Kompaktnosť plávajúceho ľadu v Arktíde je na rekordne nízkych číslach.Stav Arktického ľadu sa sleduje viacerými inštitúciami, ktoré sledujú plochu, rozsah, objem a iné parametre plávajúceho ľadu. Plocha
(area) vyjadruje čistú plochu zaľadnenia. Rozsah podľa IJIS sa definuje ako plocha, kde je najmenej 15% plávajúceho ľadu. To znamená aj oblasti, kde je ľad roztrieštený a prevažuje voľná morská hladina sa do rozsahu
(extent) započítavajú. Zaujímavé je urobiť podiel týchto dvoch parametrov area/extent. Nazvime tento parameter
"kompaktnosť". Udáva sa v percentách. Keď sa ľad topí, rozpadáva sa na kryhy, medzi ktorými je voľný oceán. Ak vietor alebo morské prúdy rozoženú kryhy na veľkú plochu, zväčší sa extent, ale area sa nezmení. Area sa mení len tým, že sa ľad skutočne aj roztopí. Extent sa môže meniť aj účinkom vetra a morských prúdov. Stav ľadu v Arktíde sa pomerne rýchlo zhoršuje, o čom svedčia merania/model PIOMAS, kde sa zisťuje objem ľadu. Aj priame merania hrúbky ľadu ukazujú stenčovanie ľadu. Pomer area/extent dosiahol práve v týchto dňoch rekordne nízkych hodnôt v porovnaní s inýmí rokmi.
O čom to svedčí ? O tom, že plávajúci ľad v Arktíde je čím ďalej tým menej kompaktný. A menej kompaktný ľad má väčšiu mobilitu, vietor a morské prúdy ho ľahšie ženú do teplejších vôd, kde sa zvyšky potom roztopia. Alebo sa takýto ľad môže hromadiť na severe Grónska a kanadského súostrovia a vytvárať vysoké ľadové bariéry. Aj preto sa viacročný ľad koncentruje práve v týchto oblastiach.