Para,

Ahojky, není tomu tak - oba předchozí cykly byly dost silné, byť trend k lehkému oslabení tam byl - nesmíme zapomínat na to, že i tak slunce bylo hodně vysoko, s solar irradiance, sluneční "zářivosti" na velmi vysoké úrovni - viz ony grafy na předchozí straně. Sluneční skvrny nejsou tedy jediným indikátorem aktivity slunce, jak zde již bylo řečeno. I bez tohoto, druhá polovina 20-tého století je hodně vysoko:

http://www.robertb.darkhorizons.org/DeepSolarMin.htm

teď se zdá, že slunko je nejníže od začátku moderní doby, tedy počátku 20-tého století, aspoň ce se skvrn týče, stran jeho zářivosti - ta klesá pomaleji. Přibývá dohadů ohledně mauderova minima.

Ovšem - tepelná kapacita oceánů je velká, oceánský výměník má svou "paměť". Nějakou dobu sleduji povrchovou teplotu - (SST) oceánů, je zde patrný pozvolný trend k jejich ochlazování, v neposlední řadě svrchní troposféra se taky postupně ochlazuje. Oceán odevzdává teplo, proto čekám stagnaci, postupně pozvolný pokles teplot, nic dramatického, z tím, že může dojít k zvětšení oblačnosti díky zvýšení relativní vlhkosti vzduchu a zesílenému kosmickému záření. (o ždibec nižší teplota - vyšší relativní vlhkost)

Pan Lapin ostatně podpořil mé domněnky - ve svých příspěvcích - a to tak, že ve starověku až po novověk i v občasných maximech byla sluneční aktivita nižší, než teď, a o středověkém klimatickém optimu se říká, že tehdy bylo u nás tepleji, než v předchozích letech a to při zjevně nižší sluneční aktivitě!! Dále říká, že jedno ze slunečních minim se u nás nijak moc neprojevilo - pravděpodobně právě díky teplné setrvačnosti oceánů - naopak se začalo projevovat více na severu - na růstu polární čepičky i grónských ledovců.

Ledovce na severu po období, kdy couvaly, začínají opět narůstat. Aljaška, Norsko ... Jistě, vyšší vlhkost dá větší srážky a nakumuluje se tak i více ledu, přestože je nahoře tepleji - už to tady bylo, nicméně podle mého mínění je to začátek nového trendu - ochlazování - podle geologů takto začínaly doby ledové, resp. chladná období.
Můj těžce laický odhad je tak 2-3 roky, aby se ukázal jasný trend směřování teplot - tedy do roku 2012.
Podle některých i cyklus 25 má být nízko, takže ... ???


Měj se hezky

Adi ten odkaz co jsi dal je zajímavý. Já sleduji nejvíce http://www.lmsal.com/solarsoft/last_events/ a snažím se porozumět těm procesům alespon na úrovni představ jak ten systém cyklů pracuje a co ho vyvolává a determinuje. Nikde jsem ale nenalezl popis "hnacího mechanismu" přepolování slunečního magnetismu. Nevíš o tom něco?.
Také bych rád slyšel Tvůj názor na otázku jaké je zpoždění reakce zemského klimatu na míru radiace. Vím, že to může být do všech aspektů značně komplikované ale typuji, že odezva bude řádově kratší jak jeden sluneční cyklus. Vždyt přímé ozáření a následný ohřev povrchu s viditelné části spektera by za jasné oblohy byl indikovatelný už v rámci odezvy měřicího systému. To vše ale naznačuje že dosud pozorované oteplení po roce 1950 nemůže kolísání sluneční činosti přijatelně vysvětlit.

http://www.nsidc.org/data/seaice_index/ ... series.png
Pred pár dňami dosiahlo zaľadnenie v Severnom ľadovom oceáne svoje sezónne maximum a plocha zaľadnenia sa začína zmenšovať. Uvidíme, či aj naďalej bude rovnaký trend, ako doposiaľ.

