Upáliť ? Ale Karbet, ja som dobrá duša. Ja Ti doprajem tú Nobelovu cenu. Naozaj. Chýba už len malý krôčik, aby sa našiel nejaký vedec, čo by tú teóriu dotiahol do víťazného konca.
K tomu nám pánboh pomáhaj. V podstate my všetci nevedomí urýchľujeme príchod doby ľadovej ! Čím skôr tá nobelovka príde, tým lepšie pre ľudstvo, ktoré sa nevedomky rúti do skazy. Ty a pán Kravčík Ste niečo ako Galileo Galilei a Giordano Bruno. Ale nemusíš sa obávať, žijeme v 21. storočí a bosorky sa už neupaľujú.
Len ma stále trápi, že okrem Teba, pána Kravčíka a autora tých skrípt nejako neviem nájsť ďalších, čo tomu uveria. Hlavne by to chcelo vedeckú podporu. Tu to budeš mať veľmi ťažké. Neviem, či sa nejaký vedec dá prehovoriť na takúto habaďúru.

Karbet,malá pomôcka:
Množstvo zrážok na Zemi za rok je pomerne dobre známe.
Zrážky = výpar
Plocha povrchu Zeme je známa.
Z toho je teda ľahko možné spočítať, koľko energie sa spotrebuje na výpar za rok.
A z toho sa dá ľahko spočítať, koľko W/m2 sa spotrebuje na výpar. Čiže aký okamžitý výkon sa spotrebúva na výpar na 1 m2. Ak si dáš tú námahu a spočítaš to, výsledok bude tých 78 W/m2

Ak Ty hovoríš, že to je 228 W/m2, potom vlastne tvrdíš, že na Zemi spadne skoro trojnásobok zrážok za rok, ako je v skutočnosti namerané.

Budúci nositeľ Nobelovej ceny by sa mal naučiť logicky uvažovať. Trojnásobné množstvo zrážok by sme snáď mali byť schopní zaregistrovať. Neregistrujeme. Zamysli sa nad sebou.

Adi,
Je úplne bežné, že sa rôzne zdroje vo svojich meraniach rozchádzajú. Nakoniec to vidíme aj na tej energetickej bilancii Zeme, kde sú odchýlky hodnôt z rôznych zdrojov rádove percentá.

Tá hodnota stredného výkonu za posledných 30 rokov sa líši od hodnoty stredného výkonu Slnka od roku 2004 dodnes (tvoj obrázok) o 0,38% Takže nič mimoriadne.

Podstatný je skôr trend. Z obrázku je zrejmé, že od roku 2004 stredný výkon Slnka klesá len veľmi nepatrne. Dík za link.

Veľmi zaujímavý blog na túto tému napísal dnes kamarát Šaňo Ač :




Ten analytik spomínaný v blogu je pán Radovan Kazda, na ktorého som tu už dával link pod názvom zábavné čítanie:



Príjemné a poučné čítanie všetkým

Green, čo podľa teba spôsobilo dobu ľadovú?

Poslednú, nie malú.

S plávajúcim ľadom okolo Antarktídy je to tak, že dosť dobre kopíruje striedanie javov El Niňo a La Niňa http://arctic.atmos.uiuc.edu/cryosphere ... .south.jpg a trochu aj kolísanie slnečnej aktivity. Na druhej strane veľká priemerná výška Antarktídy a nízka teplota spôsobuje, že sa tam klíma vyvíja odlišne ako kdekoľvek inde na Zemi. dokonca v minulosti boli prípady keď bola na severnej pologuli ľadová doba a na južnej množstvo ľadu nepribudlo. Objem ľadu je ovplyvnený viac množstvom zrážok (sneženia) ako na severnej pologuli. A čím je tam teplejšie, tým padá viac snehu (asi o 6% viac na každý 1 °C oteplenia), lebo aj po oteplení o 5 °C ešte stále len sneží. Aj plávajúci ľad kolíše počas roka vo veľkom rozsahu http://arctic.atmos.uiuc.edu/cryosphere ... .south.jpg

green, Ano, zejména fráze West Antarctic warming exceeds 0.1 °C per decade over the past 50 years, and is strongest in winter and spring. mě velmi zaujala. To, že je oteplení nejsilnější na jaře je zajisté důvod, proč led taje méně, než v minulosti. Samozřejmě je to logická souvislost, škoda, že mě to hned nanapadlo. A co je nejvíc zajímavé, že na této zprávě se podílel jeden z největších vědců, náš uchvatný hokejkář Michael E. Mann. Vážně chceš, aby tomuhle někdo věřil?

Green, ešte jedna otázka, čo spôsobovalo v minulosti takéto kolísanie CO2? Viem, že dnes tam má byť vyššie číslo, ale ja sa pýtam konkrétne na tento úsek.

Ešte dodávam, že podľa kolísania klímy v Antarktíde sa dosť ťažko dajú hodnotiť globálne zmeny klímy. Snáď iba klimatické zmeny nižšej a teplejšej západnej Antarktídy sa dajú na to využiť trochu viac.

Outside, neviem, že či vám Green na to odpovie, ale v Pleistocéne, teda za posledných asi 2 mil rokov, bola koncentrácia CO2 a CH4 v atmosfére riadená rozsahom zaľadnenia a permafrostu. Zaľadnenie a permafrost boli riadené dominantne Milankovičovými cyklami a kladnou spätnou väzbou trochu aj koncentráciou CO2 a CH4. Preto koncentrácia CO2 a CH4 v niektorých obdobiach zaostávala za globálnou teplotou.