prirodyený stav by bol 280 ppmv).

Hanz
Ešte to, že prečo sa neotepľuje kontinuálne ale sú v tom výkyvy. Jednak je tu 11- a 22-ročný cyklus slnečnej aktivity s vplyvom na globálny priemer teploty na úrovni 0,1 °C a striedanie javov El Niňo a La Niňa s dôsledkami na globálny priemer teploty až do 0,3 °C. Potom sú tu aj náhodné vplyvy (počasie je premenlivé), keď sa môže stať to, čo aj v januári 2008, že sa ustabilizuje v strednej Ázii po vpáde studeného vzduchu anticyklóna na celý mesiac a 10 mil. km2 malo odchýlku od normálu -5 až -10 °C. Môže sa do toho zamiešať niekoľko sopečných výbuchov ako v polovici 90-tych rokov a p. Preto klimatológovia vyhodnocujú klimatické charakteristiky najmenej z 30-ročného obdobia.

No ja som nemyslel vykyvy ja som mal na mysli starnutie slnka.kazdy kto sa aspon trochu zaujima o vesmir vie ze cim je slnko starsie tym spotrebuva viac svojho vodikoveho paliva a cim ho ma menej tym ho spotrebuva rychlejsie.kazdym dnom su slnecne luce horucejsie a tento vykon stale narasta a bude aj nadalej narastat.o hviezdach vieme este relativne malo co ak slnko zacina svojim ziarenim ohrozovat uz samotny zivot na planete svojim vekom??

Já bych to moc nerozebíral co se týče GO protože už o tom bylo napsáno tisíce článků a příroda si to zařídí stejně po svém,člověk jí akorát trochu pomůže.Ale jednomu trochu věřím a to tomu že roku 2100 stoupne teplota v ČR o 3°C,ale to já tady už nebudu tak mě to může být jedno.

Lukas
Opakujem, merateľná trvalá zmena slnečného žiarenia určite nenastane v budúcom tisícročí a pravdepodobne ani v budúcich niekoľkých miliónoch rokov. Pre vývoj klimatickej zmeny to nemá podstatný význam. Milankovičove cykly ale význam majú. Rovnako majú význam prechodné zníženia aktivity Slnka, podobné ako bolo Maunderovo a Daltonovo minimum, ale iba do veľkosti globálnej zmeny teploty okolo 0,5 °C.

dost dobry clanok odporucam http://pokus.blog.sme.sk/c/38853/Zijeme ... adovu.html

Lukas
Napriek niekoľkým drobným chybám a zjednodušeniam, je to celkom zaujímavý prehľad. Prednášam túto tému na Univerzite Komenského a napísal by som to trochu inak, hlavne s analýzou príčin. Väčšinu z faktorov zmien klímy poznáme, časť je výsledkom prirodzenej voľnej variability a časť ešte nepoznáme. Cestujem, budem tu až zajtra.