Ahojky,

Máš zajímavý link. Děkuji.
Jak přesně funguje přepólování slunce, to ti neřeknu, neboť se obávám, že bych šiřil bludy, mám jen obecné, nepřesné představy Na solarcycle24.com - na message boardu se tam tímto někde zabývali, možná tomu porozumíš lépe, než já, nevím.
K tvému dalšímu dotazu - Ona setrvačnost je dost velká, nečekám, že oceány budou reagovat ihned, soudím, že tak dva-3 roky je odezva, podobná meteorologické zákonitosti, že nejsilnější zimy bývají už v období, kdy solární minimum končí a sluneční aktivita opět stoupá. Jelikož toto minimum, které máme je a patrně ještě bude hluboké a vystřídá ho nevýrazné maximum, pak další cyklus velmi slabý, vidět toto bude zřetelně ještě dříve, než za dva roky, možná tři.
On je zde i antropogenní vliv, který sice není dominantní, ale může způsobit jisté zpomalení přírodních proceslů global cooling. (Atmosférické polutanty, atd..) Navíc předchozí období sluneční aktivity zvané "grand maximum" trvalo 80-let !
Proto jsem opatrný a dávám ty tři roky. Přesto si myslím, že jisté signály jsou patrné už teď, viz mé poznámky o růstu ledovců. Ostatně i polární čepičky jsou v lepší kondici, než před pár lety. Jinými slovy signálů přibývá a teď záleží jen na jejich správné interpretaci.

Měj se hezky

NOAA zverejnil včera večer globálnu analýzu teploty za február 2009 a zimu (XII. 08 - II. 09). Globálna teplota bola vo II.09 o 0,50 °C vyššia ako dlhodobý priemer 1961-1990 (9. najvyššia od začiatku pozorovaní) a v zime o 0,51 °C vyššia ako DP (8 najvyššia); na kontinentoch severnej pologule bola vo II.09 o 0,97 °C vyššia teplota ako DP (13. najvyššia) a v zime o 0,93 °C vyššia ako DP (9. najvyššia), na celej severnej pologuli bola vo II.09 priemerná teplota o 0,56 °C vyššia ako DP (10. najvyššia) a v zime tiež o 0,56 °C vyššia ako DP (8. najvyššia). Tak ako som už v predstihu predpokladal, zima 2008/09 bola teplejšia ako zima predchádzajúca Globálne o 0,21 °C a na kontinentoch severnej pologule dokonca o 0,66 °C. Vzhľadom na pokračujúci jav LaNiňa a nízku slnečnú aktivitu je to pozoruhodné zvýšenie priemernej teploty. http://www.ncdc.noaa.gov/oa/climate/res ... lobal.html

NOAA zverejnil aj toto:
Zaujímavosť: najviac kladné odchýlky sa vyskytujú práve tam kde chýbajú sofistikované meracie stanice a meteorologické centrá, čím to je?

