No ohledně toho přepólování. Něco takového si v blízké budoucnosti stát může. Samozřejmě blízkou budoucností myslím stovky, tisíce let. Ale nikdo neví, ví se, že magnetické pole oslabuje už zhruba 100 let. A není to žádné lehké oslabování. Četl jsem také informace o tom, že se severní pól pohybuje. Otázkou ale zůstává, jestli se tento jev bude týkat nás, nebo budoucích generací. A také si nejsem jistý vlivem na klima. Spíš mám pocit, že by nás takový výpadek magnetického pole stejně zabil

si piš by jsme dopadli jak v tom filmu jádru během roka by jsme se uvařili

Green :
"Je naivné sa domnievať, že také výrazné zvýšenie koncentrácie CO2, aké vidíme na obrázku nebude mať za následok aj výrazné oteplenie povrchu Zeme a spodnej časti atmosféry."

Naopak je naivní se domnívat, že planetární regulační systém připustí zvýšení teploty v takové míře, že by se stalo něco neobvyklého. Okamžikem zastavení golfského proudu a roztopení ledovce Grónska proudu začnou všichni greeni prosit o vypouštění CO2, aby se zastavil nástup ochlazování. A je lhostejno, jestli k tomu dojde v roce 2090 nebo 2130. Pokud si někteří ne-sapiens myslí, že na tomto procesu něco změní, nechť si za své dělají, co chtějí. Greene, začni. Vrať se na stromy, dej počítač do recyklace a auto taky, barák prodej a ukaž lidstvu, jak se to má dělat s pojídáním kořínků a stromoví.

Ako je to s CO2 ?
Počas ľadových dôb bola koncentrácia CO2 na úrovni 180 ppm. Počas medziľadových dôb stúpla na 280 ppm (v niektorých až na 300 ppm). V predindustriálnom období bola koncentrácia CO2 280 ppm a od roku 1750 dodnes sa zvýšila na 385 ppm, čo je nárast o 37,5% a nárast pokračuje tempom 2 ppm ročne a veľkosť tohto nárastu sa zrýchľuje (blíži sa postupne k 3 ppm ročne).
.
Existuje niekoľko optimistických a pesimistických prognóz, čo sa môže stať. Tieto prognózy sa líšia pre neschopnosť odhadnúť ako skleníkové plyny reagujú na samotné zvyšovanie ich koncentrácie (teda tzv. spätné väzby) a na procesy, ktoré môžu nastať počas ich pomerne dlhej existencie. Navyše dnešná produkcia emisií sa prejaví až za niekoľko desaťročí až storočí.

V dobe ľadovej, keď bola oblasť dnešného New Yorku pokrytá kilometrovou vrstvou ľadu a New York je približne v rovnakej zemepisnej šírke ako sme my, bol celosvetový priemer teplôt menší len o 6 °C. Postupné otepľovanie prebiehalo pozvoľne niekoľko tisícročí. V súčasnosti dochádza k zmenám za podstatne kratšiu dobu.

Teória spätných väzieb

Klimatický systém má 5 zložiek: atmosféru, hydrosféru, kryosféru, biosféru a geosféru. Ide teda o systém rôznych činiteľov, ktoré sa navzájom ovplyvňujú. Zvýšením koncentrácie skleníkových plynov došlo k porušeniu rovnováhy medzi týmito zložkami. Teória spätných väzieb vyplýva práve z existencie tohto systému a funguje na princípe „akcia a reakcia“.

Túto teóriu možno chápať dvoma spôsobmi:

1. Nárast skleníkových plynov naštartuje také mechanizmy, ktoré dokážu eliminovať zvyšovanie teploty.

2. Kladná spätná väzba znamená, že sa rozbehnú také mechanizmy, ktoré tento proces urýchlia. Tento druhý variant je horší, ale pravdepodobnejší.

Príklad:

Zem má obranné mechanizmy proti nadprodukcii CO2 - a to je jeho vlastná rozpustnosť vo vode. Zvýšený obsah CO2 v atmosfére zvyšuje jeho rozpúšťanie vo vode a vedie k ďalším jeho reakciám v morskom prostredí. Zvyšuje sa kyslosť oceánov.

Preto jedna z optimistických teórií predpokladá, že svetový oceán môže absorbovať o to viac CO2, čím viac je ho v atmosfére. Jeho rozpustnosť vo vode však klesá so zvyšujúcou sa teplotou, čo je jeden z dôsledkov skleníkového efektu a teda zvyšovania samotnej koncentrácie CO2.

Ďalšou teóriou opierajúcou sa o prirodzené procesy je schopnosť lesných porastov viazať CO2 pre potreby svojho metabolizmu. Rôznymi pokusmi sa však dokázalo, že stromy dokážu absorbovať a premeniť na rastlinnú hmotu len 10% CO2 produkovaného ľudskou činnosťou. Čo nestačí na riešenie problému globálneho otepľovania. Navyše schopnosť rastlín vytvárať organickú hmotu klesá s narastajúcou teplotou.

Nezáleží na tom, ktorý z variantov vývoja Zeme je správny. Ak sa splnia pesimistické scenáre riskujeme, že bude príliš neskoro, aby sme naštartované globálne otepľovanie zastavili.

