IWAGu, vlastně můžeš mít pravdu. 85% energie dopadlé na Zemi pohltí oceány a Green tady tvrdil, že tu energii drží v sobě , tudíž se oceány neoteplujou tak moc jak pevniny. Víš, co to za ty stovky, tisíce či desetitisíce let musí být energie, kterou si oceány ukládají na dně ? Ona se podle greena totiž všechna ta akumulovaná energie pravděpodobně transformuje dnem moří na vařící magma plné horké mořské vody, až to bouchne ... Škoda, že nám green takovéto zajímavé teorie neřekne přímo ...

Sorry, nechtě jsem smazal víc než jsem chtěl, mělo to být takhle ( aby někteří zelení, co nechápou jinak než polopaticky, to nebrali jinak ):

.. dnem moří na vařící magma plné par z horké mořské vody ...

No podle toho grafu jde poznat, že se oteplování v minulých letech zastavilo, čili spíš zůstává otázkou, co se bude dít dál...

Asi tak.

Mal som to šťastie, že sa mi dostal do rúk program MODTRAN, presnejšie povedané jeho obmedzená verzia pre infračervené vyžarovanie Zeme. Trochu som sa s ním pohral.
Modtran je počítačový program, navrhnutý pre modelovanie šírenia elektromagnetickej radiácie v atmosfére pre rôzne vlnové dĺžky žiarenia. Modtran je patentovaný US Air Force. Obmedzenú verziu pre dlhovlnné infra žiarenie som vyskúšal s nasledovným výsledkom:
Pri experimentovaní som vychádzal z predpokladov:

a) Na 1°C oteplenia atmosféry pripadá nárast 6% vodných pár
b) V termodynamickej rovnováhe sa musí hustota toku prichádzajúceho žiarenia rovnať hustote toku odchádzajúceho žiarenia.
c) Stav pred rokom 1750 považujem za stav termodynamickej rovnováhy.

Vstupnými parametrami do modelu sú:
1. Koncentrácia CO2 (ppm)
2. Koncentrácia CH4 (ppm)
3. Troposferický ozón (ppb)
4. Stratosferický ozón (relatívna hodnota, základ = 1)
5. Teplota povrchu Zeme - offset (východisková hodnota = 0) Tg
6. Vodná para (relatívna hodnota, základ = 1)
7. Lokalita, čas (možnosť vybrať určité typické miesto na Zemi, napríklad polárnu oblasť v lete)
a súčasne sa dá vybrať 14 možností rôznych meteosituácií: intenzita zrážok, rôzne druhy oblačnosti)
8. Výška v korej sa nachádza senzor
9. Natočenie senzora : k Zemi alebo do vesmíru

Ako prvý som previedol nasledovný výpočet:
CO2 = 280 ppm, CH4 = 0,7 ppm, Trop. O3 = 28 ppb, Strat O3 = 1, Tg = 0°C, para = 1,
čo sú predindustriálne hodnoty (u O3 som si nie istý).
Ako lokalitu som si vybral trópy v lete. Bez oblačnosti a bez zrážok. Senzor som umiestnil do výšky 70km a pozeral som sa ním dole na Zem.
Výsledok:
Iout = 289,916 W/m2 (hustota toku odchádzajúceho dlhovlnného žiarenia)
TG = 299,7 K = 26,55°C (teplota povrchu Zeme)
Dôležitá je práve hustota toku Iout = 289,916 W/m2, čo je hodnota toku odchádzajúceho žiarenia v termodynamickej rovnováhe.

Ako ďalší krok som zmenil atmosféru na súčasné hodnoty:
CO2 = 385 ppm, CH4 = 1,75 ppm, ostatné som nemenil.
Vyšlo:
Iout = 287,718 W/m2
Tým, že sa zvýšila koncentrácia CO2 a CH4 sa zvýšila absorbcia atmosféry a hustota toku odchádzajúceho žiarenia poklesla o 2,198 W/m2, čím sa ale narušila termodynamická rovnováha. Planétu opúšťa menšia hustota toku žiarenia, ako v rovnovážnom stave. Dôsledkom je zohriatie celej atmosféry aj povrchu Zeme. V modeli sa ohriatie Zeme nastavuje cez hodnotu Tg = offset teploty povrch Zeme.
Metódou pokus omyl sa mi podarilo nastaviť Tg = 0,61°C (hodota ohrevu povrchu Zeme).
Pri ohriatí povrchu Zeme o 0,61°C sa znova nastolila termodynamická rovnováha a odchádzajúce dlhovlnné žiarenie sa dostalo na úroveň 289,916 W/m2, čiže hodnota v stave termodynamickej rovnováhy. Nárast koncentrácie CO2 a CH4 teda spôsobil ohrev povrchu Zeme o 0,61°C.