Globálne otepľovanie bude!
Vedci sa zhodujú, že klíma Zeme ako celku je veľmi zložitá záležitosť a predpovedať jej vývoj je náročné, a keď ide o dlhodobé prognózy, tak vždy ide skôr o hypotézy.
A ešte rádovo náročnejšie je určiť fyzikálne či geofyzikálne príčiny, pre ktoré sa klíma mení. Prepovedať klimatické zmeny katastrofálnych rozmerov, ktoré spôsobuje človek svojím nezodpovedným správaním, je však hračkou. Vedecká kvalifikácia na takéto predpovede nie je nutnosťou (možno je dokonca tak trochu aj na prekážku) a hravo to zvládajú politici, i novinári. V ich hlase nepočuť ani štipku pochybností. Dnes už nejde o nevyriešené otázky, ide o článok viery. Vedecké hypotézy možno skúmať, pochybovať o nich, články viery sú nedotknuteľné.
A v posvätnom rámci článku viery sú najvierohodnejšie tie najkatastrofickejšie predpovede. Ak načrtnete blízku perspektívu, v ktorej sa ľadové medvede čvachcú v arktickej vode, ktorá má teplotu Egejského mora, v ktorej Eskimáci dostávajú maláriu doštípaní od tropických moskytov, juhoamerické papagáje vytláčajú antarktických tučniakov a svetové oceány stúpnu tak, že z ich hladiny vytŕča len havajská sopka Mauna Kea, Himaláje a Empire State Building, dostane sa vám aj v roku 2009 uznanie a možno vás neminie ani Nobelova cena. Za mier, prirodzene.
Katastrofické klimatické zmeny vieme prepovedať aj na storočie dopredu s udivujúcou presnosťou (a keď sa trochu šmykneme, kto to o sto rokov overí, všakže), takže predpovedať klimatické zmeny na rok dopredu je detsky ľahké. Vidím to takto: Bude v roku 2009 pokračovať katastrofálne zvyšovanie emisií CO2? Bude! Bude pokračovať účinný boj Európskej komisie a ďalších svetových odborných autorít proti emisiám v podobe obchodovania s ich kvótami? Bude! Ovplyvní to celosvetovo alebo aspoň lokálne emisie CO? Neovplyvní! Ale niektorí na tom kšefte rozprávkovo zarobia.
Bude sa vinou emisií CO2 globálne otepľovať? Bude! Ide o článok viery! Bude sa zvyšovať napríklad počet katastrofálnych hurikánov v karibskej oblasti? Bude, ide o negatívny dôsledok klimatických zmien! Ak sa náhodou nebude, tiež ide o negatívny dôsledok klimatických zmien!
Koho zoberieme na zodpovednosť za tieto klimatické zmeny v roku 2009? To je mi otázka! Koho tipujete? Vari Putina a Medvedeva? Vari Číňanov a Indov a ich exponenciálne rastúce emisie? No vidíte, všetci dobre vieme, kto bude na vine!

llukas
moc povedený příspěvek..máš bod, nebo rovnou všechny

.globálne otepľovanie: o čom to je?
Globálne otepľovanie sa stalo pojmom, ktorý netreba vysvetľovať. Tak sa aspoň momentálne javí verejná diskusia o tomto probléme. Každý predsa vie, o čo ide. Každý vie, že je to problém. A každý vie, že ho musíme nejako riešiť. Podstatu problému netreba vysvetľovať. Možno občas ponúknuť zopár ilustračných záberov ľadového medveďa na plávajúcej kryhe alebo mesta zničeného hurikánom. Podstata však musí byť všetkým jasná.
Príčina globálneho otepľovania je podobne zjavná. Minimálne od uvedenia filmového trháku An Inconvenient Truth nemôže mať nikto pochybnosti. Veď ak existuje medzi dvoma veličinami korelácia, napríklad medzi teplotou a množstvom oxidu uhličitého v atmosfére, musí medzi nimi existovať aj kauzálny vzťah. Al Gore nám to predsa vysvetlil. Globálne otepľovanie je spôsobené zvyšovaním množstva oxidu uhličitého. A môžu za to samozrejme ľudia.
Je to pravda alebo mýtus? V „slušnej spoločnosti“ by ste túto otázku nemali položiť. Spochybňovať všeobecne prijímané „skutočnosti“ je politicky nekorektné. Navyše hľadaním pravdy by ste mohli náhodou dospieť k odlišnému záveru a vyslúžiť si nálepku extrémistu, popierača či inak spoločensky neprijateľného človeka. V konečnom dôsledku pravda nebude až taká podstatná. Pokiaľ sa politické rozhodnutia budú prijímať podľa spoločenských mýtov, hľadanie pravdy je skôr extravagantnou záľubou.
Globálne otepľovanie vraj poškodzuje prírodu. To je závažný dôvod zaoberať sa týmto problémom. Najprv si však musíme ujasniť, prečo treba prírodu chrániť pred zmenami. Presnejšie povedané, prečo ju treba chrániť pred niektorými zmenami. Nikto asi nechce, aby ľudia prestali obrábať pôdu a vrátili sa k jaskynnému životu. Aký zásah do pôvodného usporiadania prírody je teda prípustný a ktorý je už poškodením?
Ktorýsi z antických filozofov povedal, že človek je mierou všetkých vecí. Predbehol tak o mnoho storočí modernú ekonómiu, ktorá odvodzuje hodnotu vecí z užitočnosti pre človeka. Hodnota prírody neexistuje sama osebe. Jestvuje len hodnota prírody ako životného prostredia pre človeka. Ľudia si musia zvoliť optimálnu kombináciu zásahov do prírody a zachovania jej pôvodného stavu.
Spoločenský problém globálneho otepľovania nie je otázkou prírodných vied. Otázkou nie je, či sa atmosféra otepľuje, alebo nie. Otázkou nie je ani podiel ľudskej činnosti na tomto otepľovaní. Spor o globálne otepľovanie je sporom medzi rôznymi preferenciami. Na jednej strane stoja ľudia s väčšou preferenciou (neporušenej) prírody. Na druhej strane sú ľudia, ktorí preferujú rôzne iné hodnoty.