Prognózy vplyvu skleníkového efektu

I malá zmena v priemerných teplotách má obrovské účinky na charakter klímy. Každé jeho narušenie potom môže výrazne ovplyvniť distribúciu zrážok, intenzitu búrok a období sucha, smery prevažujúcich vetrov a morských prúdov i nástup veľkého kolísania teplôt s extrémnymi hodnotami v oboch smeroch.

Tieto prognózy sú to len možné klimatické zmeny spôsobené zvýšením koncentrácie skleníkových plynov:

- Veľké ochladenie stratosféry (takmer isté).

- Globálne zvýšenie priemernej teploty na zemskom povrchu (veľmi pravdepodobné). Dlhodobé priemerné oteplenie zemského povrchu sa odhaduje v rozpätí 1,5 až 4,5 °C. Skutočná rýchlosť otepľovania bude daná rýchlosťou prírastku skleníkových plynov, prirodzenými spätnými reakciami klimatického systému a reakcií pomaly sa prispôsobujúcich častí klimatického systému (teda morí a ľadovcového príkrovu).

- Zvýšenie priemerných globálnych zrážok (veľmi pravdepodobné).

- Obmedzenie zaľadnenia morí (veľmi pravdepodobné).

- Oteplenie polárnych oblastí v zimnom období (veľmi pravdepodobné). To povedie k roztápaniu ľadovcov a pôdy, ktorá viaže CO2. Pri jej roztápaní bude tento oxid uhličitý unikať do atmosféry.

- Letné kontinentálne oteplenie a sucho (pravdepodobné v dlhodobom výhľade). Táto predpoveď sa týka vnútrozemských oblastí mierneho podnebného pásma. Zväčšovanie suchých oblastí bude mať vplyv na produkciu potravín. Zväčšenie sucha sa prejaví aj nedostatkom alebo horším nahrádzaním podzemných vôd.

- Zvýšenie hladiny svetového oceánu (pravdepodobné). Zvýšenie morskej hladiny je všeobecne predpovedané ako následok teplotnej rozpínavosti morskej vody. Každé zvýšenie hladiny ohrozuje život približne 70% svetovej populácie, ktorá žije v pobrežných oblastiach.

- Posun podnebných zón (smerom k pólom).

- V niektorých regiónoch môže skleníkový efekt viesť naopak k ochladeniu, spôsobeného zmenami morských prúdov. Napríklad oblasť severného Atlantiku, ktorého brehy otepľuje Golfský prúd. Jeho zoslabenie by viedlo ku značnému poklesu teplôt a dokonca k opätovnému postupu pevninského ľadovca.

- Zmeny klímy spôsobia aj zmeny podmienok pre prírodné ekosystémy ako aj pre sociálne a ekonomické sektory spoločnosti.

Dôsledky pre biosféru

- Otepľovanie Zeme má priamy vplyv na ľudskú úmrtnosť. Výrazné oteplenie prinesie zvýšenie úmrtnosti na kardiovaskulárne a cerebrovaskulárne choroby a vzrastie výskyt chorôb dýchacích ciest.

- Najmä v trópoch sa začnú rozširovať choroby parazitického charakteru (malária, trypanozóma = spavá choroba ...) a je možné, že začnú prenikať do oblastí, kde dovtedy neboli. Vplyvom teplejšieho podnebia sa urýchli vývoj a zvýši výskyt komárov, múch, kliešťov .... teda enktoparazitov prenášajúcich rôzne choroby.

- Otepľovanie bude mať vplyv aj na správanie sa človeka a živočíchov. Živočíchy a ľudia budú migrovať za lepšími životnými podmienkami. Podľa Červeného kríža v roku 1998 vyhnali meteorologické katastrofy viac uprchlíkov ako vojenské konflikty.
- Mnohé druhy živočíchov a rastlín sa môžu stať ohrozenými alebo úplne vymrieť (napr. letný medveď – hrozí mu vyhynutie do konca storočia). Do roku 2100 by mohla v dôsledku klimatických zmien zmiznúť až tretina prírodných biotopov.

- Severské krajiny budú zo zmien podnebia profitovať v hospodárskej oblasti, ale štáty tretieho sveta budú strácať. Klimatické zmeny zvýšia počet ľudí trpiacich podvýživou o 80 miliónov, z toho 55 až 70 miliónov predstavujú obyvatelia Afriky.

- Ľudia budú trpieť stresom a psychickými problémami. A celková napätá situácia sa môže vyhrotiť a vzniknú lokálne alebo dokonca globálne konflikty.

- Celková zmena klímy bude mať za následok zmeny, ktoré povedú k prírodným katastrofám (napr. záplavám, hurikánom, požiarom), takže ľudský život bude ohrozený i po tejto stránke.

Co ti greene k takové propagandě máme asi říct?

RisingStar: no, spíš máš na mysli rok 2012, na 21.12.2012 je totiž předpovězen konec světa Ale to už je na jinou debatu...

No, už to ani nepočítám. Otázkou je, proč si spousta starověkých civilizací vybrala jako konec rok 2012