co říkáte na sluníčko, místo očekávaného růstu spíše dochází k poklesu aktivity. Bude tento trend pokračovat nebo se jedná jen o běžnou odchylku?

Také mě to Seržo zajímá a mám za to, že Slunce je pod výrazným vlivem svého Gleissbergova cyklu - 87 letého minima. Tato perioda je ale podobně jako další sluneční cykly velmi pravděpodobně odvozena od gravitačního působení planet. Nakonec i Milankovičovy cykly jsou výrazem planetárních pohybů.
http://vitejtenazemi.cenia.cz/vzduch/po ... tem=vzduch
To jak se vesmírná tělsa gravitačně ovlivnují - konkrétně ke stavu v roce 2012 - popsal výstižně "padral". Doporučuji i další jeho články - i ke klimatu...
http://hledani.gnosis9.net/view.php?cis ... 2009110019
Se Sluncem a jeho odezvou na gravitační modulaci je to ale komplikovanější o vlivy diferenciální rotace různých částí povrchu i nitra a o zpoždění, které při komplikovaném transportu energie s jeho nitra vzniká.
I když jsem na toto téma diskutoval s proesionály v Ondřejově tak problematika je tak komplikovaná, že na ní měřicí řady i dnešní vědomosti zatím nestačí a tak Sluneční činost předpovídat zatím hlavně dlouhodobě neumíme a dá se jen odhadovat podle poznaných chování analogií v minulosti.
Nyní zřejmě probíhá mimo jiné souběh známého cca 11letého cyklu s minimem cyklu pozorovaném zhruba po těch stoletích.... Pan Švanda - kterého články doporučuji - k tomuto tématu má pěknou presentaci http:
http://sirrah.troja.mff.cuni.cz/~svanda ... ekce13.pdf

No, ak by sme hodnotili aktivitu Slnka iba podľa počtu slnečných škvŕn, tak je nízka, ale ak zoberieme do úvahy ostatné ukazovatele, tak napríklad TSI sa šplhá postupne hore podľa predpokladanej trajektórie a z tohto pohľadu nemôžeme hodnotiť aktivitu Slnka ako nízku.

no oproti létům minulým je to docela sešup.

Či to je sešup alebo nie budeme vedieť až potom, keď sa skončí 24. solárny cyklus. Zatiaľ je predčasné o tom špekulovať. Stále sme iba na začiatku 24. solárneho cyklu, ktorý bude trvať 10-11 rokov.

tak to vypadá, že si vzalo sluníčko dovolenou:

jestli to tak půjde dál, nejspíš se dočkáme další úpravy predikce sluneční aktivity.

Áno pán Zemánek. Je tak "chladno", že si budeme musieť nasadiť čapice a rukavice:

Graf predstavuje teplotu spodnej troposféry podľa satelitných meraní (RSS).

A ešte doplním dáta UAH (teplota spodnej troposféry):


Takže ak dám pánovi Zemánkovi zapravdu, že TSI je nízke, tak tieto vysoké teploty spodnej troposféry namerané satelitmi sú akosi v rozpore s tým nízkym TSI. Skončilo síce ElNiňo, ale TSI je nízke. Ak si porovnáme podobný prípad na prelome rokov 2002/2003, kedy bolo podobne silné ElNiňo tak vidíme, že dnes máme teploty o 0,15°C až 0,20°C vyššie, ako boli vtedy. A to napriek nízkemu TSI Slnka. Takže nám tu niečo v tej hypotéze o zásadnom vplyve Slnka na zmeny klímy nesedí, však pán Zemánek

Ak nepočítame rok 1998, kedy bolo extrémne silné ElNiňo, tak podľa satelitných dát UAH aj RSS je 13 mesačný kĺzavý priemer teploty spodnej troposféry najvyšší od začiatku meraní (druhý najvyšší po roku 1998).

Pán Zemánek, myslím si, že sa netreba nechať ovplyvňovať aktuálnou situáciou a treba sa pokúšať vecne hodnotiť situáciu na základe faktov. Nemáte pravdu, že sme mali v posledných rokoch studené letá. Letá 2007-2009 patrili v strednej Európe medzi najteplejšie v histórii meteorologických meraní a roky 2007-2009 predstavovali bezkonkurenčne najteplejšie 3-ročné obdobie od začiatku meteorologických meraní. Bolo tak napriek tomu, že sme zaznamenali najhlbšie minimum slnečnej aktivity v posledných desaťročiach a v roku 2009 končila navyše aj 2-ročná studená epizóda La Niňa. Viac nájdete na mojej stránke: http://www.dmc.fmph.uniba.sk/public_htm ... banovo.htm Tá síce platí iba pre Slovensko, no na http://www.ncdc.noaa.gov/sotc/?report=g ... Get+Report to nájdete aj pre Európu. Teda neviem, že čo napíšete o dva týždne, keď zrejme skončí prvá vlna horúčav tohoto leta. Tohtoročné leto určite nebude studené, skôr teplé, o tom ale až začiatkom septembra 2010.

Para, Green a Serža, dodal by som asi toľko - v posledných storočiach sa menil výkon Slnka (z pohľadu priemernej hustoty toku celkovej radiácie prichádzajúcej k Zemi za rok) najviac o 0,2%. Je veľký predpoklad, že to tak bude aj v storočiach nasledujúcich. Všetky odhady o možnom vplyve zmien slnečného žiarenia na klímu Zeme je treba dimenzovať týmto predpokladom. Hypotézy o náhlom zoslabení slnečného žiarenia o viac ako 0,2% nemajú reálny základ.

nejde a nejde