.sloboda znamená mier a blahobyt
Ak správne definujeme globálne otepľovanie ako spoločenský problém, musíme na jeho analýzu použiť nástroje spoločenských vied. Najvhodnejšie sa javia ekonómia a právo. Zmyslom týchto vied je skúmať z rôznych aspektov spolužitia v ľudskej spoločnosti a formulovať pravidlá, podľa ktorých sa ľudia v spoločnosti správajú.
Základným problémom ľudstva je vzácnosť. Je len málo situácií v živote, keď človek nemusí čeliť voľbe medzi rôznymi využitiami určitého zdroja. Vzácny je napokon aj sám ľudský život, každý má k dispozícii len určitý počet rokov. Na druhej strane vidíme, že ľudské potreby sú neobmedzené. Ľudia sa preto nevyhnutne musia dostávať do konfliktov. Pri globálnom otepľovaní vidíme presne tento problém. Rôzni ľudia majú rôznu predstavu o tom, ako využiť vzácnu zemskú atmosféru.
Odpoveď na problém vzácnosti sa snaží dať ekonómia a právo. Ekonómia formuluje pravidlá, podľa ktorých môžu ľudia vo svete vzácnosti dosiahnuť maximálny možný blahobyt. Právo zase poskytuje pravidlá na riešenie konfliktov medzi ľuďmi. Spoločne tak ekonómia a právo vo vzájomnej symbióze vytvárajú rámec inštitúcií, ktoré umožňujú ľuďom žijúcim v spoločnosti dosiahnuť mier a prosperitu.
Problém spoločného užívania prírodných zdrojov je známy ľuďom už od čias Aristotela. Ľudia sa najmenej starajú o to, čo je spoločné. Ekonómovia to nazývajú tragédia obecnej pastviny. Na spoločnej pastvine budú ľudia pásť dobytok, až kým ju úplne nespasú. Vo voľnom mori budú rybári chytať ryby, až kým ich všetky nevylovia. K zemskej atmosfére sa budú ľudia správať podobným spôsobom. Ak je globálne otepľovanie naozaj dôsledkom využívania atmosféry ľuďmi, musíme riešiť otázku voľného prístupu k tomuto zdroju.
Riešenie tragédie obecnej pastviny spočíva v definovaní vlastníckych práv. Každý vlastník totiž využíva svoj majetok tak, aby maximalizoval jeho hodnotu. K spoločnému majetku sa ľudia správajú bezohľadne, ale k svojim veciam sa každý správa ohľaduplne. Samozrejme, nie vždy je výhodné vymedziť vlastnícke práva. Niekedy to môže byť príliš nákladné. V takom prípade sa musíme zmieriť s tým, že ľudia budú užívať nejaký zdroj spoločne a navzájom si pri tom spôsobovať istú ujmu. Takáto ujma bude však určite nižšia ako náklady na vymedzenie vlastníckych práv.

