Adi, ťažko sa vecne diskutuje s niekým, kto nechápe alebo neuznáva fyzikálne zákony. Ja som fyzik, venujem sa meteorológii a klimatológii a prednášam fyziku klimatického systému Zeme na univerzite.
Teda stručne:
1) CO2 je jednoznačne radiačne aktívny plyn (v oblasti IČ radiacie), ľahko prepúšťa krátkovlnné slnečné žiarenie a významne absorbuje dlhovlnné vyžarovanie Zeme, najmä v pásme 13-19 mikrometrov
http://en.wikipedia.org/wiki/Greenhouse_gas Na celkovom skleníkovom efekte atmosféry sa podieľa medzi 9 a 26% (v závislosti od toho, že koľko je v atmosfére iných skleníkových plynov). CO2 je v atmosfére rozptýlený takmer rovnomerne s malým ročným chodom na severnej pologuli. Celkový skleníkový efekt atmosféry je v priemere 33 °C (vo vyjadrení oteplenia v porovnaní so stavom bez skleníkových plynov). Rast koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére sa dá vyjadriť aj radiačným zosilnením, teraz je to asi 2 W na m2 pri ročnom globálnom priemere hustoty toku radiácie smerom k zemskému povrchu. Slnečná radiácia má v takomto vyjadrení kolísanie nanajvýš 0,5 W na m2 v priebehu posledných 300 rokov.
2) Rast koncentrácie CO2 (ale aj iných radiačne aktívnych plynov účinných v oblasti IČ žiarenia) vedie jednoznačne k zvyšovaniu priemernej globálnej teploty. Sú tu ale aj iné vplyvy, ktoré môžu globálnu teplotu tak zvyšovať ako aj znižovať. Napríklad silné ElNiňo môže zvýšiť globálnu teplotu až o 0,3 °C v priebehu jedného roka a silná LaNiňa naopak znížiť o rovnakú hodnotu. Podobne je to aj so silnými sopečnými erupciami, ktoré globálnu teplotu na niekoľko rokov znižujú až o 0,5 °C.
3) Všetky ostatné vplyvy ale kolíšu okolo nejakej rovnovážnej hodnoty a neprispievajú významne k dlhodobému trendu teploty vzduchu. Koncentrácia CO2 a aj iných skleníkových plynov ale rastie od roku 1750 takmer kontinuálne.
4) Diskutovať môžeme o tom, že či je oteplenie priaznivé alebo nie. Samozrejme, ak sa v lete oteplí na týždeň o 5 °C, tak to všetci uvítame, no ak sa oteplí vo veľkom priestore na pol roka, tak nastanú probémy. V teplejšej atmosfére je jednak viac vodnej pary (pri cyklonálnych situáciách o 6% na 1 °C oteplenia a tým aj väčšie zrážky) ale aj väčší výpar (pri anticyklonálnych situáciách, tiež asi o 6% na jeden °C oteplenia). To znamená tak zvýšenie rizika mimoriadne vysokých úhrnov zrážok (ako v roku 2010 v strednej Európe a 2002 v Česku a Poľsku) ale aj zvýšenie rizika horúčav a sucha (ako v roku 2010 vo východnej Európe a v roku 2003 v západnej a strednej Európe). S rýchlym oteplením sú spojené aj iné riziká, ktoré sú odborníkom dobre známe.
Nepopieram, že človek spôsobuje svojimi aktivitami aj rad iných významných negatív. Znečistenie atmosféry, vody a pôdy patrí medzi ne, nehovoriac už o nakladaní s odpadom všetkého druhu a o poškodzovaní zdravia ľudí a ekosystémov. To ale patrí do inej témy diskusie.
)
A tání ledovců...no to je taky opožděné - přece si nemyslíte že na konci malé doby ledové byly stejné jak před ní. 
