Pán Lapin, prečítal som si vašu prognózu na jeseň a zimu, ktorú uverejnil denník Pravda. Prvá vec, čo ma zaujíma, či máte aj podklady, o koľko stupňov by mala byť táto zima nadpriemerná. Aj keď ste mi v predchádzajúcom príspevku povedali, že takáto predpoveď je obtiažna, ale akú nadpriemernú teplotu ukazujú modely?

Druhá vec, spomínate v článku končiace La Niňa. V predchádzajúcej diskusii som sa ale dočítal, že tento jav nemá významný vplyv na počasie v našej oblasti.

A posledná vec, napriek končiacemu La Niňa a silnejúcej slnečnej aktivite má byť leto na južnej pologuli podľa toho modelu, na ktorý ste sem dali odkaz, teplotne podpriemerné, ale aj v rovníkovej oblasti majú byť teploty skôr podpriemerné. Kde hľadať príčinu, keď oceány sú teplejšie, končí La Ňina, slnečná aktivita sa zvyšuje atď.

54321, v rovníkových šírkach závisí priemerná teplota vzduchu predovšetkým od množstva a trvania zrážok v porovnaní s dlhodobým priemerom pre danú oblasť - ak padá viac zrážok a trvajú dlhšie tak sa spotrebuje veľa energie na výpar, čo znižuje priemer teploty vzduchu. Južná pologuľa reaguje dosť citlivo na javy El Niňo a La Niňa - z toho vyplýva, že aj po skončení javu La Niňa ešte určitú dobu badať relatívne nižšiu teplotu oceánov. Javy El Niňo a La Niňa ovplyvňujú aj teplotný priemer na severnej pologuli ako celku približne s polovičnou hodnotou odchýlok ako na južnej pologuli. U nás je prejav tohoto efektu menší, lebo je prekrytý variabilitou počasia a prevládajúcim prúdením v danom období roka. V dlhodobom priemere ale badať vplyv El Niňo a La Niňa aj v teplotnom rade v Európe ako celku. Ešte raz opakujem, neodvažoval by som sa odhadnúť, že o koľko °C bude tohtoročná zima u nás teplejšia ako dlhodobý priemer. Takúto predpoveď vydám až 3. januára 2009 - skôr to nie je z môjho pohľadu možné.

Tak už ostáva len čakať do 3.1.2009.

Ešte by ma zaujímalo, že z čoho sa dá predpokladať, že v zime bude viac zrážok. Resp. má byť táto zima zrážkovo priemerná alebo nadpriemerná?

Dá sa už podľa toho, aké bolo prúdenie v lete, predpovedať, aké bude prevládzať v zime? Lebo v článku o zimách, ktorý tu bol dávnejšie, tuším nejaký vzťah medzi tým bol, ale už si to nepamätám, takže možno si to už aj pletiem.

54321, to je vcelku jednoduché, keď máte o 4 °C vyššiu teplotu vzduchu a stav nasýtenia, tak je v atmosfére o 25% viac vodnej pary. Ak je náhodou vtedy cyklonálne počasie, čo sa pri teplejšom počasí v zime stáva dosť často, tak padá aj viac zrážok. V lete býva cyklonálne počasie pri vyšššej teplote zriedka, no bývajú zase lepšie podmienky na vývoj búrok. V praxi je to trochu zložitejšie. Viac sa o tom dočítate na mojej stránke: http://www.dmc.fmph.uniba.sk/public_htm ... ualne2.htm

Pane Lapin
Ale ani podrprůměrná zima se nedá vyloučit ne? A chtěl jsem se také zeptat jestli má hurikánová sezona vliv na zimu v evropě.

Hanz, ono to máte tak, aj v prípade teplej zimy v Európe môže dôksť k vzácnej zhode okolností, že do kotlín strednej Európy naprúdi začiatkom januára od severovýchodu studený vzduch, následne trochu nasneží, stabilizuje sa anticyklóna a máme záporné odchýlky iba tu. Takých príkladov je niekoľko, no to nemôžeme považovať za pravidlo. Uvidíme okolo Vianoc. Hurikánová sezóna má iné príčiny ako zima v strednej Európe a zrejme nie je medzi nimi žiadna korelácia.

Lapin
Děkuji. Ještě jsem se chtěl zeptat jestli má teplejší atlantik vliv na proudění v zimním období a tím myslím, že by se vytvořila níže nas islandem, protože čím teplejší atlantik tak tím i více srážek.

Hanz, samozrejme, že teplejší Atlantik v priestore medzi Britániou, Nórskom a Grónskom má vplyv na formovanie Islandskej tlakovej níže. Ako som už uviedol inde, je to najmä kvôli vyššiemu obsahu vodnej pary v atmosfére (o 6% na každý 1 °C oteplenia) a tým väčšej dynamike procesov spojených s kondenzáciou, môže sa tak aj zostriť teplotný gradient voči studenému vzduchu nad Labradorom. Tiež to má určitý vplyv na formovanie výškového hrebeňa nad západnou Európou v zime, čo môže vyvolať lepšie podmienky na vpády studeného vzduchu do východnej Európy od severu. V praxi sú ale podmienky často zložitejšie a viac sa niekedy uplatní náhodný vplyv na zmenu prúdenia.

Metloš, už som vám viackrát zdôraznil, že na novinové články vôbec neberte ohľad, môže ísť aj o recesiu, provokáciu alebo o zavádzajúce informácie. To odporcovia ľudského podielu na globálnom otepľovaní robia dosť často. Môže ísť ale aj o iniciatívu nejakého novinára, kvôli zvýšeniu nákladu novín. Nedal sa mi otvoriť ten dokument, ale niekde som to už čítal.

Hlúposti

Pán Lapin, bol by som nesmierne rád, ak by ste mi poskytli váš e-mail. Rád by som svami prediskutoval túto tému samostatne. Nie tu, kde sa do toho možu zapájať ľudia, pretože potom je to tu dosť premiešané a počúvať tu výsmešky a otázky, naozaj nemusím.