.al Gore a mier?
Alternatívou slobody je donútenie. Donútenie znamená trvalý konflikt a konflikt je opakom mieru. Podobne zlá ekonómia, teda taká, do ktorej sa vkladajú hodnotové súdy, nevedie k prosperite, ale k chudobe. Keď hodnotíme politické návrhy riešenia problému globálneho otepľovania – alebo akéhokoľvek iného problému – musíme to mať na pamäti.
Aké riešenie ponúka Al Gore a jeho stúpenci? Ich riešením je vládna regulácia, obmedzovanie slobody, donútenie a nadvláda nad ľuďmi. Ako inak možno dosiahnuť ambiciózne plány na znižovanie emisií oxidu uhličitého než zásahom do slobodných rozhodnutí ľudí, čo budú vyrábať a ako to budú vyrábať. Al Gore a ďalší ponúkajú namiesto slobodnej spoločnosti víziu spoločnosti priateľskej k prírode.
Existuje však len jediná alternatíva k slobodnej spoločnosti, a tou je totalitný režim. Ak existuje iná najvyššia hodnota pri vytváraní spoločenských pravidiel než je ľudský život, sloboda a súkromné vlastníctvo, spoločnosť sa dostáva na šikmú plochu. Nezáleží na tom, či je tou hodnotou rovnosť, blahobyt, národ, rasa alebo ochrana prírody. Ak sloboda môže byť legitímne potláčaná v záujme vyššieho cieľa, tak sloboda potlačená bude.
Totalitné režimy vždy potrebovali nepriateľa. Niekedy to bol nepriateľ vonkajší, inokedy vnútorný. Stúpenci globálnych riešení globálneho otepľovania dotiahli túto potrebu nepriateľa ad absurdum. Nepriateľom je totiž človek ako taký. Človek, ktorý produkuje, človek, ktorý spotrebúva, človek, ktorý žije a pretvára svoju planétu. Všetci sú nepriateľmi všetkých a riešenie má byť v tom, že niektorí zbavia slobody ostatných.
Zaslúžil si Al Gore Nobelovu cenu za mier? Podľa oficiálneho zdôvodnenia ju dostal „za úsilie vybudovať a rozšíriť viac poznania o človekom vyvolanej zmene klímy, a položiť základy opatrení, ktoré sú potrebné na boj proti takejto zmene“. Inými slovami, stvoril problém, ktorý robí z ľudí nepriateľov ľudí. To rozhodne nemožno nazvať príspevkom k mieru. Vymyslel aj riešenie, ktoré spočíva v tom, že ľudia berú ľuďom slobodu. A ako vieme, donútenie je opakom mieru.

.záver
Problém globálneho otepľovania je spoločenským problémom. Je to problém odlišných preferencií, ktoré vedú ku konfliktu. Riešením, ktoré vedie k mieru a prosperite, je slobodná spolupráca ľudí v slobodnej spoločnosti. Alternatívou je totalitná vláda nad ľuďmi, donútenie a permanentný konflikt. Al Gore presadzuje druhú z uvedených možností. Ak je Nobelova cena za mier udelená človeku, ktorý presadzuje takéto riešenie, niečo je v našej spoločnosti zhnité. Ak si myslíme, že donútenie je cestou k mieru, máme ďaleko väčší problém ako globálne otepľovanie.

Llukas,

opäť si to napísal veľmi dobre, sofistikovane a s nadhľadom, ja sa pokúsim ťa doplniť a najskôr v jednej veci si s tebou zapolemizovať.