Ďalší krok je zvýšenie koncentrácie vodnej pary.
Nárast teploty povrchu Zeme o 0,61°C spôsobí nárast koncentrácie vodnej pary o 3,66%.
Toto zvýšenie som zadal do modelu.
Výsledok: Iout = 289,225 W/m2
Vidno, že hustota toku odchádzajúceho žiarenia oproti rovnováhe poklesla a tým sa narušila rovnováha. (pridaná para pohltila časť žiarenia). Opäť pokus - omyl. Zvýšením teploty povrchu na Tg = 0,8°C (čiže nárast o 0,19°C oproti predošlému kroku) sa podarilo nastoliť rovnováhu.

Ďalší krok je ďalšie zvýšenie koncentrácie vodnej pary.
Tu už začína iterácia. Vidno, že nárast koncentrácie vodnej pary spôsobil nárast teploty o 0,19°C a tým znovu tlačí na zvýšenie koncentrácie vodnej pary:
Zvýšenie teploty o 0,19°C spôsobí nárast koncentrácie vodnej pary o ďalšie 1,14%
Po vložení tejto hodoty Iout = 289,696 W/m2, opäť pokles a narušenie rovnováhy odchádzajúceho žiarenia. Nastavením Tg = 0,86°C (čiže nárast o 0,06°C oproti predošlému kroku) sa obnovila termodynamická rovnováha.

Bol potrebný ešte jeden ďalší iteračný krok, aby sa dospelo k celkovému otepleniu povrchu Zeme o hodnotu 0,89°C. Z tohto oteplenia pripadá 0,61°C na CO2 a CH4 a zvyšok, t.j. 0,28°C pripadá na vodnú paru.

Záver:
Zvýšenie koncentrácie CO2 z 280 ppm na 385 ppm a zvýšenie koncentrácie CH4 z 0,7 ppm na 1,75 ppm viedlo k celkovému otepleniu atmosféry a povrchu Zeme v tropickej oblasti v lete, za jasnej oblohy o hodnotu 0,89°C, z čoho pripadá 0,61°C na CO2 a CH4 a zvyšok 0,28°C pripadá na vodnú paru.

Príklad súčasne demonštruje, akým spôsobom prebieha otepľovanie povrchu a atmosféry Zeme. Demonštruje tiež spätnoväzobnú funkciu vodnej pary pri zvýrazňovaní a urýchľovaní vplyvu CO2 a CH4 na otepľovanie. Koncentrácia vodnej pary totiž závisí od teploty a to je hlavný a podstatný rozdiel medzi vodnou parou a inými absorbérmi v atmosfére Zeme.

Green, s týmto tu neuspeješ. Väčšina z týchto diskutérov nemá ani tušenie ako prebiehajú fyzikálne procesy v atmosfére a ako som videl vyššie ani základy štatistiky ešte nezvládli. Teda, tvoje príspevky majú naozaj aj pätu a aj hlavu a sú v súlade s terajšou úrovňou poznania, iba ich musíš prezentovať inde a nie tu.

možná toho nevím moc o fyzice v atmosféře ale vím zase celkem dost o historii Země proto říkám že takovéto výkyvy teplot jsou normální

Dresi A co hovoris na to ze v rokoch 1940-1970 sa ochladzovalo. Takisto povedzme v roku 1948 by si mohol povedat ze uz 8 rokov sa neotepluje a predpovedat koniec oteplovania a nastup ochladzovania, ale co sa nestalo, 90 roky najteplejsie od zaciatku meteorologickych merani. Tiez som zvedavy ako to bude dalej pokracovat, ale podla vsetkeho nie je moc vyhliadok na to aby terajsie zastavenie oteplovania nebola len prechodna zalezitost.

stonoha: však já samozřejmě netvrdím, že se oteplování zastavilo nadobro O ochlazování v letech 1940-1970 vím a dá se to dost dobře vysvětlit chladnou fází PDO.

Je to studie od Dona J. Easterbrooka. Podrobný rozbor jsem ti nahrál zde http://www.edisk.cz/stahni/36946/EVIDEN ... 658KB.html

Jasně greene, výsledku z MODTRANu a další modelů jsou sice pěkné, jenže všechny tyto modely počítají s tím, že za nynější oteplení můžou jenom skleníkové plyny. Promiň, ale takovou skutečnost nemůžu přijat za pravdivou. Nebudu popírat, že CO2 má jistý vliv na teplotu, ale pouze minimální. Zdaleka ne tak drastický, jak to předpovídá IPCC. PDO, Slunce, mraky atd. tady jsou důvody nynějšího oteplení + menší přispění skleníkových plynů. Už nyní se modely IPCC hrubě rozcházejí s realitou. Neodpovídají nynější situaci a proto nelze počítat s tím, že budou mít pravdu o tom, jaká bude teplota za sto let