V demokratickej spoločnosti nie je reálne očakávanie, že ľudia začnú demokraticky, sami od seba sa správať šetrnejšie. Demokracia v akej žijeme teraz je len predstupňom anarchie, teda toho, že si každý robí nekontrolovane čo chce. Tvoje myšlienky sú síce krásne, ale naivné, žijem medzi ľuďmi, spoznávam denne mnoho nových a nových osobností - individualít, no možno 5 ľudí zo 100 vie naozaj nakladať so slobodou. A to je problém, človek sa nenaučil žiť v slobodnom svete, kde by mal byť on sám sebe diktátorom, kde by on sám mal vedieť poznať, čo je už veľa a čo je ešte v norme. Bohužiaľ človek to spoznať nedokáže a generácia čo nám tu rastie teraz (roky narodenia 1990+) má už naozaj o poznanie bližšie k anarchii ako k demokracii. Prerazil nám sem americký spôsobom života s heslom: "poznám svoje práva, povinnosti nemám". Možno si poviete, že preháňam, možno hej, možno naozaj preháňam, zatiaľ ma však nič nedokázalo presvedčiť, aby som veril, že ľudia v demokratickej spoločnost dokážu sami seba stanoviť hranice.
Alternatíva totalitného režimu taktiež nie je riešením, ako už píšeš vyššie, je to nútenie do niečoho, ale tu sa dostávame do bludného kruhu, pretože, nikto nechce prijímať rozkazy a zákazy, ale takisto nikto nevie rozkázať a zakázať sám sebe. Ako povedal kedysi ktosi múdry: "demokracia je najhorší systém súžitia spoločnosti, ale lepší ešte nikto nevymyslel"
Bohužiaľ, najskôr treba začať riešiť problémy úpadku morálky spoločnosti, stratu motivácie jednotlivca a až potom môžeme žať výsledky ekologickejšieho správania sa ľudstva.
Avšak, nesľubujte si veľa od novej generácie, vyrastá nám tu generácia demotivovaná, bez logického myslenia, bez zmyslu pre zodpovednosť, so sklonmi k anarchii, proste taká, akú sme si vychovali.

je to tak..málo lidí je kritických samo k sobě..jen ostatní jsou špatní atd..

Kapr, RisingStar,
Z Vašich reakcií na text podvodníka llukasa je zrejmé, akí Ste naivní. Vy si myslíte, že ten text vypotil llukas z vlastnej hlavy ? Checheche .... Ten text napísal pán konzervatívec František Šebej

Pre ozrejmenie, František Šebej je v otázke klimatických zmien na Slovensku niečo podobné, ako pán Klaus v Česku. Globálne otepľovanie a človekom vyvolané klimatické zmeny pánovi Šebejovi a všetkým konzervatívcom a neoliberálom ležia hlboko v žalúdku a mávajú z toho nočné mory, pretože sa im začína rúcať ich egoistická ideológia. Preto nevynechajú ani jednu príležitosť, aby nevypľuli jedovatú slinu. Žiaľ ich iracionálne meditácie majú veľmi ďaleko od odborného pohľadu na túto problematiku. Je to len brechot zdochýnajúceho psa na reťazi.

A Ty llukas, ak budeš nabudúce kopírovať cudzie myšlienky, uveď prosímťa aspoň zdroj. To sa už nezmôžeš na vlastný názor ?

Nemusím byť hneď naivný, aby som zhodnotil článok, či sa mi páči alebo nie. koniec koncov napísal som k nemu dovetok, kde som nad tým dosť zapolemizoval
Ach, green, green...

Rising Star,
nabudúce, keď budeš llukasa chváliť, aký "sofistikovaný príspevok" napísal, over si aspoň , skade tie myšlienky vyhrabal.
Že sa Ti ten Šebejov článok páčil, o tom vzhľadom na Tvoju klimaskeptickú orientáciu vôbec nepochybujem. Ide však o to, že v tom článku nezaznelo nič odborné, nezaznel tam jediný argument, ktorý by podporil, že tie výplody pána Šebeja by mohli byť akceptovateľné. Sú to len subjektívne úvahy starnúceho politika, ktorému sa rúca jeho životná filozofia.
Ja osobne dávam prednosť faktom, vedecky podloženým argumentom a názorom odborníkov. Drísty konzervatívnych politikov vo mne vyvolávajú asi také reminiscencie, ako keď mravec hovorí slonovi na moste: "Ale dupeme čo ?"